ČR: Oslavany - banské mesto

Obec Oslavany leží v Juhomoravskom kraji, 25 km juhozápadne od Brna a 3 km severozápadne od Ivančic, v údolí rieky Oslavy. Obec má okolo 4560 obyvateľov a jej súčasťou je mestská časť Padochov. Rieka Oslava, ktorá je preťatá dvoma mostmi, obteká celé mesto. Nad riekou dominuje kopec Kukla. V centre mesta na námestí sídli mestský úrad a v jeho blízkosti sa nachádza sídlisko zo 60. rokov, kde žije väčšina obyvateľov. V meste je autobusová a vlaková stanica, zdravotné stredisko, základná škola, športový štadión. Na juhovýchodnom okraji mesta sa nachádza priemyselná zóna. V okolí mesta ležia prírodné parky Oslava a Jihlava a rozsiahle lesy.

História

Prvá písomná zmienka o obci sa datuje rokom 1104 a podľa archeologických nálezov na území mesta existovalo osídlenie už v dobe neolitickej a bronzovej. V roku 1225 bol v obci zriadený prvý ženský cisterciácky kláštor na Morave - "Vallis s. Mariae", ktorého zakladateľkou bola Heilwida zo Znojma. S jeho dejinami je história mesta úzko spojená. V roku 1228 olomoucký arcibiskup za prítomnosti kráľa Přemysla Otakara I. kláštor vysvätil a kráľ mu udelil veľké privilégia. V roku 1525 sa stal kláštor majetkom rodu Althanovcov, ktorý ho prebudoval na renesančný zámok. Pôvodne boli Oslavany poľnohospodárskou a vinárskou obcou. V 13. storočí sa v horách pri Oslavanoch začala ťažba medi a iných kovov, v 18. storočí boli v Oslavanoch objavené náleziská čierneho uhlia. Najväčší rozvoj ťažby nastal ale v 19. a 20. storočí a uhlie vo veľkom množstve putovalo aj do tepelnej elektrárne, jednej z najväčších v Rakúsko-Uhorsku. Ťažba uhlia je v Oslavanoch bohužiaľ poznamenaná aj dvoma tragickými udalosťami - výbuchom metánu a smrťou 53 baníkov v roku 1860 a smrťou ďalších 26 baníkov v roku 1921. Ťažba uhlia bola ukončená v roku 1973 a po dvadsiatich rokoch bola zrušená aj elektráreň.

Kultúrne a historické pamiatky

Ku kultúrnym a historickým pamiatkam mesta Oslavany patrí renesančný zámok  - pôvodne prvý cisteriánsky kláštor na Morave, založený v roku 1225 Heilwigou zo Znojma a v roku 1228 vysvätený olomouckým arcibiskupom. Roku 1423 kláštor údajne vypálili husiti a následne v roku 1471 ho získal Vilém z Perštejna. Po veľkom požiari roku 1517 začala prestavba kláštora na zámok. Potom zámok získali Kunovci z Kunštátu, Krajířovci z Krajku a rod Althanovcov, ktorý na konci 16. storočia uskutočnil veľkú prestavbu zámku v renesančnom štýle.

Zámok ešte viackrát zmenil majiteľov. Poslednými vlastníkmi zámku boli Gomperzovci, ktorí ho kúpili v roku 1885, avšak v roku 1939 bol zámok skonfiškovaný nemeckou armádou ako židovský majetok a boli v ňom zriadené kasárne wehrmachtu. Po skončení vojny bol zámok opäť skonfiškovaný, avšak tentoraz štátom, ktorý ho začal využívať ako skladovacie priestory. V roku 1993 sa zámok stal majetkom mesta a roku 1996 bol zaradený do Programu záchrany architektonického dedičstva Ministerstva kultúry ČR, pričom v súčasnosti prebieha jeho renovácia. Zámok predstavuje rozľahlú jednoposchodovú budovu okolo dvoch dvorov a nádvorie zámku je rozčlenené arkádami. Súčasťou zámku je zámocká kaplnka – pôvodne kláštorný gotický kostol. Pri zámku, ktorý sa nachádza blízko rieky Oslavy, je zámocký park a záhradníctvo. Nábrežie rieky a vstupnú ulicu k zámku lemujú gaštanové aleje. V súčasnej dobe je vo vnútorných priestoroch tejto architektonickej pamiatky rozmiestená stála výstava „História baníctva a energetiky“, ktorá je otvorená od apríla do konca septembra.

Medzi ďalšie kultúrne a historické pamiatky sa zaraďuje farský kostol svätého Mikuláša zo 14. storočia. Pôvodne gotický kostol bol prestavaný do renesančnej a neskôr barokovej podoby. Z vybavenia starého kostola sa zachovala iba gotická socha Panny Márie s dieťatkom, pravdepodobne dar kráľovnej Elišky Přemyslovny z roku 1312 a postriebrená a pozlátená soška Panny Márie z roku 1707.

K ďalším pozoruhodnostiam Oslavan patria sochy svätého Jana Sarkandera (1746) a svätého Jana Nepomuckého (1717) pri moste pred radnicou, klasicistický náhrobok zakladateľa oslavanských baní J. B. Müllera, socha „Ejhle člověk“ (Ecce homo, Hľa človek) z roku 1705 na schodoch pri kostole, kamenné kríže z dielne Josefa De Bertoni (1610) na rázcestiach a v poliach v Oslavanoch, kamenný barokový kríž z roku 1804 v Padochove, pomníky obetiam banských katastrof v rokoch 1860 a 1921 na miestnom cintoríne.

Turistika

Na ľavom brehu rieky Oslavy vedie náučná cestička, ktorá má deväť zastávok s informačnými tabuľami a končí pri druhom moste cez Oslavu.

Štyri cyklistické tematické trasy s názvami: Energetická, Pivovarská, Templárska a Hornická (Banícka) sú okruhové a prevedú vás zaujímavými lokalitami okolia obce.

Text: Maxim Kucer

Foto: Wikipedia - Harold, Harold foto 2

Preklad: O. Kubáčková