Lenešice: stavba kostola na spadnutie - VIDEO

Lenešice – bývalá poľnohospodárska dedina neďaleko mesta Louny. Má všetko, čo každá iná obec – obecný úrad, krčmu, školu, knižnicu alebo náves a dokonca aj malý zámok. Čo ale v Lenešiciach chýba – to je kostol, chladné a pre všetkých tak trochu mystické miesto, kde sa ľudia tradične schádzajú, aby sa pomodlili za svoje priania. Na námestí stoja len jeho ruiny. Veža kostola spadla 3. júla 2008. Hodiny, ktoré na nej viseli, sa zastavili presne v čase jej pádu.

Románsky Kostol sv. Šimona a Judy zdĺhavý administratívny proces, ktorý sa viazal k jeho nutnej rekonštrukcii, proste neustál. Lenešickým zrazu chýbala dominanta celej dediny a chlapcom zase „opac-opac“ – centrum tradičnej detskej hry na schovávačku. Spolu s vežou zmizli ľuďom z očí aj hodiny a v Lenešiciach ako by sa vtedy zastavil čas.

Keď nie je kde opacovať, tak vznikajú spolky…

Detské spomienky, nostalgia, ale hlavne úcta ku starým časom viedla k vzniku Lenešického skrášľovacieho spolku. „Od malička sme sa tu hrali. Veža bola naše „opac-opac“ a zrazu spadla,“ spomína na svoj impulz na záchranu kostola predseda spolku a lenešický rodák Zdeněk Plaček.

Je nedeľa a Plaček spolu s nami prechádza rozborenými múrmi kedysi krásneho kostola. Odkrýva kazateľňu a prekračuje modlitebné lavice, aby nám ukázal čiastočne zachovalé románske stĺpy. To, čo má zostať posvätné, je v troskách. Na starobylej dlažbe leží ulomená ruka sošky kohosi zo svätých, ktorý ešte pred časom zdobil interiér kostola. Plaček spolupracuje s archeológmi a pamiatkármi, spolu s ostatnými, ktorí ho podporujú, robí všetko možné, aby obnovil to, o čo sa mala starať celá spoločnosť – bez ohľadu na vieru v Boha.  

Kostol sv. Šimona a Judy prešiel v minulosti rekonštrukciou mnohokrát. Tá, ktorá bola naplánovaná na leto 2008, prišla neskoro. „Iróniou osudu je, že veža spadla štyri dni pred tým, než sa malo začať s jej opravou. Bolo to vlastne šťastie v nešťastí. Nedokážem si predstaviť, že by potom spadla aj s ľuďmi, ktorí by kostol opravovali,“ rozpráva Plaček a pritom sa prstom dotýka písmen a číslic vrytých do nárožného kameňa. „Z nápisu je zrejmé, že kostol bol postavený roku 1262. Je ale možné, že to bolo už roku 1241. Ale ani v dobe, keď kostol stál, nebola číslovka príliš čitateľná,“ krčí ramenami.  

Miestni neveria rozprávkam, chcú naspäť hodiny

Pád veže si vraj domáci ako zlé znamenie nevysvetľujú. Len im proste chýba kostol a hodiny na veži. Nepochybne si ale mnohé uvedomili a dospeli k akejsi pokore k umeniu našich predkov. „Náš spolok usporadúva rôzne akcie, pretože bez príspevku od ľudí by to nešlo. Ich podporu potrebujeme. Vďaka nim v zbierke na obnovu kostola pribudlo 200 tisíc,“ vraví Plaček. Z grantov potom jeho spolok dostal niečo málo cez milión korún. Celková suma, ktorú si ale obnova kostola žiada, sa podľa expertov pohybuje okolo 24 miliónov. „Každý rok sme schopný zohnať zhruba milión, napriek tomu že, úrady s nami veľmi dobre spolupracujú. Dobre si totiž uvedomujú, čo sa stalo - spadla vzácna románska stavba a to je malér,“ konštatuje Zdeněk Plaček.

Teraz je na lenešickom námestí prichystané všetko tak, aby stavba obvodových múrov mohla začať. Začiatkom októbra by tu mal stáť asi polmetrový múr z pôvodných kameňov. „Ten potom prídu posúdiť pamiatkari a statici, potom môžeme pokračovať,“ vysvetľuje predseda Lenešického skrášľovacieho spolku, ktorý dobre vie, že tvrdá práca vlastne ešte len začne. A ak to pôjde tak ako doteraz, tak má Lenešický spolok na štvrť storočia o zábavu postarané.  

„Posilňovanie povedomia ľudí o histórii ich bydliska, osudoch jeho obyvateľov a jeho viery je síce v dobe značných migračných pohybov neľahké, ale zároveň je to najlepšia obrana proti nezáujmu a ničeniu. Neznalosť totiž vzbudzuje nie len ľahostajnosť alebo strach, ale tiež odmietanie a nenávisť.“

Zo Zborníka prednášok Lenešického skrášľovacieho spolku

Text/video: Klára Svobodová

Foto: Štěpánka Svobodová

Preklad: Oľga Kubáčková