SR: Belianska jaskyňa – jediná sprístupnená jaskyňa v Tatranskom národnom parku

Leto je už nenávratne preč a teplé slnečné dni vystriedala pestrofarebná jeseň. Pokiaľ máte aj vy možnosť aspoň na pár dní opustiť kolobeh pracovných povinností a vyraziť niekam do prírody, určite tak urobte. Nádherná príroda hýriaca v tomto ročnom období prekrásnymi jesennými farbami a čerstvý horský vzduch dokážu naozaj zázraky. A aj keby vám jesenné slniečko zmizlo z oblohy a vystriedala ho hustá hmla či mrholenie, alebo nebodaj intenzívny dážď, aj tak vám aspoň krátka prechádzka v horskom prostredí dokáže úžasne prečistiť myseľ a telo nakopnúť novou energiou.

Jesenný relax vo Vysokých Tatrách

My sme zavítali do Vysokých Tatier, ktoré sú už v tomto ročnom období viditeľne pokojnejšie, keďže letná sezóna sa tu už skončila a zimná ešte nestihla nastúpiť. Tatranská príroda však naopak, aspoň na mňa, pôsobí práve počas jesene a na jar omnoho divokejšie. Možno to je spôsobené tým, že aj počas výletu na inokedy pomerne frekventovaných turistických trasách, v tomto ročnom období stretnete skôr medveďa než davy turistov.  

Vo večerných hodinách sme sa ubytovali v malebnom zrube na jazierku v Tatranskej Štrbe a po večeri sme nad rozloženou mapou začali vymýšľať, kam sa zajtra vypravíme. Chceli sme si nájsť nejakú nenáročnú vychádzku, keďže na druhý deň hlásili celodenný dážď. Nakoniec sme sa rozhodli, že navštívime Beliansku jaskyňu, jedinú verejnosti sprístupnenú vysokohorskú kvapľovú jaskyňu v Tatranskom národnom parku.

Belianska jaskyňa - unikátna národná prírodná pamiatka

Po raňajkách sme sa z Tatranskej Štrby autom presunuli do Tatranskej Kotliny. Nakoľko práve v tom čase nepršalo a nám zostávala ešte asi hodinka, kým bude ďalší vstup do jaskyne, rozhodli sme sa auto zaparkovať pred miestnymi potravinami a ešte chvíľku sa poprechádzať po najvýchodnejšej a zároveň najnižšie položenej osade na úpätí Tatier.

Auto však môžete zaparkovať aj na platenom parkovisku dole pod jaskyňou. Odtiaľ sa k vstupu do jaskyne dostanete už len peši. Prechádzka po náučnom chodníku, ktorý pre verejnosť zriadila Správa slovenských jaskýň v spolupráci so Správou Tatranského národného parku trvá asi dvadsaťpäť minút. Pripravte sa, že už počas prechádzky k jaskyni budete musieť na necelých 900 metroch prekonať prevýšenie vyše 120 metrov, čo môže dať niektorým menej zdatným výletníkom naozaj zabrať. Pokiaľ sa však na chvíľočku zastavíte na každej z piatich zastávok s náučnými panelmi, isto si trošku oddýchnete a navyše sa dozviete mnoho zaujímavých informácií nielen o jaskyni samotnej, ale aj o prírodných danostiach a vzácnostiach tohto územia. 

Národná prírodná pamiatka Belianska jaskyňa leží na severnom svahu Kobylieho vrchu vo východnej časti Belianskych Tatier a jej prehliadka so sprievodcom trvá hodinu až hodinu a pol v závislosti od kondície návštevníkov. Na mňa urobila jaskyňa obrovský dojem nielen svojou prekrásnou kvapľovou výzdobou, ale predovšetkým obrovskými podzemnými priestormi, ktoré sa mi zdali omnoho priestrannejšie ako v ostatných jaskyniach, ktoré som doposiaľ navštívila.

Celková dĺžka jaskyne dosahuje 3640 m a prevýšenie 160 m, avšak pre verejnosť je sprístupnená iba prehliadková trasa dlhá 1370 m. Kým sme ju celú prešli, museli sme zdolať prevýšenie 125 m a vyšliapať 860 schodov. Napriek tomu, že teplota v jaskyni sa pohybuje len v rozmedzí  5,0 až 6,3 °C, nie je nutné sa nejako extrémne naobliekať. Ja som si dala aj čapicu a šál, ale už asi po prvej stovke schodov som sa začala rozopínať a aj čiapku som uložila do ruksaku. Veď vyšliapať toľko schodov je celkom slušný športový výkon.

Jaskyňou nás sprevádzal veľmi príjemný sprievodca so zaujímavým prízvukom, ktorý nám okrem bežných informácii o jaskyni dokázal vtipnými poznámkami neraz vyčarovať úsmev na perách. Belianska jaskyňa nás uchvátila rozšírenými dómovitými a sieňovitými priestormi (Zrútený dóm, Dóm trosiek), oválnymi tvarmi vzniknutými vodnou modeláciou (Rúrovitý dóm, Priepasťová chodba), či viacerými priepasťami (Hladová priepasť, Peklo) a komínmi. Veľmi zaujímavé boli aj sintrové vodopády (Vysoký dóm, Dóm SNP, Vodopádový dóm), pagodovité stalagmity (Palmová sieň), ale aj iné bohato zastúpené formy sintrovej výplne (Galéria, Klenotnica, Biela sieň). Zvláštny bol tiež  2 m vysoký a 1 m široký naklonený stalagmit v Zrútenom dóme, ktorý vzdialene pripomínal šikmú vežu v Pise. Najmä pre deti bola zábavná zastávka v Hudobnej sieni, ktorá dostala svoje pomenovanie podľa zvuku kvapiek dopadajúcich na hladinu vody v jazierku a v ktorej boli deti vyzvané, aby si tu niečo zaspievali. Musím povedať, že prehliadka Belianskej jaskyne predstihla moje očakávania. Jej návštevu všetkým vrelo odporúčam.

Otváraciu dobu Belianskej jaskyne ako aj ceny vstupného nájdete TU.

 
Text: O. Maňáková

Foto: O. Maňáková a O. Mažgút