www.infoglobe.sk » Bolívia – Národný park Torotoro

Bolívia – Národný park Torotoro

Publikované: 3.10.2016
Najrýchlejší a najjednoduchší prejazd z La Pazu do dediny Torotoro je nočným autobusom do Cochabamby, kde následne prestúpite na colectivo (miestna hromadná doprava). O trištvrte na šesť ráno blúdime terminálom Cochabamby a zisťujeme, z ktorého nástupišťa ide nejaký spoj do dediny Torotoro. Pani, ktorá je na informáciách, je ešte rozospatejšia než my, takže komunikácia trochu viazne, no aj tak z nej s prestávkami na zívania vydolujeme, že musíme ísť na iný terminál. Jediné spoje odchádzajú o šiestej ráno, takže sa vraj musíme poponáhľať. To využíva taxikár pred budovou, ktorý nám narozpráva, ako ďaleko je miesto odjazdu a nadsadí si cenu. Aj keď neradi, kývneme mu na súhlas a ideme s ním celé dve minúty do vedľajšej štvrte, kde ešte panuje tma. Vysadí nás pri garáži a ľuďom stojacím pri dodávke nahlási, že doviezol dvoch cudzincov. S úsmevom preberá 15 BOB (55 Kč).

Torotoro

Cesta je príjemná a prebúdzajúca sa krajina pôsobí energicky. V nočnom autobuse som sa veľmi nevyspal, tak ešte trošku dospávam. Cesty sú prašné, v dedinách, cez ktoré prechádzame, sú vykladané kameňom, takže ma trmácanie drží v bdelom stave. Aspoň sa môžem kochať ubiehajúcou krajinou. Oblasť okolo národného parku Torotoro je suchá a vyprahnutá. Korytá riek sú vyschnuté a okolitá krajina sa príjemne vlní. Dedina Torotoro leží 140 km od Cochabamby vo výške okolo 2 000 m n. m., a tak je tu príjemné teplo aj po zotmení. Nachádza sa tu niekoľko desiatok budov, pričom polovica z nich sú hotely, reštaurácie, informácie či správa NP Torotoro alebo niečo okolo turizmu. Niektoré stavby sa renovujú alebo sa stavajú nové, ktoré budú opäť slúžiť turistom. Na turistov sú tu celkom slušne pripravení a myslím si, že v ďalších rokoch čakajú ešte väčší nápor.

vodopád v období sucha – národný park Torotoro

katolícky kostol v Torotoro   kaplnka na vŕšku za mestom

Do národného parku treba zaplatiť poplatok vo výške 30 BOB a lístok platí 4 dni. Veľmi sa nám ale nepáči, že vstúpiť do parku môžeme len so sprievodcom, ktorého si musíme zaplatiť (100 BOB/šesťčlenná skupina). Chodenie so sprievodcom síce nemám rád, ale keď sme už tu, čo sa dá robiť. Začíname si v Bolívii na tieto zbytočné poplatky navyše zvykať. Rovnako ako na poplatok pri opustení autobusového terminálu (1–4 BOB). Bez sprievodcu dnes ešte môžeme ísť na miesto Cementerio de Tortugas, ktoré leží 3,5 km za dedinou a na vstup nám platí rovnaký lístok. Opäť je to suchá pláň s červeným podložím a zvlnenou krajinou. Kedysi sa tu nachádzali skamenelé fosílie živočíchov, avšak dnes sú už všetky vyzbierané.

areál Cementerio de Tortugas (Korytnačí cintorín)   červené sfarbenie „Korytnačieho cintorína“

O pol ôsmej ráno čakáme pred správou parku na sprievodcu a dohovárame sa s ľuďmi o tom, s kým vytvoríme družinu. Nakoniec nás je sedem, čo je maximálny počet. Najprv sa ide smerom za dedinu cez vyschnuté koryto rieky až ku skalnatému svahu. Tu je niekoľko desiatok stôp dinosaurov, ktoré nám sprievodca v španielčine popisuje.

