Vietnam

Vietnamská socialistická republika

Základné údaje

Rozloha: 329 560 km² (65. na svete – svojou rozlohou je blízky napr. Nórsku alebo Malajzii).

Počet obyvateľov: 83 535 576 (z toho 84 % tvoria etnickí Vietnamci a 2 % etnickí Číňania; zvyšok tvoria Khméri, Čamovia a príslušníci vyše 50 etnolingvistických skupín), čo ich radí na 13. miesto na svete – zhruba rovnaký počet obyvateľov má napríklad Nemecko.

Hustota zaľudnenia: 253 osôb/km² (47. na svete, podobnú má Veľká Británia alebo Jamajka)

Jazyk: vietnamčina (úradná), angličtina (rozšírená ako druhá reč), francúzština, čínština a khmérčina; horské jazyky (mon-khmérčina) a malajzijčina

Hlavné mesto: Hanoj

Najvyšší bod: Fansipan (3143 m n.m.)

Mena: vietnamský dong (VND)

     Od roku 1975, kedy sa Južného Vietnamu zmocnili komunisti, bol Vietnam prakticky odrezaný od okolitého sveta. Avšak v roku 1989 sa krajina otvorila zahraničným turistom a investorom. Táto v súčasnosti obľúbená destinácia ponúka jedinečnú kultúru a výnimočné prírodné krásy.

Prírodné podmienky

     Vietnamské pobrežie tu zaberá 1600 km východného Indočínskeho polostrova. Krajina, pokrývajúca plochu skoro 330 000 km², je o trochu väčšia ako Taliansko a o trochu menšia ako Japonsko. Dve hlavné vietnamské úrodné oblasti sú delta Červenej rieky (15 000 km²) na severe a delta Mekongu (60 000 km²) na juhu. Tri štvrtiny povrchu krajiny sú kopcovité alebo hornaté.

Podnebie

     Vietnam má s ohľadom na veľké rozpätie krajinných a klimatických pomerov rozmanité podnebie. Juh je v tropickom pásme, zatiaľ čo na severe môžu byť mrazivé zimy. Juhozápadný monzún prichádza od apríla alebo mája a trvá do októbra. Do celej krajiny prináša vlhké a teplé počasie – s výnimkou oblastí, ktoré chránia hory, čo je stredná časť pobrežného pásu a delta Červenej rieky.

Hospodárstvo

     Vietnam je chudá krajina, ročný príjem na hlavu činí odhadom 200 USD. Byrokracia a korupcia sú už dlhú dobu najviditeľnejšie neduhy vietnamského hospodárskeho rozvoja. Nedávny príliv peňazí od zahraničných investorov paradoxne podporil štátny sektor, ktorý sa vďaka tomu rozrástol. Prebujnená byrokracia stále odoláva privatizácii, hoci prvá vietnamská burza cenných papierov bola nakoniec otvorená v roku 2000. V rovnakom roku podpísali bývalí súperi, Vietnam a USA, historickou obchodní zmluvu.

Colné predpisy

Platia bežné medzinárodné predpisy, z „citlivých položiek“ platí limit 2 l liehovín či vína, 3 l piva, 400 ks cigariet, 100 ks cigár, 500 g tabaku, 5 kg čaju, 3 kg kávy a osobné šperky. Celková hodnota týchto predmetov by nemala presiahnuť hodnotu 300 USD. Pri nákupe všetkých predmetov, ktoré by mohli byť pokladané za starožitnosti, je nutné si uschovať účtenky pre prípadnú colnú kontrolu.

Platobné karty a šeky:

Vo Vietname je teraz cez 600 bankových automatov. Používanie celosvetovo známych platobných kariet je doposiaľ obmedzené a sú prijímané iba vo vybraných hoteloch, obchodoch či reštauráciách v turistickom centre Hanoja, resp. Saigonu a iných väčších miest. Inde sú s kartami problémy, preto rozhodne odporúčame mať finančnú rezervu. Okrem platobných kariet je možné uplatniť aj cestovné šeky.

