www.infoglobe.sk » Bolívia – dedinka Coroico

Bolívia – dedinka Coroico

Publikované: 19.9.2016
Zo slnečnej Copacabany ideme cez bolívijskú metropolu La Paz rovno do malej dedinky Coroico, ktorú sme cielene vybrali na niekoľkodenný odpočinok v prírode. Z La Pazu ide do tejto dediny priame colectivo (hromadná preprava – dodávka) okolo troch hodín (cena 150 Kč). Z nadmorskej výšky 3 600 m n. m. (La Paz) musíme vystúpať ešte o ďalší výškový kilometer, aby sme následne serpentínami zostúpili rovno do oblasti Yungas (prechodová oblasť medzi vysokohorskou krajinou And a nížinatými pralesmi). Vedie tu aj vyhlásená bolívijská atrakcia „cesta smrti“, ktorá je teraz len turistickou atrakciou. Od roku 2006 sa totiž jazdí po novej asfaltovej ceste, a tak bahnitá „najnebezpečnejšia cesta sveta“, kde údajne ročne zahynulo až 300 ľudí, je využívaná prevažne len pre zjazdy na bicykloch.

Coroico leží vo výške 1 600 metrov nad morom na úpätí kopca Cerro Uchumachi v západnej časti Bolívie v provincii Nor Yungas. Navôkol tejto dediny sa rozprestiera zvlnená zalesnená krajina, za ktorou vykúkajú zasnežené vrcholky Cordillery Real – Huayna Potosí, Tiquimani a Mururata.

pohľad na dedinu Coroico z Uchumachi

kostol San Pedro y San PabloSamotná dedina je malá a pokojná. Centrum zdobí zeleň a malebný kostol s kamennou zvonicou (kostol San Pedro y San Pablo), ktorý dominuje tomuto priestranstvu. Na niekoľkých miestach tejto obce je vyobrazený skalník andský (tunqui), červený vták s chocholom, ktorý je miestnym symbolom. Mestečko je pretkané úzkymi dláždenými uličkami, ktoré sú lemované obchodíkmi s drobnosťami. Večer je tu otvorených niekoľko stánkov s grilovanými kuratami a každý deň je tu najväčší zmätok, keď sa už od štvrtej hodiny ráno na námestí predávajú čerstvé žemle, ktoré práve miestni pekári dopiekli.

V Coroicu zostávame tri noci, aby sme sa pokochali tunajšou lesnatou krajinou a prešli si okolie. Prvý deň sa vydáme nekonečne dlhým traverzom k trom vodopádom, ktoré by mali byť vzdialené asi dve hodiny od Coroica.

tunqui – červený maskot mesta

Trasa vedie okolo sýto zelených kokových polí, ktoré miestne ženy a deti práve oberajú. Čím ďalej sme od dediny, tým je cesta zarastenejšia a horšie prechodná. Preto je dobré obuť si plné topánky a obliecť dlhé nohavice. Najlepšie aj rukávy a pokrývku hlavy. Nielenže vegetácia dosť škriabe, ale zároveň tu lietajú malé otravné mušky, ktoré hryzú a na tele zanechávajú opuchnutú a začervenanú kožu. Keďže sa na Bolíviu nachádzame pomerne nízko, je tu dosť horúco a vlhko.

jedno z mnohých kokových polí

Prvý vodopád – San Felix – je znetvorený betónom a trubkamivodopád San Felix a vyzerá to tak, že z neho obec Cruz Loma odčerpáva vodu. Keď pokračujeme k ďalším dvom vodopádom, dôjdeme akurát ku kamennej zátarase a pletivovému plotu s ostnatým drôtom. Na meter a pol širokej cestičke je to postavené tak šikovne, že z jednej strany je vysoká skala a z druhej prudký zráz. Dôjde nám, že k tým dvom vodopádom sa tadeto asi nedostaneme. Jediná cesta k nim je od mesta Cruz Loma. Túto cestu uzavreli, aby sa tam nedalo dostať inak než autom alebo s nejakou cestovkou. Vodopády sú spoplatnené (alebo to aspoň vravel pán z infocentra). O uzavrení tejto cesty však nevravel nič. A keďže sa niekomu asi nechce stáť niekde v lese pri vodopáde a vyberať peniaze, tak ich vyberajú dole pri mesta a túto cestu radšej zatarasili, aby sa tam náhodou niekto nedostal odinakadiaľ.