dinosaurie stopy za dedinou

vo vnútri kaňonu TorotoroNásledne ideme ku vstupnej kontrole do národného parku Torotoro, ktorý má 165 km2. Keďže je práve obdobie sucha, prechádzame korytom rieky a skrz vodopády. Sprievodca nám v riečišti ukáže ďalšiu skamenelú stopu dinosaura, ktorá má takmer meter. Túto oblasť obývali dinosaury zhruba pred 150 miliónmi rokov a skamenelých stôp a kostí sa tu nachádzajú stovky. My pokračujeme k vyhliadkovému miestu nad kaňonom a následne schádzame do samého vnútra. Ideme nejakých dve sto výškových metrov po desiatkach schodov, až dôjdeme k neveľkému vodopádu. Tu cesta končí, a tak si sprievodca sadne na slnko a vyhlási pauzu. Po polhodine ideme rovnakou cestou späť hore a následne sa po lúke vraciame ku správe parku. Celá prehliadka trvá zhruba štyri hodiny a trasa má dĺžku do desať kilometrov.

kaňon Torotoro

Odpoludnia si prejdeme ešte okolie dediny a zájdeme na miestny cintorín, ktorý leží nad dedinou. Vyvrátené kríže, suchá tráva, vlajúce stužky a odpadky. Vyzerá trochu zanedbane, ale zas je taký rázny a k okoliu sa hodí. Pod cintorínom je ženské centrum, kde ženy vyrábajú rôzne predmety s folklórnou tematikou ako napríklad šátky, tašky, náramky, čapice a podobné veci. Všetko je samozrejme pestro sfarbené. Než nás nočný chlad zaženie späť do hotela, ešte navštívime zopár typických úzkych dláždených uličiek. Nasledujúce dopoludnie sa vraciame do Cochabamby. Colectivo síce malo odísť už o desiatej, ale nakoniec vyrážame až o pol dvanástej. Miestni sú radi, že sa odtiaľ vôbec dostanú do mesta, tak to nikomu príliš nevadí. Nám už vôbec nie.

cintorín za dedinou Torotoro

GPS: (národný park) 18°05'00.0"S 65°47'00.1"W

Text a foto: Tomáš Novák

Preklad: O. Maňáková



Diskusia k článku (0)


Súvisiace články

Paraguaj – miesta neďaleko hlavného mesta
Publikované: 21.11.2016
Paraguaj patrí k tým menším štátom Južnej Ameriky, ale aj tak je svojou rozlohou 406 750 kilometrov štvorcových zhruba 5krát väčší než Česká republika. Preto tento štát zvádza turistov k pomalému presúvaniu sa a navštevovaniu menších a pokojnejších miest. Jeden muž, ktorého sme stopli, sám tvrdil, že za mestá sa v Paraguaji považuje iba Asunción, Encarnación a Ciudad del Este. Zvyšok sú skôr dediny, čo sa nám aj potvrdí.

Paraguaj – Asunción
Publikované: 14.11.2016
Než dôjdeme do mesta Asunción, musíme prejsť cez Gran Chaco. To sa rozprestiera na území štátov Argentína, Bolívia a Paraguaj. V Paraguaji zaberá veľkú časť severného územia, o ktoré sa viedla v 30. rokoch 20. storočia vojna s Bolíviou, ktorú nakoniec vyhral Paraguaj. Príčina bola v tom, že sa obe strany mylne domnievali, že sa tam nachádza ropné bohatstvo. Dnes je to len suchá a vyprahnutá rovina, riedko zarastená pastvinami a stromami.

Bolívia – Santa Cruz de la Sierra
Publikované: 7.11.2016
Santa Cruz de la Sierra je najväčšie mesto Bolívie a leží v stredovýchodnej časti krajiny. Rozprestiera sa ďaleko od Ánd v rovinatej púštnej oblasti a veľmi zaujímavý je najmä pohľad na toto mesto z vtáčej perspektívy. Oválny pôdorys tvoria štyri obchvatové kruhy (anillos). Tieto kruhy spájajú radiales – lúče hlavných ciest, ktoré sú číslované v smere hodinových ručičiek a ktorých je spolu 27. Mesto pripomína skôr rozľahlú dedinu, a to kvôli nižšej zástavbe a pokojnému životu. Ale nachádza sa tu aj zopár noblesnejších uličiek s drahými butikmi. Nikto sa nikam neponáhľa a miestni ľudia si radi posedia na lavičkách v centre a odpočívajú, takže sa dá povedať, že ich hodinky na rukách sú skôr ozdobným doplnkom.

