Toto dnes osemnásťtisícové mesto rozliehajúce sa na ploche 65 km² nájdete na pomedzí Krušných a Doupovských hôr, blízko vodnej nádrže Nechranice, do ktorej prúdi rieka Ohře. Kadaň je v súčasnosti dôležité kultúrne a turistické centrum v oblasti severozápadných Čiech, ktorého historická časť bola roku 1978 vyhlásená mestskou pamiatkovou rezerváciou.

Dejiny mesta Kadaň

Už v hlbokej minulosti bola kadaňská kotlina miestom mnohých rôznych etnických skupín a kultúr (knovízská v oblasti Úhoste v 13. – 18. storočí p. n. l.; blanská a halštatská v oblasti Úhošte, Kadane-Jezerky v 7. – 6. storočí p. n. l.), pričom dôležitou sa stala kultúra laténska, ktorej nositelia boli historickí Kelti, ktorí ju na toto územie priniesli v 4. storočí p. n. l. Humanistická tradícia Keltom pripisuje založenie dvoch osád v oblasti dnešnej Kadane na brehoch Ohře, ktoré sa mali volať „Kad“ a „An". Legenda vraví, že meno dnešnej obce Kadaň, už má znamenať „žiariaci oheň“, vzniklo tak, že si osady v Poohří dávali ohňom znamenie.

Osídlenie kadaňska v stredoveku sa dá podľa dostupných informácií vystopovať až do konca 11. a prvej polovice 12. storočia. V tomto období bola pri brode cez Ohře založená samotná Kadaň, v ktorej hneď koncom 12. storočia začali pôsobiť Johaniti a osadu dostali do vlastníctva. Na popud Václava I. alebo Přemysla Otakara II. sa z Kadane stalo kráľovské mesto, kde vyrástol kráľovský hrad a minoritský kláštor s kostolom sv. Michaela.

Veľký rozkvet mesta nastal v druhej polovici 14. storočia za vlády Karla IV., kedy mesto dostalo aj právo úplnej samosprávy. Počas husitských vojen bolo mesto najprv dobyté husitami a potom vojskami druhej krížovej výpravy. V druhej polovici 15. storočia, keď bol kadaňským hajtmanom menovaný Jan Hasištejnský z Lobkovic, bol vybudovaný františkánsky kláštor, kde bol tento muž aj pochovaný.

Keď v Čechách roku 1618 vzplanuli plamene stavovského povstania, nebola ušetrená ani Kadaň, ktorej kostoly patriace rímskokatolíckej cirkvi boli vydrancované. Po porážke povstania bola podniknutá násilná rekatolizácia a počas nadväzujúcej tridsaťročnej vojny bolo mesto niekoľko krát vydrancované. Na konci 18. storočia Mária Terézia vydala príkaz na prestavbu kadaňského hradu na kasárne.

V 19. storočí do Kadaně priplávali prvé vlny osvietenstva – v bývalom kláštore minoritov pôsobilo v rokoch 1803 – 1823 prvé kaďaňské gymnázium. V tej dobe mesto zaznamenávalo rozkvet rukavičkárskeho priemyslu a ťažilo sa tu aj hnedé uhlie. Roku 1904 bola do Kadaně konečne pristavená lokálna železnica, ktorá sa pripojila do Buštehrádskej dráhy (Praha, Chomutov, Cheb). Počas obdobia vyhrotenej národnostnej otázky v prvej republike sa Kadaň stala svedkom vypálenia židovskej synagógy a mnoho miestnych rodín bolo počas druhej svetovej vojny deportovaných do koncentračných táborov. Po vojne boli nemeckí obyvatelia deportovaní a na ich miesto prichádzali Česi.

Po roku 1990 bolo historické centrum rekonštruované a v budove radničnej veže vznikli expozičné priestory známe ako galéria Pod Vežou, kde sa konajú pravidelné výstavy.

Čo neminúť

Kostol Povýšenia sv. Kríža

Na mieste dnešného kostola stál najprv gotický kostol z 13. storočia, ktorý prešiel v 17. storočí barokovou prestavbou pod vedením architektov D. Rossiho a D. Orsiho, ktorá pokračovala v polovici 18. storočia prestavbou podľa plánov J. K. Koshe.

 
Kláštor Alžbetínok s kostolom sv. Rodiny a sv. Alžbety

Počas rokov 1753-1755 postavil architekt J. K. Kosh pri kláštore Alžbetínok tento jednolodný barokový kostol s vežou, ktorý sa môže pochváliť bohato zdobeným interiérom, v ktorom nechýbajú plastiky kadaňského rodáka K. Weitzmanna. Kostol dnes slúži na cirkevné účely.

Kostol Sťatia sv. Jana Krstiteľa
Kostol z druhej polovice 12. storočia stojí v Špitálskom predmestí, najstaršej časti Kadane. Je na ňom zjavný kultúrny vplyv blízkych Frankov a to predovšetkým vďaka neobvyklému pravouhlému presbytériu . Johaniti pri kostole zriadili špitál.   Kostol bol počas husitských vojen aj tridsaťročnej vojny vyplienený a dlho trvalo, než bol rekonštruovaný. Keď k tomu na začiatku 18. storočia došlo, roku 1742 ho postihol ďalší požiar a o tridsať rokov neskôr ďalší. Po poslednom požiari z roku 1811 nastala rekonštrukcia, ktorá mu vryla jeho dnešnú podobu. Počas druhej polovice 20. storočia kostol chátral, avšak v roku 1991 prešiel dôslednou obnovou a dnes slúži nie len ako miesto pre bohoslužby, ale tiež ako koncertná sieň.

Minoritský kláštor
Jeho história siaha až do roku 1234, kedy bol založený, avšak na konci 18. storočia bol zrušený a gotický sieňový kostol sv. Michala, ktorý bol od začiatku jeho súčasťou, bol zborený. Od roku 1803 do 1823 bol kláštor používaný ako internát piaristov s gymnáziom a potom slúžil verejným účelom. Dnes je bývalý minoritský kláštor sídlom okresného archívu.

Kostol sv. Anny 
V susedstve luteránskeho cintorína bol na konci 16. storočia luteránmi postavený tento jednolodný kostol s klenutou valenou klenbou. V roku 1786 vyhorel a o dvadsať rokov neskôr sa v ňom opäť konali bohoslužby. Od roku 1950 je však súčasťou pravoslávnej cirkvi.

Mikulovická brána
Je poslednou dochovanou bránou vnútorného pásu mestských hradieb z druhej polovice 14. storočia a môžete o nej počuť tiež ako o „Svätej bráne“. Na jej vonkajšom priečelí sa dá ešte aj dnes vidieť drážky na spúšťanie mreže.

Stĺp Najsvätejšej Trojice
Na trojbokom sokli stojí impozantný morový stĺp, ktorý vznikol v rokoch 1753 – 1755 ako dielo K. Weitzmanna. Zdobia ho sochy na volutových konzolách a celé dielo vrcholí súsoším Svätej Trojice.

Katova ulička  
Ulička pre kata alebo fortna, sa dodnes dochovala v gotickom murive s gotickými okennými otvormi a bola vyhlásená za najužšiu uličku v Českej republike. Jej najužšia časť meria iba 66 centimetrov. Fortna bola pôvodne súčasťou najstaršieho hradbového pásu z poloviny 14. storočia a na dĺžku meria iba 51 metrov.  

Text: Maxim Kucer

Foto: Wikipedia.org - Kolossos, Kolossos foto 2, Kolossos foto 3, Horst 74, Horst74 foto 2, Horst74 foto 3

Preklad: O. Kubáčková