Elektrina

Napätie sa väčšinou pohybuje v rozmedzí 220–240 V. Zástrčky sú takmer rovnaké ako u nás, no na izbách sa často vyskytuje niekoľko rôznych typov. V každej izbe sa však nájde zástrčka, do ktorej pasuje naša jednoduchá „dvojvidlica“.

Čo je potrebné?                                                                                                                                  

Víza a dokumenty

 Jediný nutný doklad na cestu do Socialistickej republiky Vietnam je platný cestovný pas alebo iný platný cestovný doklad obsahujúci vízum do VSR – jednorazové vízum stojí okolo 60 €, v prípade víza s niekoľkými vstupmi a výstupmi dvojnásobok.  Po príchode do krajiny úrady požadujú vyplnenie niekoľkých dotazníkov, týkajúcich sa najmä zdravia a dĺžky pobytu cestujúceho. Náš vodičský preukaz – ani medzinárodný – na území VSR neplatí!

Peniaze

     Vietnamská mena je dong (d). V obehu sú teraz bankovky v hodnotách 200, 500, 1000, 2000, 5000, 10 000, 20 000, 50 000 a 100 000 d. Mincami sa v podstate neplatí. Americký dolár je prakticky druhá miestna mena, a hotely, letecké spoločnosti a cestovné kancelárie bežne uvádzajú ceny v dolároch. Čiastočne aj preto, že vietnamské ceny sú pomerne ťažkopádne (napr. 100 USD je vyše milióna dongov).

     Vietnam je v porovnaní so západnými krajinami veľmi lacný. Ak zaplatíte rovnako ako miestni napr. za potraviny, vyjde vás to neuveriteľne lacno, no často sa vyberá zvláštna „cena pre cudzincov“ (napríklad v hoteloch cudzinci zaplatia dvojnásobok toho, čo by platil Vietnamec).

     Zjednávanie sa je bežné a očakáva sa pri jazde bicyklo- aj motocyklovými taxíkmi-rikšami, v obchodoch a dokonca aj v hoteloch.

Cestovanie po Vietname

Letecky

     Všetka letecká doprava po Vietname je v rukách Vietnam Airlines a Pacific Airlines.

Autobusom

     Rozsiahla vietnamská autobusová sieť dosahuje prakticky do každého kúta krajiny. Väčšina vietnamských verejných autobusov nie je spoľahlivá a už vôbec nie pohodlná. Ceny sú však veľmi nízke, no cudzincom sa zvyčajne účtuje viac. Minibusy sú pre cudzinca požehnaním. Sú drahšie, no rýchlejšie a oveľa pohodlnejšie.

Vlakom

     Vietnamská železničná sieť, dlhá 2600 km, vedie pozdĺž pobrežia, medzi Ho Či Minovým mestom a Hanojou, a spája hlavné mesto s Haiphongom a severnými oblasťami. Vlaky s nepárnymi číslami jazdia na juh, vlaky s párnymi číslami smerujú na sever. Vo Vietname existuje 5 vlakových tried: tvrdé sedačky, mäkké sedačky, tvrdé lôžko, mäkké lôžko a mäkké lôžko s klimatizáciou.

Autom a na motorke

     Základné pravidlo vo vietnamskej cestnej doprave je, že malý ustupuje veľkému. Jazdí sa vpravo (zvyčajne). Motorku s objemom 50cm³ a menším môžete šoférovať bez vodičského preukazu. Vietnamská pracovná sila je tak lacná, že si mnohí cudzinci požičiavajú vozidlo aj s šoférom. To sa vzťahuje na motorky aj auta. Auto s vodičom si môžete požičať za približne 35 USD/deň.

Taxíkom

     Taxíky s taxametrom ľahko stretnete v Hanoji, Saigone, Danangu a Hué; taxík na ulici stojí v týchto mestách približne 12 až 15 tisíc dongov.

