Maroko: Kúzlo orientu I – Casablanca a Rabat
Cestou do Casablanky míňame mnoho arganovníkov. Získava sa z nich olej, ktorý je veľmi známy v kozmetickom priemysle. Nikde inde na svete sa mu tak dobre nedarí ako tu. Na jeden z nich vyliezlo viacero hladných kôz, tak si ich dychtivo fotím.
Z filmu Casablanca som sa dozvedela ako Francúzi prchali z Francúzska počas druhej svetovej vojny pred Hitlerom. Z Marseille sa preplavili do Tunisu a potom rýchlo do Casablanky. Odtiaľ sa za dosť veľké poplatky dostali letecky do Lisabonu a potom loďou priamo do Ameriky. Casablanca síce nie je taká krásna ako iné marocké mestá, ale aj tak má svoje kúzlo. Pripomína historické európske mestá, ale mnohí architekti sa tu snažili predviesť, čo vedia a čo by si netrúfli nikde inde postaviť. My sme sa zastavili pri správnom centre a kráľovskom paláci. Naproti na námestí je rozostavané divadlo, pretože súčasný kráľ Mohamed VI. si uvedomil, že Casablanca je síce strediskom obchodu a priemyslu, ale zabudlo sa na kultúru!
V minulosti bola Casablanca len bezvýznamné rybárske mestečko, pokiaľ z nej Francúzi počas kolonizácie od r. 1906 neurobili hlavný prístav. Dnes je tretím najväčším prístavom v Afrike. Najkrajšou tunajšou stavbou je zaručene mešita Hasana II., ktorá je skutočným pomníkom. Celá mešita je vysoká 210 m a jej piliere sú zapustené do more do hĺbky 180 m. Dovnútra sa vojde 25 000 veriacich a do priestoru v okolí ďalších 80 000. Na mešitu obyvatelia Maroka vyzbierali až 1 miliardu dolárov. Tak ako sa napríklad v Čechách ľudia skladali na Národné divadlo. Stavba bola dokončená po šiestich rokoch práce (roku 1994) a podieľalo sa na nej 15 000 remeselníkov.
Následne vyrážame ešte do hlavného mesta, Rabatu. Krajina sa mení každú hodinu – chvíľu pustina, potom zelená planina, vysoký Atlas či vádí plná oleandrov, dedinky a pevnosti. V Rabate prichádzame ku kráľovskému palácu, ktorý je postavený na výsostnom území, tak trochu štát v štáte, podobne ako Vatikán. Taktiež tu sú stajne, škola, ktorú navštevoval Mohamed VI., a tiež ministerstva a obytné priestory pre kráľovskú rodinu. Súčasný kráľ si však postavil nový palác na okraji mesta, a tak sem prichádza len pri zvláštnych príležitostiach. Prechádzame krásne udržovanými záhradami a mierime do pevnosti Shella, ktorú postavili Marínovci. Uchváti nás veľkolepá brána a pevnosť s majestátnymi hradbami. Vo vnútri nás obklopia rozsiahle záhrady a uprostred je starobylá medina. Hneď vedľa sú ruiny pôvodného rímskeho mesta, ktoré tu kedysi stávalo. Všade na zvyškoch budov sa usadili bociany, a tak oživujú toto inak spustnuté mesto. Pri prehliadke sme schádzali z kopca dole, a presne to využívali aj architekti Marínovcov, aby nechali všade pretekať malé kaskády a vodopády.
Prechádzame k obrej mešite z 11. storočia a k slávnej Hasanovej veži. Teraz meria už len 44 m, pôvodne však dosahovala 77 m a bola minaretom. Patrí medzi tri pamätníky almohadskej dynastie (spoločne s Girlandou v Seville v Andalúzii a minaretom mešity Koutubia v Marrakeši). Vedľa veže je veľa malých stĺpov na veľkom priestranstve. V týchto končinách sa stavali mešity ako oáza pre dušu a jednotlivé stĺpy pripomínali palmy oáz. Keď sa deduško Mohameda VI. vrátil z vyhnanstva na Korzike a na Madagaskare, kam ho upratali Francúzi, tak sa ako na prvé miesto prišiel pomodliť sem a poďakovať Alahovi za návrat do vlasti. A vtedy tiež prejavil prianie, aby tu raz bol pochovaný. Preto je tu aj budova Mauzólea Mohameda V. a neskôr sem pochovali aj Hasana II., teda otca súčasného kráľa.
Výhľad z veže je fakt krásny, dá sa vidieť na pevnosť, kde stával tábor asketických moslimských bojovníkov – rabat. Podľa tohoto tábora bolo pomenované aj celé mesto. Aj medzi moslimami nastalo totiž obdobie obrazoborectva a návratu k pôvodnému učeniu Mohameda.
A budúcu sobotu sa spolu s nami pozriete do Fezu.
Text a foto: Sylvie Halouzková
Preklad: O. Maňáková
Diskusia k článku (0) |