Bolívia – Samaipata
Publikované: 31.10.2016
Kupovanie lístkov na autobus je v Bolívii perfektný zážitok a skúška nervov na oboch stranách. V meste Sucre kupujeme lístky do dediny Samaipata, ktorá je smerom na Santa Cruz de la Sierra, čo by malo byť naše posledné mesto v Bolívii. V dedine Samaipata si chceme na chvíľku oddýchnuť, pretože v posledných dňoch sme viacmenej lietali v davoch ľudí.

Bolívia – Sucre
Publikované: 24.10.2016
Sucre je najkrajšie a koloniálne najzachovalejšie mesto Bolívie, ktoré sme na našej ceste navštívili. Taktiež to je najupravenejšie a najčistejšie mesto v tomto štáte. Dá sa tu priam cítiť to odhodlanie a chuť ľudí udržiavať svoje mesto v uhladenom štýle. Je elegantné a farebne jednoduché a miestni sú na to hrdí, keď mestom prechádzajú. Veľkostne sa podobá Potosí a žije v ňom necelých 250 tisíc ľudí. Od roku 1991 je právom zaradené do zoznamu UNESCO.

Bolívia – Potosí
Publikované: 17.10.2016
Cesta z Uyuni do mesta Potosí trvá iba tri hodiny a nepozerať sa počas nej von z okna by bolo hriechom. Od plochej púštnej oblasti sa cesta zdvíha a prechádza cez nevysoké, ale o to krajšie dúhové hory. Stále má krajina púštny charakter, oblasť je dosť vyprahnutá a bez veľkej vegetácie. Okolo cesty môžete uvidieť lamy aj nandu.

Bolívia – Uyuni a soľná pláň
Publikované: 10.10.2016
Keď na terminále v meste Cochabamba zistíme, že autobusové spoločnosti sa rozhodli stávkovať, trochu nám to naruší nasledujúce plány. V Bolívii nie sú stávky nič neobvyklého. Sme tu druhý týždeň a už zažívame druhú. Zamestnanci aj samotní obyvatelia berú túto vec športovo a nijako ich to neznepokojuje. Viackrát nám bolo povedané, že takáto stávka trvá najmenej tri dni. A posledný autobus z tohoto terminálu vychádza o 18.tej, potom sa stávkuje! Niektoré spoje boli presunuté, iné úplne vyškrtnuté. Rovnako ako doprava do mesta Potosí, kam máme namierené. Narýchlo meníme plány a odchádzame jediným a posledným autobusom do Uyuni.

Bolívia – Copacabana a Isla del Sol
Publikované: 12.9.2016
Prvé mesto v Bolívii, ktoré cestovateľ idúci pozemnou cestou z Peru navštívi, je väčšinou Copacabana. Pokiaľ nie, tak by mal určite návštevu aspoň zvážiť. Keď mestu odpustíme povinný a zbytočný poplatok 2 BOB (1 BOB = cca 3,5 Kč), je Copacabana pekné a pokojné miesto vhodné na odpočinok, umocnené pôžitkom pri pohľade na jazero Titicaca. Tomuto malebnému jazernému letovisku dodáva neuveriteľné kúzlo nielen to, že je malé, ale tiež to, že sa tu dá dlho prechádzať a vychutnávať si ho.

Bolívia – dedinka Coroico
Publikované: 19.9.2016
Zo slnečnej Copacabany ideme cez bolívijskú metropolu La Paz rovno do malej dedinky Coroico, ktorú sme cielene vybrali na niekoľkodenný odpočinok v prírode. Z La Pazu ide do tejto dediny priame colectivo (hromadná preprava – dodávka) okolo troch hodín (cena 150 Kč). Z nadmorskej výšky 3 600 m n. m. (La Paz) musíme vystúpať ešte o ďalší výškový kilometer, aby sme následne serpentínami zostúpili rovno do oblasti Yungas (prechodová oblasť medzi vysokohorskou krajinou And a nížinatými pralesmi). Vedie tu aj vyhlásená bolívijská atrakcia „cesta smrti“, ktorá je teraz len turistickou atrakciou. Od roku 2006 sa totiž jazdí po novej asfaltovej ceste, a tak bahnitá „najnebezpečnejšia cesta sveta“, kde údajne ročne zahynulo až 300 ľudí, je využívaná prevažne len pre zjazdy na bicykloch.

