Výlet v Novohradských horách

Príkladom toho je Pohorie na Šumave, dnes v podstate znovuobnovená obec na česko-rakúskej hranici. Nie sú tu  zjazdové strediská aspoň zatiaľ, na našej strane. Na rakúskej nájdeme pár vlekov u Karlstift a Harmanschlag. Svojou rozlohou sú to malé hory a navyše väčšia časť leží v Rakúsku. Napriek tomu je tu 18 vrcholov, presahujúcich  1000 m n.m., z ktorých 4 sa nachádzajú v Čechách. Najvyššia na našom území je Kamenec – 1072 m n.m. Novohradské hory sú ohraničené riekou Malší na západe, na východe prechádzajú k rieke Lužnici, ktorá tu pramení, na juhu sa tiahnu až k Dunaju a na severe postupne prejdú do Budejovickej alebo Třeboňskej panve. Z turistického pohľadu sú zatiaľ neobjavené časti sveta, kde sa človek či už ide pešo, na bicykli, alebo v zime na lyžiach, cíti krásne sám. Ako každé hory však dokážu ukázať spoločne s počasím svoju drsnú tvár, takže aj tu sa dá zmrznúť...

Novohradské hory sú pretkané sieťou ciest a cestičiek, ktoré spájajú v hlbokých lesoch horské údolia s potokami a riečkami, na ktorých nájdeme malé nádrže – klaus, Klausur, jednoducho nádrže, ktoré predtým plnili svoju funkciu pri plavení dreva. Oblasť je v tomto zmysle spätá s menom Buquoy, čo bol francúzsky kniežací rod, ktorý oblasť získal v tridsaťročnej vojne. Centrom sú Nové Hrady s pôvodným, dnes štátnym hradom, ale aj novým zámkom, ktorý si tu Buquoyovci nechali postaviť. Výletným okruhom je Terezino údolie s umelým vodopádom a pevnosťou Cuknštejn, ktoré nechala upraviť do romantickej podoby Tereza Buquoy. Ak sa vydáme z Nových Hradov napríklad pozdĺž hranice na juh, stúpame pomaly do hôr. Ak nejde cesta lesom, čo je v Novohradských horách obvyklejšie, túlajú sa horskými lúkami, ktoré sú v zime krásne zasnežené. Ostatné ročné obdobia slúžia lúky ako pasienky. Vystúpime ku kláštoru v Dobrej vode, kde vodou tečúcou pred kostolom vraj uzdravíte nielen svoje oči, ak si ich pretriete touto vodou. Neďaleko je už Hojná voda, a aj tu býval liečivý prameň a potom Hojnovodský prales, najstaršia rezervácia, založená už Buquoyom a dnes zapísaná v UNESCO. Rovnako starý ako rezervácia je aj neďaleký Žofínsky prales, ktorý je však oborou, a tým neprístupný. Stále na juh k pohoriu na Šumave sa dostávame naozaj do hôr. Novohradské hory sú tu pramenišťom mnohých potokov, pramení tu obľúbená vodácka rieka Lužnica, hneď však odbieha do Rakúska, aby sa k nám  zase vrátila. Tečie odtiaľto Pohorský potok, aj Čierna Malša. I tieto malé riečky boli v 18. storočí využívané na plavenie dreva, v tej dobe tu bolo postavených niekoľko nádrží – klaus, Klausur, ktorými sa drevo splavovalo do údolia. Najznámejší je snáď Zlatý Ktiš na rieke Čiernej (v roku 2002 pretrhnutá povodňová nádrž, dnes opäť opravená). Koryto Pohorského potoka bolo vydrevené a umelé drevené splavy pomáhali pri plavbe metrového dreva. V najhlbších hvozdoch Novohradských hôr na hranicu nájdeme ojedinelú vec – aspoň z hľadiska značenia v mapách – je tu zrúcanina hostinca, čítate dobre, nie hradu, ale hostinca. A naozaj tam je, skôr na rakúskej strane. Pozdĺž Pohorského potoka a Čiernej vedú turistické cesty k druhému centru oblasti – Benešov nad Čiernou. Teraz je možné ako v Nových Hradoch, tak aj tu, nájsť ubytovanie, ktoré však poskytujú aj ostatné menšie vsi a dedinky, v mnohých prípadoch štýlové a romantické. Po otvorení hranice, kedy priechody do susedného Rakúska nie sú nevyhnuteľnosťou pre prestúpenie hraníc, je oblasť ešte zaujímavejšia, pretože niektoré miesta, predtým ťažko alebo zdĺhavo prístupné, sú dnes ako na dlani.

Text/foto: Vojta Jančar

Preklad: Waniová Stanislava