Lenešice II: oheň, voda, vietor - VIDEO

Vedľa poľnohospodárskych budov, prestavaných na moderné lofty, je to napríklad lenešický zámok. Stojí na návese hneď oproti trosiek kostola. V zrovnaní s ním je na tom podstatne lepšie. Bielunká fasáda, opravená strecha a všetko proste tak ako má byť. Sídlo vtedajšej vrchnosti bolo, aspoň podľa nápisu na západnej strane hospodárskych zámockých budov, vystavené roku 1668. Doska s dátumom výstavby sa tam podľa Jana Tvrzníka, ktorý kedysi v Lenešiciach vyučoval češtinu, dostala zrejme pri jednej z mnohých rekonštrukcií tamojšieho zámku. Roku 1821 vyhorel.

Oheň…voda…

„Tu v Lenešiciach horelo celkom často,“ krčia ramenami Zdeněk Plaček, predseda Lenešického skrášľovacieho spolku. Prečo, to ale nevie. „Vyhlásení velvarskí hasiči odtiaľto boli 40 kilometrov a to bolo teda dosť ďaleko.“ rozpráva Plaček a pritom míňa lenešickú hasičňu.

Oheň kedysi zasiahol aj miestnu faru. „Nedeľné omše dnes prebiehajú tu, keď nemáme kostol. Vlastne to tak bolo ešte chvíľu pred tým než sa zrútila kostolná veža.“ hovorí Plaček a ukazuje nám tesné priestory budovy z 16. storočia, ktorú by si niekto nezasvätený len ťažko všimol.

„8. mája 1599 o deviatej hodine vyšiel v Lenešiciach oheň pod kôlňou od Havrana, od ktorého osem dvorov veľkých (zámožných) sedliakov a deviata fara vyhorela“

Citácia z Kroniky mesta Loun

Třeboňské rybníky v Ústeckom kraji?

Približne od 15. storočia boli Lenešice známe vďaka rozľahlým rybníkom.  Dva z nich dokonca obklopovali románsky kostol sv. Šimona a Judy. Na miestnom zámku, teda len pár krokov od nich, sa roku 1858 učil Josef Šusta, neskorší slávny bádateľ v obore chovu kaprov. Kto vie, možno chýbalo len málo a rybníky podobné tým známym na Třeboňsku mohli zdobiť tiež Ústecký región. Nestalo sa, keďže niekedy v 18. storočí boli rybníky v Lenešiciach vysušené. „Kedy presne to bolo, bohužiaľ nevieme, ale dúfam, že to skoro zistíme,“ dodáva Plaček. S obnovou rybníkov začali Lenešice znovu až v 60. rokoch minulého storočia. Dnes je lenešický rybník jednou z dôležitých ornitologických lokalít.

Bohatstvo je minulosť, zostali len spomienky

Dedinka neďaleko Loun mávala vlastný cukrovar a dokonca dva pivovary. Časy sa ale zmenili. Lenešické pivo sa dávno netočí a miestne pivo, nesúce značku Louny sa varí v pivovare v Ústí nad Labom. Tiež cukrovar prestal vyrábať, a to nielen preto, že vyhorel – podobne ako niekoľko ďalších budov v Lenešiciach. Jeho oktagonálny komín ale zostal so svojimi 73 metrami jedným z najvyšších v Česku.

Zaujímavosťou Lenešíc je stará baroková sýpka. Obrovská dvojposchodová budova, kde sa skladovalo zrno a ktorá bývala symbolom hospodárskeho bohatstva obce, dnes bohužiaľ nemá strechu. Vlastne z nej zostali len obvodové múry, vo vnútri ktorých je miesto zrna len priestor zarastený krovím. „Hneď ako opravíme kostol, dáme sa do rekonštrukcie sýpky,“ teší sa Plaček, ktorý sa ako šéf Lenešického skrášľovacieho spolku významne zaslúžil o obnovu obce. Medzitým už sa mu úspešne podarilo zrenovovať napríklad Husovu zvonicu.

…vietor… a mnoho sysľov

Na dohľad od Lenešíc sa týči čadičový krásavec - kopec Raná, dôverne známy väčšine paraglidistov a modelárov. Ten, kto miluje adrenalín a čerstvý vietor, vie o čom je reč. Teraz na jeseň si ale okrem adrenalínu chtivých obľúbili Ranú tiež sysle. 

Text/video: Klára Svobodová

Foto: Štěpánka Svobodová