Bolívia – La Paz
Publikované: 26.9.2016
Na mesto La Paz som bol v Bolívii asi najviac zvedavý, pretože ma vždy lákalo svojou nezvykle vysokou polohou (pre metropolu). Vravel som si, ako tam vlastne ľudia žijú v tých 3 600 metroch nad morom. Potom, čo som v týchto nadmorských výškach pobýval v Andách v Ekvádore alebo Peru, som zistil, že to tak zložité nie je. Proste si človek zvykne. No aj tak je svojou nadmorskou výškou La Paz raritou medzi svetovými veľkomestami. Samotné mesto vyzerá, ako by ležalo v kráteri a po svahoch navôkol sú vystavané domy z pálených tehál, čo pôsobí dosť usporiadane. Z blízka je to však neuveriteľný chaos uličiek a rozostavaných domčekov. Dole v centre sa medzi historickými stavbami týčia vysoké budovy. Je to zaujímavá všehochuť. Nad tým všetkým jazdia lanovky, ktoré tu simulujú nadzemku či metro. Je to najrýchlejší spoj z jedného konca na druhý.

Bolívia, Cochabamba – hor sa do strednej Bolívie
Publikované: 2.8.2013
Cochabamba je hlavným mestom Cochabambskej správnej oblasti, ktorá pokrýva plochu veľkú približne ako Slovensko. Tento správny celok je v krajine známy vďaka svojej úrodnej pôde a preto sa mu hovorí „obilnica Bolívie“. Medzi plodiny, ktoré sa tu najviac pestujú patrí obilie, tabak, cukrová trstina, ďalej to sú zemiaky alebo kakaové bôby.


Súvisiaca fotogaléria

Bolívia – srdce Južnej Ameriky
Pre mnohých turistov nie je Bolívia pri návšteve Južnej Ameriky hlavným cieľom, ale našťastie ju ...

Lokácia:

Slovenská republika
Kalendár akcií:

PoUtStŠtPiSoNe
     12
3456789
10111213141516
17181920212223
24252627282930
31      

Partner:

Vyžaduje Adobe Flash Player

Partneri:

Aj vďaka vám sme získali certifikát:

Dôveryhodná firma 2017

 

Sprievodca:

Fotosúťaž:

Letné koníčky

1. 7. – 31. 8. 2017
1. cena:
Rodinná vstupenka do Kysuckého múzea v Čadci + mapy a propagačné materiály o Krásach Slovenska
1. cena redakcie:
Rodinná vstupenka do skanzenu Vychylovka + rodinný voľný vstup na Historickú lesnú úvraťovú železnicu
2. cena redakcie:
Tri publikácie z rodinného vydavateľstva Dajama
3. cena redakcie:
Sladký balíček BRIX , ktorý obsahuje mrazom sušené ovocie v kombinácií s kvalitnou belgickou čokoládou

Aktuality:

26.7.2017
Slovenská folklórna legenda – súbor Lúčnica, sa po 30 rokoch vráti do Vysokých Tatier, kde predstaví  bohatý program, ktorý začne už v utorok 1. augusta 2017 výstupom súboru na Kriváň a bude pokračovať v stredu spoločným spievaním s podtatranskými folklórnymi skupinami okolo Štrbského Plesa.
25.7.2017
Jedná sa o Kamenický motoráčik, ktorý jazdí po múzejnej „sklárskej lokálke“ z Českej Kamenice do Kamenického Šenova a späť každú sobotu, nedeľu a aj počas štátnych sviatkov. V prevádzke je od 1. 4. do 29. 10. 2017.
24.7.2017
Klub slovenských turistov Liptova, mesto Vysoké Tatry, mesto Liptovský Mikuláš, Matica slovenská a obec Pribylina organizujú Národný výstup na Kriváň 2017, ktorý sa uskutoční 19. augusta 2017.
Archív aktualit

Do osobitej pozornosti:

Oznamy a upozornenia pred cestovaním do zahraničia nájdete TU.

Pridajte sa a súťažte!

Každý týždeň na facebooku nová súťaž o hodnotné ceny!

Krajina mesiaca - BOLÍVIA:

Najčítanejšie články:

Interaktívne katalógy:

dnes:streda 26. 7. 2017
sviatok:Anna, Hana
dnes:
streda 26.7.
21 °C
zajtra:
štvrtok 27.7.
22 °C