Desná v Jizerských horách - VIDEO

Otče náš v dvoch verziách…v tej staršej a krajšej

Horské mesto dnes obýva asi 3 a pol tisíce ľudí. Ešte v 19. storočí bola súčásťou neďalekých Albrechtíc. Roku 1884 sa v meste Desná konal prvý pohreb a o šesť rokov neskôr mohli miestny v nedeľu chodiť aj do vlastného kostola. Starokatolícky kostolík stojí na kopci, ktorý lemuje cesta. Dodnes poctivo a trpezlivo odbíja každú hodinu. Potreboval by opraviť. V podobe v akéj je, ale lepšie vypovedá o svojej historickej hodnote.

Ľudia, ktorí mali v nedeľu namierené na omšu našli farárov odkaz. „Omša sa dnes koná na fare. Všetci ste vítaní.“ Lístoček pre všetkých veriacich umiestnil na operadlo stoličky, ktorú postavil na snehom zasypanú cestu ku kostolu.

…v mladšej ale na istotu

O kúsok nižšie, kúsok od panelákov a autobusovej zastávky stojí iný kostol, podstatne zachovalejší. Má novú fasádu, ale žiadne odkazy. Zvláštny kontrast, ktorý ale rovnako ako chátrajúci starokatolícky kostol tak aj nevzhľadné panelové domy, vypovedá o histórii mesta. Rímskokatolícky kostol zdobí Desnú od roku 1903.

Z kostola rovno na „Koniec sveta“

Cestou okolo neho sa údolím, ktoré lemujú zrubové domčeky s murovanou podsadou, dostanete až na „Koniec sveta“ a kto chce tak aj o kúsok ďalej. Za ubytovňou, ktorá v hmle pôsobí tak trochu depresívne, vedie cesta k miestu, kde v roku 1916 stávala priehrada. Miestni ju vystavali kvôli povodniam, ktoré obec kedysi zužovali. Po roku prevádzky sa ale jej hrádza pretrhla, zmietla asi stovku domov a vzala život a priniesla utrpenie desiatkam ľudí. Tragédia na Bielej Desnej vtedy plnila prvé stránky novín. Dnes v mieste bývalej priehrady nájdete len vežu vypúšťacej štôlne a kamene. Hmla a padajúci sneh len dokresľuje predstavy o hrôzach, ktoré nešťastie sprevádzali.

Miesto, ktoré si nemôžete nevšimnúť - Riedlova vila

Z cesty neďaleko viaduktu je vidieť niečo neobvyklého. Zámok? Nie, len vila, ktorú pre svoju manželku nechal postaviť bývalý šéf sklární Josef Riedl. Do Desnej prišiel v roku 1854 a veľkou mierou sa zaslúžil o rozkvet vtedajšieho hutníckeho priemyslu. Najskôr býval spolu so sklármi, jeho bohatá nevesta si ale vyžiadala honosnejšie ubytovanie. Čo chcela, to aj dostala. Vilu, ktorú so svojím manželom obývala, budú ľudia obdivovať ešte veľa rokov. Dnes funguje ako miestne múzeum a informačné stredisko.

K Desnej a Jizerským horám vôbec sa vzťahujú tiež niektoré tradície. Zaujímavá je napríklad tá, ktorú - určite poctivo dodržovali všetky nevesty. V deň svojej svadby totiž nesmeli siahnuť na žiadnu robotu. Keby pravidlo porušili, celý život by sa vraj nezastavili. Počas svadobnej noci im potom ženích musel roztrhnúť závoj.

Text: Klára Svobodová

Preklad: O. Kubáčková

Video, foto: Klára Svobodová