ČR: Nejdek - v srdci Krušných hôr

Mesto Nejdek (nem. Neudek) je mesto, ležiace na západe ČR, v Karlovarskom kraji, na hranici s Nemeckom. Nejdek obýva približne 8500 obyvateľov. Obec sa nachádza uprostred masívu Krušných hôr, v údolí rieky Rolavy, v nadmorskej výške 550-650 metrov. Blízko mesta sa rozkladá vodná nádrž Lesík, ktorá je využívaná na rekreačné účely.

Historie

Podobne ako ostatné mestá v regióne, tiež Nejdek vznikol v dôsledku objavenia nálezísk cínu a začiatku jeho dolovania. Mesto bolo založené okolo roku 1250 ako banská osada, avšak najstaršia písomná zmienka je datovaná takmer o sto rokov neskôr.  Najväčší rozmach dolovania mesto zažilo v období panovania loketského grófskeho rodu Šlikovcov, ktorým v období 1446-1602 nejdecké panstvo patrilo. Za Šlikovcov sa začala ťažiť aj železná ruda, čo viedlo v Nejdeku a okolí k stavbe hút a hámrov. V neskoršom období, kedy Nejdecku vládli Collonovci z Felsu, došlo k násilnej rekatolizácii Nejdecka, v dôsledku čoho mnoho rodín odišlo do exilu do Nemecka, čo sa prejavilo aj na úpadku dolovania.  Preto sa na Nejdecku začali rozvíjať rôzne remeslá a domáca výroba, z ktorej najväčší význam malo paličkovanie čipiek. Rozvoj v tej dobe zaznamenal tiež priemysel:  v roku 1813 boli založené železiarne (roku 1836 boli modernizované – valcovanie plechov), v roku 1843 vznikla práčovňa česanej priadze, roku 1881 bola postavená železnica z Chodova do Nejdeku a v roku 1899 dokončená železničná trať z Karlových Varov do Potůčku a Johanngeorgenstadtu v Nemecku, ktorá mala pre Nejdecko a západné Krušnohorie zásadný význam. V dôsledku nového spojenia s Nemeckom došlo tiež k oživeniu turistického ruchu a za týmto účelom boli postavené vyhliadkové veže a reštaurácie na Klínovci (1884), Plešivci (1895) a na Tisovskom vrchu - Pajndle nad Nejdekom (1897).

Po druhej svetovej vojne, v rokoch 1945-1946, na základe Benešových dekrétov a Postupimskej dohody bol nemeckým obyvateľom skonfiškovaný majetok a následne boli nútené odsunutia do Nemecka. Po ich odsune sa do opustených domov začali sťahovať obyvatelia českej národnosti, ale záujem o život v horských oblastiach bol malý, opustené domy chátrali, a preto v päťdesiatych rokoch došlo k ich hromadnej demolácii. 

Po zamatovej revolúcii v roku 1989 začalo nové obdobie rozvoja regiónu, ktoré prinieslo slobodné podnikanie a rozvoj cestovného ruchu. Došlo k oprave kostolov, kaplniek, cintorínov a iných kultúrnych pamiatok.

K významným rodákom Nejdeku patrí, napríklad, Dr. Heinz Kurt Henisch - britský fyzik, profesor fyziky a histórie fotografie v USA, št. kpt. Otakar Korec - letec, hrdina 2. svetovej vojny, Vladimír Ráž- divadelný a filmový herec, Ignác Sichelbarth  - misionár, kňaz (člen jezuitského rádu), hlavný dvorný maliar a mandarín na cisárskom dvore v Pekingu.

Nejdecké pamätihodnosti

K najvýznamnejším historickým pamiatkam Nejdecka patrí Hradná románsko-gotická veža, ktorá je zvyškom pôvodného nejdeckého hradu, ktorý bol postavený okolo roku 1250 Konrádom Plikom z Plikenštejna, aby slúžil k ochrane zemskej cesty a na uloženie cenností a vydolovaného cínu. Vo veži, ktorou sa vchádzalo do hradu, je niekoľko strieľní a úzkych okienok (jedno so sedlovým gotickým ostením). V 19. storočí bola veža znížená, opatrená ochodzou, ihlanovou strechou a upravená na zvonicu. V súčasnosti sa tu nachádza vzácny renesančný zvon pražského výrobcu zvonov Brickiho z Cymperka z roku 1579.

Na Tisovskom vrchu Krušných hôr Pajndlu (977 m) sa do výšky týči kamenná rozhľadňa, postavená v roku 1897 spolkom Nejdecká krušnohorská jednota. Výška rozhľadne je 18 metrov a na jej vyhliadkové mólo s trojmetrovým preskleným prístreškom a trojmetrovým bleskozvodom vedie 114 žulových schodov. Z vyhliadkového móla sa ponúka prekrásny výhľad na Klínovec, Slavkovský les, Doupovské hory, pri dobrej viditeľnosti sa dajú vidieť tiež šumavské vrchy. Celoročne otvorená rozhľadňa je voľne prístupná.

Nejdecký zámok bol pôvodne postavený grófom Heřmanom Černínom v polovici 17. storočia, ale roku 1857 v dôsledku veľkého požiaru skoro celý zhorel a jeho vtedajší majiteľ Jindřich Kleist postavil nový zámok v pseudobarokovej podobe s pseudorenesančnými a pseudogotickými prvkami.  

Ďalšou zaujímavou historickou pamiatkou je barokový kostol sv. Martina. Pôvodne to bol malý gotický kostol z roku 1354, ktorý sa počas niekoľkých storočí rozširoval a menil svoju architektonickú podobu. V jeho interiéri sa zachovala väčšia časť barokového vybavenia, rokokový organ, bohato zdobené vyrezávané oltáre Panny Márie Bolestnej a svätého Jána Nepomuckého. Vidieť je možné tiež renesančný náhrobný kameň s vyobrazením grófa Kryštofa Šlika.

V lese pri Křížovom vrchu sa vinie nejdecká krížová cesta, ktorá je v regióne najvyššie položenou a zároveň najdlhšou. Jednotlivé zastavenia krížovej cesty tu boli vybudované v rokoch 1851 – 1858. Roku 2008 slávila cesta svoje 150-te výročie, pri ktorého príležitosti bola cesta zrekonštruovaná a vysvätená biskupom Františkom Radkovským.

Na vrchu Plešivec stojí rovnomenný horský hotel z roku 1895 s vyhliadkovou vežou, z ktorej sa otvára prekrásny pohľad do okolitej krajiny krušnohorského údolia.

Zaujímavý je tiež náučný chodník Horní Blatná - Vlčí Jámy, ktorý vedie po pozostatkoch dolovania cínu. Jednou zo siedmich zástavok je Ledová jáma, kde je možné počas horúceho leta vidieť ľad a sneh. Súčasťou náučného chodníka je tiež Zitina rozhľadňa, ktorú je možné nájsť na neďalekom Blatenskom vrchu.

Deväť kilometrov na sever od Nejdeku pri hraniciach s Nemeckom leží Jelení. Na počiatku 20. storočia tu bolo 165 domov, v súčasnosti sú len štyri. Na mieste zničeného kostola svätého Antonína Paduánskeho bol postavený pamätník.  Na ceste medzi Jeleňou a bývalou obcou Rolavou v lesoch ležia zvyšky triediarne rudy a zajateckého tábora.

Text: Maxim Kucer

Foto: Wikimedia Commons, SehLax, Prazak, Ondrej.konicek,foto 1, foto 2, foto3, foto 4, foto 5

Preklad: Zuzana Megerssová