Česká Sibír na lyžiach

Do Sedleckej kotliny je krásny výhľad z najvyššieho bodu týchto kopcov – Javorovej skaly (723 m n.m.) a tiež z hornej stanice lanovej dráhy na Monínskej zjazdovke, zrejme najdlhšej v stredných Čechách. Kraj ponúka v lete výlety tak pre peších turistov ako aj bicyklistov. V zimnom období, ak sa zima vyvedie, je možné prejsť kraj krížom krážom na bežkách. V okolí hornej stanice zjazdovky sú dokonca upravené stopy a dohromady sa tu dá nabehať takmer 100 km po cestách-necestách a „horských“ pláňach v nadmorských výškach 600-700 m n.m.

Pri dostatočnej snehovej pokrývke môžeme vyraziť z Borotína, no východiskový bod môže byť pre ľubovoľný okruh napríklad aj Jistebnice alebo Veletín. Zvolené okruhy môžu dosahovať dennú dávku medzi 20 až 40 km, podľa ľubovôle či fyzickej zdatnosti lyžiara. Vyberie si každý. Krajina je pritom mierne zvlnená, nečakajú tu nijako strmé stúpania ani prudké zjazdy, a tak pozornosť je nutné venovať len koreňom v lese, ak snehu nie je nazvyš. Aj miest na odpočinok či zohriatie sa počas treskúcich mrazov nájdeme dosť a nie je problém prerušiť výlet na bežkách napríklad obedom v niektorej útulnej krčmičke.

Z Borotína je vlastne jediné dlhšie stúpanie cez Boratkov a Sychrov k Libenickej križovatke. Tu je aj parkovisko pre autá, ak by ste chceli zahájiť výlet práve tu. Odbočka odtiaľ vedie cez Vetrov na Střezimíř, ktorý tiež môže byť východiskovým bodom. Jeho výhodu je aj prítomnosť železničnej stanice, takže môžeme nechať auto doma a zvoliť alternatívu vlaku. Stopa potom len mierne stúpa cez lúky a občas lesom cez osadu Ostrý na križovatku Brtný. Odtiaľ sa dá vrátiť cez Nehonín späť do Borotína alebo Střezimíře, prípadne odbočiť vľavo na Jistebnicu. Ale je škoda vynechať vrcholovú partiu Čertovej hrbatiny. Stopa len mierne stúpa, niekoľkokrát križuje väčšinou zasneženú (ale aj posypanú) cestu na Ounuz, vedúcu až ku kempu Javorová skala, ktorý je v prevádzke aj v zime vrátane občerstvenia. Tu sa nám budú pliesť dva vysielače, ak dôjdete k tomu nad kempom, môžete zísť miernym zjazdom do Veletína a občerstviť sa v krčmičke Za pecí. Avšak odtiaľ sa potom vraciame späť k vrcholu, ak nechceme zísť do Sedlec-Prčice a cestu ukončiť, pretože klesáme dolu. Vystúpiť späť však nečiní nijako veľké problémy. Od Javorovej skaly sa hravo dostaneme na lúky okolo hornej stanice zjazdovky, kde bývajú upravené stopy. Avšak nájsť príchod ku zjazdovke, ak to tu nepoznáme, nie je nijako jednoduché. Od bežeckých stôp totiž nie je vôbec vidieť. V jednom cípe lesa vedie úzka cesta a asi 150 m vyjdeme k hornej stanici sedačkovej lanovky. Schádzať dolu kvôli občerstveniu sa však neoplatí, a tak sa radšej vrátime na bežecké stopy, prezrieme si dedinku Ounuz (na miestnom kamennom kríži z roku 1901 je napísané Ounuš), ktorá je dedinskou pamiatkovou rezerváciou a nakrútili tu napríklad rozprávku „Honza málem králem". Rázovité stavby rozhodne stoja za prehliadku. Podľa času zvolíme pokračovanie cesty. Môžeme sa zastaviť pri Cunkove v penzióne U bizona na párok a pokračovať pozdĺž Aleninej Lehoty, kde u rybníčka nás prekvapí vodník sediaci na borovici, a zísť cez Skalku alebo Nehonín do Jistebnice (kratšie trasy sa dajú zvládnuť pohodlne za 2 hodinky, rýchlym tempom hravo aj za hodinu) alebo zvoliť dlhšiu trasu cez Nadějkov, Slabov a Sv. Máří Magdalenu opäť do Jistebnice. Trasa je asi o polovicu dlhšia. V Jistebnici je možnosť obeda či odpočinku v miestnej reštaurácii. Ak tu neostaneme do večerných hodín, môžeme pokračovať ďalej a dokončiť veľký okruh z Jistebnice cez Nehonín, buď do Borotína, Střezimířa alebo Libenic, podľa toho, kde potrebujeme cestu zakončiť kvôli doprave domov. Mapy celého kraje nájdete na turistických mapách alebo aj na internete z odkazu Monínecké sjezdovky (http://moninec.cz/vzdalenost/).

 A tak, ak sa vám nechce jazdiť jeden kopec na „tlstých“ lyžiach celý deň, môžete využiť úzke dosky a spoznať kraj okolo.

Text/foto: Vojta Jančar