zalesnená hora Uchumachi, 2 500 m n. m.   oblasť Yungas s dedinou Cruz Loma

Ďalší deň sa ideme skoro ráno pozrieť na neďaleký vrchol Uchumachi, ktorý je vysoký necelých 2 500 m n. m. K malému kostolíku nad dedinou vedie obľúbená pútnická „krížová cesta“. Odtiaľ pokračuje prašná cestička až k vyhliadkovému miestu, odkiaľ sa dá príjemne kochať pohľadom na nízke zelené kopce oblasti Yungas, za ktorými sa týčia ľadovcové špičky Cordillery Real. Ranná hmla, v tejto oblasti častý jav, pomaly ustupuje a obloha sa farbí do modra. Na nej sa krásne vyobrazujú siluety krúžiacich dravcov (zrejme orly andské), ktoré máme nad hlavami. Potom sa cestička zúži na pol metra a každým krokom viac a viac zarastá trávou a kríkmi, až nakoniec stromy vytvoria vegetačný tunel. Sme radi aspoň za náznak vysekanej cesty. Keď dôjdeme na vrchol Uchumachi, odpočinieme si na pár miestach s výhľadmi, ale hora je skôr porastená stromami. Cestou späť po nás vyštartujú nejaké potulné psiská, ktoré sa nebezpečne približujú až na meter. Väčšinou psi v Bolívii len štekajú, ale nepribližujú sa. Tieto dosť ceria zuby a nebyť mikiny a kameňov, ťažko povedať, kam by sa až so svojimi tesákmi dostali.

pohľad na oblasť Yungas a Cordilleru Real

Okrem zaujímavých výletov po okolí, prechádzky po meste a prekrásnych výhľadov na všadeprítomnú krajinu stojí za návštevu v Coroicu aj miestny neupravovaný, dokonca až strašidelný cintorín. V Južnej Amerike sú nebožtíci, vzhľadom k skalnatému podložiu, často pochovávaní nad zemou. Hojne najmä vo vybetónovaných stavbách s otvormi pre rakvu. Stavba je väčšinou vysoká okolo dva a pol metra, niečo cez dva metre hlboká s dĺžkou podľa možností cintorína (2–15 metrov). V rade je potom niekoľko podlhovastých otvorov, kam sa vkladá rakva aj s telom a následne zabetónuje alebo zamuruje kamennou doskou s menom. Taký panelák pre mŕtvych... Pár týchto hrobov je tu otvorených a vybrakovaných. V jednej hrobke je dokonca ešte spráchnivelá rakva, ale už bez tela.

cintorín v Coroicu

Večery v Coroicu trávime ako miestni obyvatelia – príjemným posedením na hlavnom námestí, kde je niekoľko lavičiek. Večer je v Coroicu teplo a pofukuje mierny vánok. Niekoľko týždňov predtým sme sa pohybovali vo vyšších nadmorských výškach, kde bolo po zotmení chladno, tak si to tu užívame a pritom sledujeme šantiace sa malé miestne deti. Je pekné, že na všetkých bolívijských námestiach či iných priestranstvách sa vždy schádza mnoho ľudí a detí, ktorí sa baví, šantia, trávia voľný čas vonku a nesedia doma pri počítači. Možno preto, že ho pravdepodobne ani nevlastnia.

GPS: 16°11'17.7"S 67°43'40.1"W

 

Text a foto: Tomáš Novák

Preklad: O. Maňáková



Diskusia k článku (0)


Súvisiace články

Paraguaj – Asunción
Publikované: 14.11.2016
Než dôjdeme do mesta Asunción, musíme prejsť cez Gran Chaco. To sa rozprestiera na území štátov Argentína, Bolívia a Paraguaj. V Paraguaji zaberá veľkú časť severného územia, o ktoré sa viedla v 30. rokoch 20. storočia vojna s Bolíviou, ktorú nakoniec vyhral Paraguaj. Príčina bola v tom, že sa obe strany mylne domnievali, že sa tam nachádza ropné bohatstvo. Dnes je to len suchá a vyprahnutá rovina, riedko zarastená pastvinami a stromami.

Bolívia – Santa Cruz de la Sierra
Publikované: 7.11.2016
Santa Cruz de la Sierra je najväčšie mesto Bolívie a leží v stredovýchodnej časti krajiny. Rozprestiera sa ďaleko od Ánd v rovinatej púštnej oblasti a veľmi zaujímavý je najmä pohľad na toto mesto z vtáčej perspektívy. Oválny pôdorys tvoria štyri obchvatové kruhy (anillos). Tieto kruhy spájajú radiales – lúče hlavných ciest, ktoré sú číslované v smere hodinových ručičiek a ktorých je spolu 27. Mesto pripomína skôr rozľahlú dedinu, a to kvôli nižšej zástavbe a pokojnému životu. Ale nachádza sa tu aj zopár noblesnejších uličiek s drahými butikmi. Nikto sa nikam neponáhľa a miestni ľudia si radi posedia na lavičkách v centre a odpočívajú, takže sa dá povedať, že ich hodinky na rukách sú skôr ozdobným doplnkom.

