Zámok Moravský Krumlov

Moravský Krumlov je malé vidiecke mestečko s približne 6 tisíckami obyvateľov, ležiace necelých 40 km juhozápadne od Brna smerom na Znojmo. Názov Krumlov historici odvodzujú od nemeckého slova krumm = krivý, zahnutý. Archeologické náleziská potvrdzujú prítomnosť osídlenia na návrší nad zákrutami rieky Rokytná už v dávnej minulosti. Hradiská z veľkomoravských čias nahradil v 13. storočí stredoveký hrad, ktorý neskorší majitelia prebudovali v 16. storočí na luxusný zámok v štýle talianskej renesancie. Vystriedali sa tu viaceré šľachtické rody pánov z Obřan, Kravař, Lipé, vari najvýraznejšiu stopu zanechali Lichtenštajnovci, po ktorých ostala v meste aj rodinná hrobka, a posledným majiteľom do druhej svetovej vojny bol rod Kinských.

O tom, že v minulosti bol zámok uznávaným sídlom, svedčia zápisy o návštevách panovníkov ako boli Přemysl Otakar II., Jiří z Poděbrad, luxus na zámku si chválil aj zimný kráľ Fridrich Falcký. Žiaľ, rovnako si toto mestečko v neblahom slova zmysle obľúbili aj vojská, či už husitské, švédske a v 19. storočí najprv napoleonské, neskôr rakúske a pruské, ktoré so sebou navyše priniesli epidémiu cholery. Ešte aj samotnom konci druhej svetovej vojny v máji 1945 väčšinu mestečka poškodilo rozsiahle bombardovanie Sovietskou armádou (na základe Mníchovského diktátu Mährisch Kromau s väčšinovým podielom nemeckého obyvateľstva pripadol Tretej ríši, čo vyvolalo odchod židovského a českého obyvateľstva). Hoci sa mestečko zotavilo z vojnových rán, to isté sa nedá povedať o dnešnej podobe zámku. Po vojne ho znárodnili a slúžil ako sídlo úradníkov, kasárne aj školské zariadenie. Zmenu k lepšiemu zatiaľ nepriniesol ani vývoj po roku 1989 a romantická stavba s vežičkou viditeľne chátra ďalej.

Slovanská epopeja Alfonza Muchu

Osudovú príležitosť zámok dostal začiatkom 50. rokov, kedy sem previezli na reštaurovanie unikátnu kolekciu dvadsiatich veľkorozmerných pláten s výjavmi z histórie a legiend slovanských národov, ktoré v rokoch 1910 – 1928 s finančnou podporou amerického priemyselníka Charlesa Cranea vytvoril uznávaný maliar a rodák zo susedných Ivančíc Alfonz Mucha (24. 7. 1860 – 14. 7. 1939). Svetovú slávu moravský maliar získal ako jedna z hlavných osobností umeleckého smeru secesia (z nemeckého sezession = odštiepenie, hoci v nemeckom prostredí sa vžil názov Jugendstil, vo francúzskom L’Art Nouveau). Umelecký svet Paríža šokoval dovtedy neznámy umelec invenčnými dekoratívnymi plagátmi so známou herečkou Sarah Bernhardt pre divadlo Theatre de la rennaissance. Prehliadka monumentálneho umenia počas svetovej výstavy v Paríži ho inšpirovala k myšlienke vytvoriť veľkorozmerné obrazy, na ktorých by zachytil najslávnejšie kapitoly z dejín slovanských národov. Plátna sa zrodili až po jeho návrate do vlasti, keď si na tento účel prenajal časť zámku Zbiroh a výsledné obrazy daroval mestu Praha. Prvýkrát boli vystavené v roku 1928 v pražskom Veľtržnom paláci, po nemeckej okupácii v roku 1939 však boli ukryté na neznámom mieste a znovu sa objavili až po vojne. Vyžadovali si však zásah reštaurátorov, preto ich previezli na opustený zámok v Moravskom Krumlove neďaleko maliarova rodiska, kým sa pre nich nenájde nový priestor na vystavenie.

Pôvodne dočasné provizórium však trvá dodnes a od roku 1963 ich sprístupnili verejnosti. Expozícia je otvorená od apríla do októbra okrem pondelka (podrobnosti na www.epopej.cz alebo www.mkrumlov.cz). Okrem unikátnych malieb rozmiestnených v Rytierskej sále a bývalej zámockej kaplnke sa v priestoroch zámku nachádzajú ešte dve malé expozície, venované osobnostiam stredovekého lekára Paracelsa (1493 – 1541), ktorý krátko pobýval na zámku a liečil rodinu tunajšieho pána, a MUDr. Mořica Odstrčila, vlastenca a zakladateľa tunajšej českej školy. Otázkou preto ostáva, čo bude s opusteným zámkom ďalej, ak sa naplní závet A. Muchu a v Prahe nájdu adekvátne priestory na stálu inštaláciu.

Ďalšie pamätihodnosti v meste a okolí

Zo zaujímavostí mesta stojí za zmienku charakteristická štvorvežová baroková pútnická kaplnka na vrchu Floriánek, v historickom centre mesta potom stredoveký Kniežací dom s Galériou a múzeom, farský kostol Všetkých svätých a kostol sv. Bartolomeja s bývalým kláštorom, zvyšky stredovekých hradieb, starý židovský cintorín s pamätníkmi niekoľkých rabínov, a ďalšie pamiatky. Milovníkov prírody poteší rozsiahly zámocký park, cez ktorý prechádza 15 km dlhý náučný chodník, na ktorom sa turista dozvie z informačných tabúľ veľa zaujímavého o okolitej Národnej prírodnej rezervácii Krumlovsko-rokytecké slepence s množstvom chránenej flóry a fauny, ale aj o histórii regiónu. Náučná trasa ho privedie napríklad k Mariánskej studničke (studánke) či 11 metrov vysokému vodopádu. Neďaleko mesta pri obci Olbramovice sa nachádza minimúzeum vojnového opevnenia z prvej republiky (verejnosti prístupné spravidla prvý víkend v mesiaci, podrobnosti pozri www.minimuzeum.com).

Text: Jiří Výborný

Foto: autor a Mesto Moravský Krumlov