ČR: Zámok Milotice - baroková perla v kraji vína

Juhomoravská obec Milotice sa nachádza len 6 kilometrov južne od ľudovými tradíciami opradeného Kyjova. V okolí nájdete také vinárske centrá, ako sú Bzenec, Kobylí či Velké Pavlovice. Smerom na Pálavu alebo Mikulov potom stojí zato navštíviť Valtice s preslávený Lednickým areálom.

Milotice sú však predovšetkým zámkom, ktorého pôvodná podoba bola predsa len trochu iná. Úplne prvá písomná zmienka o tvrdzi, obohnanej vodnou priekopou, sa datuje k roku 1341. Husitská ťaženie prestáli Milotice relatívne bez väčšej ujmy, pretože patrili k tým obľúbenejším miestam inak skôr aktívne plieniaceho vojska. Tvrdza však čoskoro prestala vyhovovať nárokom svojich vlastníkov. Po rokoch chátrania sa však objekt koncom 16. storočia dočkal pomerne významnej renesančnej rekonštrukcie. Tak vznikol jednoposchodový renesančný zámoček, panstvo Bernarda Ludvíka Tovara z Enczesfeldu.

Stavba potom aj naďalej prechádzala stavebnými úpravami, rozšírením a predovšetkým zvýšením o jedno poschodie v druhej polovici 17. storočia, z tej doby pochádzajú aj štyri nárožné a pre zámoček tak typické veže.

Barokovú podobu vryli zámočku až prestavby z rokov 1719 -1743 iniciované novým majiteľom, ktorým bol od začiatku 18. storočia Karel Antonín Serényi. Zámoček so štvoricou dvojpodlažných krídiel sa môže pýšiť bohatou vnútornou výbavou, niekoľkými sálami, z ktorých vyniká predovšetkým reprezentačná sála či Sála predkov. Zámocká kaplnka, knižnica a rozsiahla zbierka obrazov, to všetko je podporené výhľadom do udržovaného francúzskeho parku, kde sa okrem kultúrnych programov pravidelne konajú aj ukážky dravého vtáctva. Za múrmi zámku potom nadväzuje anglický park a dobová bažantnica.

Takto zaujímavá lokalita priam nabáda k natáčaniu rozprávok a niet divu, že hneď niekoľkým filmom tvoria Milotice vkusné pozadie. Menujme napríklad rozprávky „Za humny je drak“, „Žabí princ“, „Nebojsa“ alebo filmy „Alžbetin dvor“, „Noc na zámku“, „Muži v říji“ a iné.

Okrem nesporných krás však zámoček oplýva aj mierne strašidelnou legendou o zámockom kaplánovi, ktorý počas nocí káže na omšiach v zámockej kaplnke. Sprievod mu vraj robí prízrak čiernej grófky…

Zo všetkých akcií konaných na zámku či jeho okolí treba spomenúť aspoň Vracovské hody, asi nejväčšiu krojovanou slávnosť jedla, pitia a ľudových tradícii na Morave, ktorá sa pravidelne koná posledný víkend v októbri.

Otváracie hodiny nájdete TU.

Cenu vstupného TU.

Text: Jan Chaloupka

Foto: Wikipedia commons: 2x Doronenko, M.Bjalek

Preklad: O. Maňáková