Bolívia – Samaipata
Publikované: 31.10.2016
Kupovanie lístkov na autobus je v Bolívii perfektný zážitok a skúška nervov na oboch stranách. V meste Sucre kupujeme lístky do dediny Samaipata, ktorá je smerom na Santa Cruz de la Sierra, čo by malo byť naše posledné mesto v Bolívii. V dedine Samaipata si chceme na chvíľku oddýchnuť, pretože v posledných dňoch sme viacmenej lietali v davoch ľudí.

Bolívia – Sucre
Publikované: 24.10.2016
Sucre je najkrajšie a koloniálne najzachovalejšie mesto Bolívie, ktoré sme na našej ceste navštívili. Taktiež to je najupravenejšie a najčistejšie mesto v tomto štáte. Dá sa tu priam cítiť to odhodlanie a chuť ľudí udržiavať svoje mesto v uhladenom štýle. Je elegantné a farebne jednoduché a miestni sú na to hrdí, keď mestom prechádzajú. Veľkostne sa podobá Potosí a žije v ňom necelých 250 tisíc ľudí. Od roku 1991 je právom zaradené do zoznamu UNESCO.

Bolívia – Potosí
Publikované: 17.10.2016
Cesta z Uyuni do mesta Potosí trvá iba tri hodiny a nepozerať sa počas nej von z okna by bolo hriechom. Od plochej púštnej oblasti sa cesta zdvíha a prechádza cez nevysoké, ale o to krajšie dúhové hory. Stále má krajina púštny charakter, oblasť je dosť vyprahnutá a bez veľkej vegetácie. Okolo cesty môžete uvidieť lamy aj nandu.

Bolívia – Uyuni a soľná pláň
Publikované: 10.10.2016
Keď na terminále v meste Cochabamba zistíme, že autobusové spoločnosti sa rozhodli stávkovať, trochu nám to naruší nasledujúce plány. V Bolívii nie sú stávky nič neobvyklého. Sme tu druhý týždeň a už zažívame druhú. Zamestnanci aj samotní obyvatelia berú túto vec športovo a nijako ich to neznepokojuje. Viackrát nám bolo povedané, že takáto stávka trvá najmenej tri dni. A posledný autobus z tohoto terminálu vychádza o 18.tej, potom sa stávkuje! Niektoré spoje boli presunuté, iné úplne vyškrtnuté. Rovnako ako doprava do mesta Potosí, kam máme namierené. Narýchlo meníme plány a odchádzame jediným a posledným autobusom do Uyuni.

Bolívia – Národný park Torotoro
Publikované: 3.10.2016
Najrýchlejší a najjednoduchší prejazd z La Pazu do dediny Torotoro je nočným autobusom do Cochabamby, kde následne prestúpite na colectivo (miestna hromadná doprava). O trištvrte na šesť ráno blúdime terminálom Cochabamby a zisťujeme, z ktorého nástupišťa ide nejaký spoj do dediny Torotoro. Pani, ktorá je na informáciách, je ešte rozospatejšia než my, takže komunikácia trochu viazne, no aj tak z nej s prestávkami na zívania vydolujeme, že musíme ísť na iný terminál. Jediné spoje odchádzajú o šiestej ráno, takže sa vraj musíme poponáhľať. To využíva taxikár pred budovou, ktorý nám narozpráva, ako ďaleko je miesto odjazdu a nadsadí si cenu. Aj keď neradi, kývneme mu na súhlas a ideme s ním celé dve minúty do vedľajšej štvrte, kde ešte panuje tma. Vysadí nás pri garáži a ľuďom stojacím pri dodávke nahlási, že doviezol dvoch cudzincov. S úsmevom preberá 15 BOB (55 Kč).

