Maroko, údolie Ourika – vodopády Setti Fatma
Pokiaľ prídete od západných ľudoprázdnych a rozľahlých plání, bude pre vás vjazd do údolia nezabudnuteľným zážitkom. Odrazu sú všade farby, vône, zvuky a predovšetkým ľudia. Ľudia, ktorí vás lákajú na parkovisko pred ich domom, do rodinných reštaurácií, ktorých farebné plastové stoličky a stoly sú rozložené doslova všade, dokonca aj v koryte všadeprítomnej rieky, do malých stánkov so suvenírmi. Zo zaujímavej prírodnej pamiatky sa tu stal taký malý super biznis po marocky.
Práve na konci tohoto údolia sa nachádza dedina Setti Fatma (Sti Fadma), z ktorej je ideálne vychádzať, pokiaľ sa chcete pozrieť na vodopády, ktoré regulujú tok Ouriky v tunajších kopcoch. K vodopádom sa ide cez jeden z mnohých drevených mostov ponad rieku. V podstate je úplne jedno, cez ktorý pôjdete, všetky vedú do bludiska budov, nad ktorými sa nachádzajú vodopády. Práve tu je pomerne jednoduché stratiť sa, no a presne to využívajú miestni, ktorí sa k vám úplne bez ostychu pripoja a za poplatok vás chcú doviesť hore. Ich služby však vôbec netreba využiť, veľmi rýchlo sme zistili, že sa nedá ísť zle, stačí ísť proti prúdu rieky. Sprievodcovia vás totiž pretiahnu cez všetky obchodíky so suvenírmi.
Pri prvom vodopáde bolo napriek našej mimo-sezónnej návšteve pomerne veľa ľudí a ako tu býva zvykom, pekne uprostred cesty bolo rozložené občerstvenie. Našťastie práve tu sprievodcovia zvyšok návštevníkov otáčali dole s tým, že to už je všetko, a my sme sa tak mohli pokojne vydať k ďalším vodopádom, ktoré mali byť podľa mapy rovnako pekné ako ten prvý. A skutočne to tak aj bolo. Cesta k zabudnutým vodopádom bola o čosi kostrbatejšia a takmer neprešliapaná, odmenila sa nám však výhľadmi do údolia Ourika a na konci aj vstupom na úplne odľahlú, zo všetkých strán krytú plošinu, do ktorej stekal najväčší vodopád. Vďaka pokoju, ktorý v tomto mieste panoval, sa nám naskytol aj pohľad na ničím nerušenú opičiu kolóniu, ktorá obýva skaly naproti. Dole sa dá ísť kratšou cestou, ktorá vedie priamo nad dedinou, a tým otvára úplne nové pohľady do údolia.
Celý výlet k vodopádom nám aj s obedom, ktorý sme si poctivo vyniesli hore, zabral asi 3 hodiny. Jedná sa o krátky, no dosť prudký výstup, preto rozhodne odporúčam poriadnu obuv a najmä v letných mesiacoch dostatočnú zásobu tekutín.
Text a foto: Barbara Nováková
Preklad: O. Maňáková
Diskusia k článku (0) |
Súvisiace články
Maroko, Merzouga – nocovanie v púšti
Maroko: Tinghir – roklina Todra a Dadés
Maroko, Essaouira – mesto s francúzskym šarmom
Maroko, Rabat – mesto svetiel I
Maroko, Ouarzazate – filmové štúdiá Atlas
Maroko, Ait Ben Haddou – ksar v údolí Ounila
Maroko, Casablanca – výlet k africkým brehom Atlantického oceánu II.
Maroko, Casablanca – výlet k africkým brehom Atlantického oceánu I.
Maroko, Rabat – mesto svetiel II
Maroko: Kúzlo orientu I – Casablanca a Rabat
Maroko: Kúzlo orientu II – uličky vo Feze
Maroko: Kúzlo orientu III – Fez, Meknes a Marrákeš
Maroko: Kúzlo orientu IV – Marrákeš a Essaouira
Súvisiaca fotogaléria
Maroko – Africká romantika
Lokácia:
Slovenská republika
Partneri:
Sprievodca:
Fotosúťaž:
Aktuality:
Nech vám Veľká noc prinesie veľa radosti, šťastia, zdravia, pokoja i splnených cestovateľských túžob.