Hrad Landštejn

Prvá písomná zmienka o hrade Landštejn pochádza z roku 1231, kedy bol jeho prvým držiteľom Hartlieb z Landštejna. Vzájomným prepadom a obojstrannému plieneniu česko - rakúskej hranice učinila koniec svadba kráľa Přemysla Otakara II. s Markétou z Babenberka, po ktorej bol hrad Landštejn s okolím natrvalo pripojený k Čechám. Toto mocenské zaistenie a správne zjednotenie územia otvorilo cestu k nástupu juhočeského rozvetveného rodu Vítkovcov. V držbe pánov z Landštejna potom hrad zotrval až do rok u 1375.

Prvý veľký rozkvet dosiahol Landštejn v dobe, kedy bol jeho majiteľom Viliam z Landštejna, to jest od roku 1315. V tomto období sa výrazne posilnil politický a ekonomický význam vlastného hradu. Jeho vojenské sily a strategické postavenie bránili územie proti možným výpadom z juhu. Spolu s ostatnými Vítkovcami sa táto vetva stala významnou oporou českých šľachtických stavov, a to natoľko silnou, že spolurozhodovala o vzostupe či páde Luxemburgovcov v nástupe na český trón.

Do päťdesiatych rokov 14. storočia kontroloval Landštejn významnú obchodnú cestu, ktorá viedla z Talianska cez Rakúsko do vnútrozemia a ďalej na sever. Táto cesta prechádzala medzi hradom a pôvodným Landštejnom, údolím, ktoré dodnes môžeme vidieť takmer v jeho nezme nenej podobe. Ekonomický výnos z tejto cesty pre Landštejn je nezanedbateľný. Preto sa táto cesta stala jablkom sváru medzi príbuznými – Viliamom z Landštejna a Jindřichom z Hradca. Jindřich v záujme získania finančného prospechu z obchodu cestu odklonil na Jindřichov Hradec. Pre Viliama z Landštejna mala táto skutočnosť dvojitý tragický dopad, a to síce, že znamenala hospodársku stratu a predovšetkým privodila jeho predčasnú smrť, pretože roku 1356 podľahol zraneniam utrpeným v súboji s Jindřichom.

Po Viliamovej smrti sa rozkvet hradu zastavil. Panstvo bolo rozdelené medzi synov Litolda a Ojířa. V bližšie neurčenej dobe pripadlo všetko späť kráľovi a roku 1381 ho Václav IV. postúpil výmenou svojmu obľúbencovi, najvyššiemu hofmajstrovi Konrádovi Krajířovi z Krajku. S ním v krajine zakotvil na dobu takmer dvesto rokov rod Krajířov. Ich príchod znamenal pre Landštejn nový rozvoj ako v zmysle politickom, tak aj architektonickom. Hrad sa zmenil na náročnú a výstavnú rezidenciu, ktorá patrila medzi popredné feudálne sídla v Čechách v prvej polovici 16. storočia. Veľkolepá prestavba hradu začala v druhej polovici 15. storočia vybudovaním obrannej obytnej veže vo vnútri južnej hradby. Tým sa uzavrel pôvodný vstup do hradu a na východnej strane nádvoria bola prerazená nová brána. Modernizácia pokračovala zvýšením oboch veží a paláca medzi nimi o jedno poschodie. Pred pôvodný románsky palác dostavali smerom do nádvoria nové obytné krídlo s novou kaplnkou. Neskôr dovŕšili obostavanie nádvoria vstavaním mohutného krídla renesančného paláca, ktorého vonkajšiu stranu tvorila pôvodná hradba. 

Táto faktická likvidácia vlastných hradieb znamenala súčasne budovanie nového obranného systému. Tým došlo k výraznému zväčšeniu pôdorysu celého hradu, ktorého obranný systém bol doplnený rozsiahlymi priekopami s hradbami a baštami. Veľkolepé architektonické projekty nielen na tomto krajířovskom sídle vyčerpali rod natoľko, že bol roku 1579 nútený hrad predať. Od tej doby Landštejn často striedal majiteľov, chátral a definitívnu skazu preň znamenal rok 1771, kedy po zásahu bleskom úplne vyhorel. Vzhľadom k zadĺženosti vtedajšieho majiteľa nebol obnovený a od tej doby sa menil na zrúcaninu.

 

Text: Denisa Arvajová

Foto: Wikimedia Commons, Daniel Baránek, č.2, č.3, č.4, č.5, č.6, č.7, č.8