Taliansko, Sardínia: Alghero a výlet do okolitej prírody

Skoro ráno opúšťame Stintino a vypravujeme sa na 9 kilometrový trek pozdĺž pobrežia – Sentiero della Costa. Dá sa tu bez problémov zaparkovať, my vyrážame zo severu na juh. Hneď po vstupe na trek môžeme vidieť dve veže. Trasa nie je úplne jednoduchá, ako by sa mohlo zdať, preto odporúčam pevnú obuv. Neustále stúpame a klesáme úzkymi cestičkami, míňame zátoky, pláže aj útesy. Cesta je miestami veľmi dobre značená, inde značenie úplne chýba, a tak sa musíme málinko vracať. Môžeme obdivovať pestré množstvo rastlín, kríkov, zakrpatených paliem, ktoré sú tak typické pro tunajšiu oblasť. Po návrate k autu vyrážame do Alghera, je to asi 35 minút cesty.

Už keď sem prichádzame, nie je možné si nevšimnúť tej podoby so španielskym Katalánskom. Áno, Alghero je považované za Barcelonu Talianska. Veď je od pobrežia Španielska vzdialené len 300 námorných míľ. „Krásne a dobre umiestnené.“ Takto pomenoval cisár Karol V. mesto počas svojej návštevy.

Má za sebou bohatú históriu, ktorá by sa nám do tohoto článku nezmestila. Historické centrum mesta je obkolesené hradbami s fantastickými výhľadmi, ktoré tvoria dominantu mesta. Priamo na hradbách nájdete staré delá a iné historické nástroje využívané na boj. V malých uličkách nájdete veľké množstvo reštaurácií, pizzerií, zmrzlinární, obchodíkov aj barov. Keď sa dostaneme z uličiek na menšie námestíčko, nemôžeme si nevšimnúť veľmi zvláštnu stavbu – Torre di San Giovanni. Táto veža má totiž okolo seba vďaka miestnym umelcom červenú korálovú štruktúru. Je to zmes starodávneho s moderným. Po prechádzke v centre mierime k prístavu, kde si na promenáde v tieni paliem doprajeme pravú taliansku kávu a užívame si výhľad na najväčší rybársky prístav Sardínie.

Alghero bolo našou poslednou zastávkou z celej Sardínie. V tejto oblasti je toho ale ešte oveľa viac. Trebárs veľmi známe jaskyne Grotta di Nettuno, farebné mestečko Bosa alebo mesto Oristano. Vždy je ale dobré nechať si niečo nabudúce.

GPS: 40°33'22.2"N 8°18'53.3"E

Text a foto: Veronika Kocmanová

Preklad: Oskár Mažgút