Plzenský kraj

Publikované: 7.10.2014

Sušice sa medzi ľuďmi preslávili svojou legendárnou továrňou na výrobu zápaliek a medzi vodákmi kempom, odkiaľ väčšina z nich začína svoju púť po rieke Otave. Sušice stoja na samotnej hranici s Národným parkom Šumava a CHKO Šumava, čo im najmä v poslednej dobe ešte viac pridáva na turistickom význame.

Publikované: 29.12.2013

Medzi oblasti, ktoré nás priťahujú svojou krásou, patrí aj šumavské Povydří, ktorým kedysi prechádzala Zlatá cesta – významná obchodní cesta spájajúca Podunajsko s českým územím. Jedným z miest, kde po celodennom pochode nocovala karavána a zvieratá i ľudia naberali nové sily, bola Turnerova chata (Turnerhütte).

Publikované: 5.11.2013

Do Zbiroha, kúzelného miestečka zasadeného do pomedzia medzi Brdskými lesmi a nádhernou křivoklátskou prírodou, sa jazdí predovšetkým na zámok. A na zámok do Zbiroha vás pozývame aj my.

Publikované: 16.10.2012

Klatovy tvoria dôležitý bod pre život v pomerne nehostinnom kraji. Ďalej na západ, v pohraničí, nie je dosť práce, a tak keď tam nechcete hospodáriť ako farmár, musíte sa vypraviť do mesta – za prácou, za zábavou, na nákupy alebo za poznaním.

Publikované: 24.7.2012

Veľmi srdečné privítanie nás čakalo na radnici v nemenej priateľskom meste Klatovoch. Zástupca starostu a predseda občianskeho združenia Klatovské katakomby Václav Chroust na chvíľku zanechal úradné povinnosti a previedol nás budovou radnice, chladným mystickým podzemím, ale hlavne bohatou históriou mesta.

Publikované: 15.11.2011

V hotelovej reštaurácii nás zastavil mladík a nemecky sa pýtal, či náhodou nepoznáme kurz koruny voči euru. Na námestí v Domažliciach hovoril nemecky tak samozrejme, ako keby vtedy Hitler tú vojnu vyhral a nakoniec zabral celé české územie.

Publikované: 9.12.2010

Zimná lyžovačka na Šumave, unikátne historické, kultúrne i technické pamiatky, prírodné krásy, veľmi dobré služby, vlastné zvyky a tradície – to všetko návštevníkovi ponúka Plzenský kraj, ktorý – ako zaujímavú turistickú destináciu – uplynulý týždeň predstavili verejnosti v Bratislave.

Publikované: 20.10.2010

V termíne od 21. do 28. októbra sa v Českej republike uskutoční 7. ročník tradičného podujatia – festival Česko-Slovenské dni v Plzni. Táto jedinečná akcia je venovaná najmä podpore česko-slovenských vzťahov.

Publikované: 5.6.2008

Mesto Plzeň sa nachádza v plzenskom kraji a je súčasne centrom tohto regiónu. Bolo založené roku 1295 na príkaz českého kráľa Václava II. na sútoku riek Radbuzy, Mže, Úhlavy a Úslavy. Už od svojho založenia je toto mesto dôležitým obchodným strediskom, pretože sa nachádzalo na frekventovanej križovatke cieste do Norimbergu a Regensburgu.

Publikované: 2.2.2008

Tachov s viac ako 12 000 obyvateľmi leží v Plzenskom kraji a tvorí ho mestská časť Tachov a dedinské časti Biletín, Mýto, Oldřichov, Světce, Vítkov, Malý a Velký Rapotín. Pôvodné slovanské hradisko ležalo na tzv. Norimberskej ceste, ktorá spájala Čechy s Bavorskom. Prvá písomná zmienka o Tachove pochádza z roku 1126, kedy nechal knieža Soběslav postaviť pohraničné pevnosti v oblasti mesta.

Publikované: 17.11.2007

Blovice ležia zhruba 20 km juhovýchodne od Plzne, prechádza tadiaľ rieka Úslava. V okolí mesta sa v minulosti ryžovalo zlato a ťažila železná ruda. V Bloviciach nájdete nielen turistické chodníky, ale aj niekoľko trás pre cyklistov.

Publikované: 6.11.2007

Leží medzi mestami Strakonice a Klatovy v nadmorskej výške 427 m, 15 km severovýchodne od Sušice. Cez mesto tečie rieka Otava. Historické centrum mesta je vyhlásené za mestskú pamiatkovú zónu.

Publikované: 26.10.2007

Domažlice sú vzdialené asi 53 km smerom na juhozápad od Plzne, ležia neďaleko hraníc s Nemeckom. Nemecký názov Domažlic je Taus. Cez mesto tečie rieka Zubřina. Centrum mesta je mestská pamiatková rezervácia. Domažlice ležia v nadmorskej výške 428 m.

Publikované: 3.8.2007

Dnešný rodinný pivovar Chodovar v Chodovej Planej postavili nad pôvodnými starobylými pivnicami, vytesanými do žulového masívu. Najstarší písomný doklad o tunajšom pivovare sa datuje do roku 1573, kedy ho vlastnil šľachtický rod Šlikovcov.