Na bicykli

     Zapožičanie bicykla je lacný a zaujímavý spôsob cestovania po miestach ako je Hanoj, Saigon, Hoi An, Nha Trang, atď. Mnohé hotely a cestovateľské penzióny si účtujú za požičanie bicykla asi dolár za deň. Nerátajte však s vyladeným trekovým modelom.

Mesta a zaujímavé miesta

Hanoj

Trocha histórie – Miesto, kde leží dnešný Hanoj, bolo osídlené od neolitu. Cisár Ly Thai To sem premiestnil v roku 1010 n.l. hlavné mesto a pomenoval ho Thang Long (Mesto plachtiacich drakov). Hanoj bola hlavné mesto dynastie Later Lee od jej založenia v roku 1428 do roku 1788, kedy bol predstaviteľ tejto dynastie – Le Loi – zvrhnutý Nguyenom Hué, zakladateľom dynastie Tay Son (1788-1802). Po rozhodnutí cisára Gia Long, zakladateľa dynastie Nguyen (1802-1945), vládnuť z Hue sa z Hanoja stalo regionálne hlavné mesto. Názov Hanoj (Mesto v zákrute rieky) dal mestu v roku 1831 cisár Tu Duc. V rokoch 1902 až 1953 Hanoj bola hlavné mesto francúzskej Indočíny. Za hlavné mesto Vietnamu Hanoj vyhlásili po Augustovej revolúcii v roku 1945.

     Hanoj, hlavné mesto Vietnamskej socialistickej republiky, patrí medzi najlákavejšie destinácie juhovýchodnej Ázie. Je to mesto jazier, tienistých bulvárov, rušných ulíc a posvätných svätýň zasvätených zosnulému Ho Či Minovi, kde vedľa domov z obdobia francúzskej kolonizácie rastú vysoké činžiaky. Prejsť cez niektorú hlavnú ulicu je v chaotickej premávke problém a na turistov sa lepia rôzni predavači pohľadníc, čačiek, občerstvenia, a pod.

Čo v Hanoji navštíviť:

V samotnom centre mesta narazíte na jazero Hoan Kiem, slúžiace ako odpočinkové miesto s výhľadom na Korytnačiu vežu (Thap Rua) a na chrám Ngoc Son, ku ktorému vedie krátky drevený mostík.

Katedrála Sv. Jozefa

Hneď po vstupe do katedrály Sv. Jozefa (vysvätenej v roku 1886) sa prenesiete do stredovekej Európy. Katedrála stojí za povšimnutie vďaka svojím štvorhranným vežiam, prepracovanému oltáru a oknám z farebného skla. Prvú katolícku misiu v Hanoji založili v roku 1679.

Chrám písomníctva

Chrám písomníctva ponúka príjemný odpočinok od hanojských ulíc. V roku 1070 ho založil cisár Ly Thanh Tong, ktorý ho zasvätil Konfuciovi a na počesť učencov a ľudí vzdelaných v písomníctve. Chrám je vzácny príklad dobre zachovanej tradičnej vietnamskej architektúry a rozhodne stojí za návštevu.

Ho Či Minovo mauzóleum

Podľa Leninovej tradície sa miestom Ho Či Minovho posledného odpočinku stal sklenený sarkofág, zasadený hlboko v útrobách monumentálnej stavby, ktorá sa stala pútnickým miestom. Tri mesiace v roku je mauzóleum zatvorené (zvyčajne september – november). Fotografovať sa smie len zvonku, vnútri je to zakázané.