Bolívia – La Paz
Publikované: 26.9.2016
Na mesto La Paz som bol v Bolívii asi najviac zvedavý, pretože ma vždy lákalo svojou nezvykle vysokou polohou (pre metropolu). Vravel som si, ako tam vlastne ľudia žijú v tých 3 600 metroch nad morom. Potom, čo som v týchto nadmorských výškach pobýval v Andách v Ekvádore alebo Peru, som zistil, že to tak zložité nie je. Proste si človek zvykne. No aj tak je svojou nadmorskou výškou La Paz raritou medzi svetovými veľkomestami. Samotné mesto vyzerá, ako by ležalo v kráteri a po svahoch navôkol sú vystavané domy z pálených tehál, čo pôsobí dosť usporiadane. Z blízka je to však neuveriteľný chaos uličiek a rozostavaných domčekov. Dole v centre sa medzi historickými stavbami týčia vysoké budovy. Je to zaujímavá všehochuť. Nad tým všetkým jazdia lanovky, ktoré tu simulujú nadzemku či metro. Je to najrýchlejší spoj z jedného konca na druhý.

Bolívia – Copacabana a Isla del Sol
Publikované: 12.9.2016
Prvé mesto v Bolívii, ktoré cestovateľ idúci pozemnou cestou z Peru navštívi, je väčšinou Copacabana. Pokiaľ nie, tak by mal určite návštevu aspoň zvážiť. Keď mestu odpustíme povinný a zbytočný poplatok 2 BOB (1 BOB = cca 3,5 Kč), je Copacabana pekné a pokojné miesto vhodné na odpočinok, umocnené pôžitkom pri pohľade na jazero Titicaca. Tomuto malebnému jazernému letovisku dodáva neuveriteľné kúzlo nielen to, že je malé, ale tiež to, že sa tu dá dlho prechádzať a vychutnávať si ho.

Bolívia, Cochabamba – hor sa do strednej Bolívie
Publikované: 2.8.2013
Cochabamba je hlavným mestom Cochabambskej správnej oblasti, ktorá pokrýva plochu veľkú približne ako Slovensko. Tento správny celok je v krajine známy vďaka svojej úrodnej pôde a preto sa mu hovorí „obilnica Bolívie“. Medzi plodiny, ktoré sa tu najviac pestujú patrí obilie, tabak, cukrová trstina, ďalej to sú zemiaky alebo kakaové bôby.


Súvisiaca fotogaléria

Bolívia – srdce Južnej Ameriky
Pre mnohých turistov nie je Bolívia pri návšteve Južnej Ameriky hlavným cieľom, ale našťastie ju ...

Lokácia:

Slovenská republika
Kalendár akcií:

PoUtStŠtPiSoNe
     12
3456789
10111213141516
17181920212223
24252627282930
31      

Partner:

Vyžaduje Adobe Flash Player

Partneri:

Aj vďaka vám sme získali certifikát:

Dôveryhodná firma 2017

 

Sprievodca:

Fotosúťaž:

Letné koníčky

1. 7. – 31. 8. 2017
1. cena:
Rodinná vstupenka do Kysuckého múzea v Čadci + mapy a propagačné materiály o Krásach Slovenska
1. cena redakcie:
Rodinná vstupenka do skanzenu Vychylovka + rodinný voľný vstup na Historickú lesnú úvraťovú železnicu
2. cena redakcie:
Tri publikácie z rodinného vydavateľstva Dajama
3. cena redakcie:
Sladký balíček BRIX , ktorý obsahuje mrazom sušené ovocie v kombinácií s kvalitnou belgickou čokoládou

Aktuality:

26.7.2017
Slovenská folklórna legenda – súbor Lúčnica, sa po 30 rokoch vráti do Vysokých Tatier, kde predstaví  bohatý program, ktorý začne už v utorok 1. augusta 2017 výstupom súboru na Kriváň a bude pokračovať v stredu spoločným spievaním s podtatranskými folklórnymi skupinami okolo Štrbského Plesa.
25.7.2017
Jedná sa o Kamenický motoráčik, ktorý jazdí po múzejnej „sklárskej lokálke“ z Českej Kamenice do Kamenického Šenova a späť každú sobotu, nedeľu a aj počas štátnych sviatkov. V prevádzke je od 1. 4. do 29. 10. 2017.
24.7.2017
Klub slovenských turistov Liptova, mesto Vysoké Tatry, mesto Liptovský Mikuláš, Matica slovenská a obec Pribylina organizujú Národný výstup na Kriváň 2017, ktorý sa uskutoční 19. augusta 2017.
Archív aktualit

Do osobitej pozornosti:

Oznamy a upozornenia pred cestovaním do zahraničia nájdete TU.

Pridajte sa a súťažte!

Každý týždeň na facebooku nová súťaž o hodnotné ceny!

Krajina mesiaca - BOLÍVIA:

Najčítanejšie články:

Interaktívne katalógy:

dnes:streda 26. 7. 2017
sviatok:Anna, Hana
dnes:
streda 26.7.
21 °C
zajtra:
štvrtok 27.7.
22 °C