SR: Belianske Tatry – cez Široké sedlo
Široké sedlo – na hlavnom hrebeni Belianskych Tatier
Územie Belianskych Tatier je súčasťou horstva Východných Tatier, ich hlavný masívny hrebeň sa tiahne šikmo so sklonom na severozápad popri východnom okraji Vysokých Tatier. Toto neobyčajné pohorie je na rozdiel od Vysokých Tatier budované prevažne druhohornými vápencami a dolomitmi. Aj preto majú eróziou obnažené a skalnaté oblasti tohto horského masívu skôr výraznú svetlosivú farbu, čo týmto horám dodáva nevšedný a charakteristický ráz. Na strmých vysokohorských lúkach môžeme zahliadnuť početné kamzíky, ktoré sa väčšinou pasú v malých skupinkách, alebo zo skalnatých vyvýšenín zvedavo sledujú dianie v okolí. Najvyšším vrchom Belianskych Tatier je mohutná pyramídová hora - Havran (2 152 m n. m.), avšak turisticky prístupným najvyšším bodom je Vyšné Kopské sedlo (1 934 m n. m.). Hlavný hrebeň tohto krásneho vápencového pohoria je pre návštevníkov sprístupnený v oblasti Širokého sedla, cez ktoré vo výške 1 825 m prechádza červený turistický chodník a umožňuje tak turistom prechod naprieč masívom Belianskych Tatier.
Cez Monkovu dolinu
Na hlavný hrebeň vedú dve značené turistické trasy – jedna sa tiahne zo severnej strany, od obce Ždiar, prechádza Monkovou dolinou a napokon v Širokom sedle dosahuje hrebeň. Ďalšia trasa vedie z juhovýchodnej strany – z križovatky chodníkov od Veľkého Bieleho plesa, prípadne od Kopského sedla. My si volíme prvý variant, takže naša túra začína v podtatranskej obci Ždiar. Pri hlavnej ceste na rázcestníku “Ždiar, Tatra“ sa napájame na červený turistický chodník. Spočiatku ideme asfaltovou, neskoršie lesnou cestou, pred nami sa týčia siluety dvoch azda najcharakteristickejších vrchov Belianskych Tatier – Havrana a Ždiarskej vidly. Na rázcestníku “Monkova dolina“ pokračujeme popri Rígeľskom potoku, náučným chodníkom po červenej trase vstupujeme do očarujúcej Monkovej doliny. Cestička pozvoľna stúpa zmiešaným ihličnato-listnatým lesom. Nerovným, občas skalnatým terénom neustále naberáme výšku, výhľady do Monkovej doliny sú čoraz úchvatnejšie. Pred nami sa vypína strmé skalné bralo Lastovica, dole v údolí vidíme malé domčeky dedinky Ždiar. Opúšťame hornú hranicu lesa a v lokalite Široký úplaz vchádzame do otvorenej vysokohorskej krajiny. Napokon prichádzame do nášho cieľa na hlavnom hrebeni Belianskych Tatier a v nadmorskej výške 1 825 metrov vstupujeme do Širokého sedla.
V Širokom sedle
Široké sedlo je ako hranica dvoch svetov, pri pohľade na severovýchod vidíme obec Ždiar, v diaľke rozpoznávame siluety vrchov Pieninského národného parku. Pri pohľade na západ sa pred nami rozprestiera hlboká a rozľahlá dolina Zadné Meďodoly, ktorá je na severnom okraji ohraničená nedobytnými vrchmi Belianskych Tatier. Pred nami sa týčia mohutné vápencové bralá vrchu Ždiarska vidla (2 142 m n. m.), na jej svahu pozorujeme skupinku pasúcich sa kamzíkov. Po krátkom oddychu môžeme pokračovať ďalej po červenej trase a približne po 15 minútach prichádzame do Vyšného Kopského sedla (1 934 m n. m.). Z tohto dokonalého vyhliadkového bodu sa nám naskytne úžasný pohľad na panorámu slovenskej, ako i poľskej časti Vysokých Tatier, s dominantným, v popredí sa týčiacim Jahňacím štítom (2 230 m n. m.). Východná strana odkrýva výhľady na dolinu Predné Meďodoly a členitý hrebeň Belianskych Tatier.
Belianske Tatry sú z dôvodu prísnej ochrany prírody turisticky dostupné len niekoľkými značenými turistickými chodníkmi. Azda najatraktívnejšie sú lokality nachádzajúce sa vo vyšších polohách, Široké a Vyšné Kopské sedlo sú toho dôkazom. Tieto sedlá sú azda najkrajšími turistickými cieľmi v Belianskych Tatrách, ktoré nám umožnia naplno si vychutnať nezabudnuteľné pohľady na tatranské doliny či vysoké štíty.
GPS: 49°16'07.3"N 20°15'54.0"E (obec Ždiar)
Text a foto: Radoslav Biskupič
Diskusia k článku (0) |
Vložiť nový príspevok