ČR: Lanškroun - na výlet k Orlickým horám

Mesto Lanškroun sa nachádza na východe Čiech v podhorí Orlických hôr, v údolí Moravskej Sázavy. Mesto je centrom regiónu Lanškrounsko, ktorého súčasťou je 22 obcí s 25 tisíc obyvateľmi, v samotnom meste býva okolo 10 tisíc ľudí.

Dejiny Lanškrouna

V druhej polovici 13. storočia sa na príkaz kráľa Českých zemí Přemysla Otakara II. začalo kolonizovať České územie a vznikli mnohé osady, medzi nimi aj Landeskrone, dnešný Lanškroun. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1285 z listiny Vratislava Pernštejna. Neskôr, za vlády Václava II., patrilo mesto cisterciáckemu kláštoru na Zbraslavi, dnes jednej z pražských štvrtí. Od roku 1358 sa dostalo do vlastníctva litomyšlskému panstva. V 15. storočí získal Lanškroun mnoho výhod, napríklad právo usporadúvať trhy alebo právo vyberať mýto pri bránach.

Rovnako ako ďalšie české mestá bol aj Lanškroun postihnutý 30-ročnou vojnou a navyše sem prichádzali nemeckí usadlíci, ktorí sa úspešne zasadili o presadenie nemeckej správy. Obdobie tridsaťročnej vojny však bola obdobím najplodnejšej činnosti najvýznamnejšieho lanškrounského rodáka Jana Marka alebo Jana Marcusa Marciho (1595 – 1667). Ten sa preslávil objavmi o ráze pružných telies a lome svetla, za čo bol dokonca menovaný členom Kráľovskej spoločnosti náuk v Londýne a roku 1662 sa stal rektorom Karlovej univerzity.

Na prelome 17. a 18. storočia bol postavený kniežací pivovar a roku 1885 sa do mesta dostala železničná trať. V druhej polovici 19. storočia v meste vznikli ďalšie podniky ako napríklad tabaková továreň, mraziarne atď. V tej dobe v meste vzniklo gymnázium a stredná odborná tkáčska škola. Problémom sa stal postupný vzostup nemeckého nacionalizmu, ktorý mal za následok neuznanie československej vlády po vyhlásení samostatnosti roku 1918, čo bolo nakoniec urovnané a neskôr došlo k upevneniu vplyvu českého obyvateľstva. Po Mníchovskej dohode 1938 sa stal Lanškroun súčasťou Nemecka, čo spôsobilo, že viac než tisíc Čechov odtiaľ ušlo. Nemci začínali lanškrounský priemysel využívať na vojnové účely. Keď bol Lanškroun roku 1945 oslobodený a opäť sa stal súčasťou Československa, došlo k odsunu Nemcov a mesto sa stalo výhradne českým.

Súčasný Lanškroun je priemyselným mestom, v ktorom sa darí elektronickému priemyslu, strojárenstvu či papierenskému priemyslu.

Pamätihodnosti

Nový zámok pri Lanškroune

O jeho histórii je známe len veľmi málo. V roku 1684 patrilo lanškrounské panstvo Janovi Adamovi Ondřejovi z Lichtenštejna, ktorý si nechal medzi Lanškrounom a Rudolticami postaviť barokový zámok podľa návrhov architektov Dominica Martinelliho a Antonia Sally, ktorí k trojposchodovému zámku zdobenému barokovou štukou a nástennými maľbami pretvorili jeho okolie na rozľahlý park. Avšak onedlho po dostavbe zámok vyhorel a v roku 1756 bol Josefom Václavom z Lichtenštejna zbúraný. Časť z neho sa však zachovala a roku 1802 bola opravená a premenená na hostinec. Na začiatku 21. storočia bol objekt zrekonštruovaný a roku 2007 sprístupnený verejnosti.

Kostol sv. Anny

So stavbou kostola sa začalo na začiatku 18. storočia podľa návrhu G. P. Tencallu. K svätostánku bol od začiatku pridelený aj cintorín, ktorý väčšinou slúžil na pochovávanie zámožných a významných mešťanov, vďaka čomu tu vzniklo mnoho ojedinelých náhrobných dosiek. Cintorín bol roku 1893 zrušený.

Zámok Lanškroun

Najstaršia časť zámku pochádza z roku 1393 a pôvodne sa jednalo o východné krídlo kláštora postaveného augustiniánmi, ktorý bol v období husitských vojen v prvej polovici 15. storočia vypálený. Počas panovania Kostkov z Postupic došlo k úprave objektu tak, aby ho mohla rodina obývať. Od roku 1588, kedy sa budova dostala do vlastníctva Adama Hrzána z Harasova, došlo k renesančným úpravám a bola tu umiestnená správa lanšperského panstva.

Počas tridsaťročnej vojny bol zámok poškodený a roku 1645 došlo k rozsiahlemu požiaru, avšak Lichtenštejnovci ho už v 50. rokoch rekonštruovali a pristavali novú jednoposchodovú barokovú budovu k východnému koncu južného krídla zámku. Dnes zámok slúži ako mestské múzeum a kultúrne centrum.

GPS: 49°54'47.3"N 16°36'47.4"E

Text: Maxim Kucer

Foto: Wikipedia, Wikimedia Commons - Martin Vavřík, Straková Jiřina, Josef Hron, Aeromix, Vlach Pavel (7)

Preklad: O. Maňáková