    Sa Pa a hora Fansipan 

Hlavná destinácia severozápadného Vietnamu, položená v krásnom údolí neďaleko hranice s Čínou. V okolí Sa Pa sa vám naskytnú pohľady na terasovité ryžové polia spoločne s jednoduchými príbytkami, v ktorých bývajú miestni obyvatelia, obdivovať môžete tiež blízke vrcholky, často zahalené hmlou a budete mať veľké šťastie, ak po výstupe na niektorý z nich budete mať „čistý“ výhľad. Mestečko Sa Pa bolo v minulosti často ponechané napospas osudu, a to tak počas druhej svetovej vojny, ako aj pri konflikte s Francúzskom, USA alebo Čínou, kedy išlo o hranice. Dnes je však toto miesto „znovu objavované“ a najmä turistický trh pomohol Sa Pa na nohy –, ako je vidieť napríklad na opravených cestách, rekonštruovaných domoch a hoteloch, spoľahlivo fungujúcej elektrickej sieti, a pod.

     Sa Pa je tiež „predtáborom“ pri ceste na najvyšší vrchol Vietnamu – Fansipan (3143 m n.m.), vzdialený odtiaľ necelých 20 kilometrov. Navzdory tejto vzdialenosti túra na vrcholok hory a späť trvá 3 až 4 dny, skúsení a zdatní borci to zvládnu za 2 dny. Na výstup nie sú potrebné žiadne špeciálne horolezecké schopnosti či lano a podobné príslušenstvo, stačí odhodlanosť a vytrvalosť. Na nocľahárenské búdy a chatky nenarazíte, takže si vybavenie musíte zobrať so sebou, čo znamená: nepremokavý stan, kvalitný spacák, ktorý však nemusí byť do mrazov, jedlo a pitie, náhradné oblečenie, nakoľko prakticky po celej trase sa budete pohybovať v tropickom pralese s extrémnou vlhkosťou. Nutná je najmä ochrana suchých nôh a ich pravidelné ošetrovanie, pričom kvalitná členková obuv (najlepšie Gore-tex a podobné) je samozrejmosťou. Na zdolanie najvyššieho bodu Vietnamu si budete musieť tiež najať tamojšieho sprievodcu, lebo riskovať výstup bez neho sa nevyplatí – zablúdiť v nepriepustnej zelenej džungli je zbytočná nepríjemnosť. Ak budete chcieť, trek sa dá absolvovať aj z tábora vo výške 1945 m n.m., kam ešte vedie cesta, a teda sa tam dá dopraviť autom alebo mikrobusom. Potom sa dá výstup stihnúť s jediným prenocovaním po ceste, teda za dva dny.

Zátoka Halong Bay

     So svojimi 3000 ostrovmi v Tonkinskom zálive je Halong Bay zaradený do Zoznamu svetového prírodného dedičstva a patrí medzi prírodné divy Vietnamu. Vegetáciou porastené ostrovy sú posiate množstvom jaskýň, ktoré návštevníci prichádzajú preskúmavať. Ostrovy a jaskyne si môžete pozrieť iba na lodi. Stojí za to rezervovať si dvojdňový výlet na lodi s prenocovaním. Príde vás to približne na 15 USD a v cene máte plavbu, jedlo, ubytovanie a výlety loďkou k niektorým jaskyniam. Nápoje sa platia zvlášť.

Hué

     Hué bolo v rokoch 1802 až 1945 hlavné politické centrum Vietnamu. Mesto bolo tradične jedným z vietnamských centier kultúry, viery a vzdelania. Dnes je Hué zaradené na zoznam Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Jeho hlavné zaujímavosti sú hrobky cisárov dynastie Nguyen, niekoľko krásnych pagod a zvyšky citadely. Centrum Hué sa rozkladá po obidvoch stranách rieky Song Huong. Na severnej strane rieky je citadela a niekoľko miest, kde sa môžete ubytovať. Prevažná časť centra a väčšia časť hotelov sa však rozkladá na južnej strane.

Citadela v Hué S výstavbou citadely v hradnej priekope, ktorá má obvod 10 km, začal v roku 1804 cisár Gia Long. Cisárove oficiálne povinnosti sa vykonávali v Cisárskej pevnosti, „pevnosti v pevnosti“, so 6 m vysokými a 2,5 km dlhými stenami. Vnútri cisárskej pevnosti je Zakázané cisárske mesto, ktoré bolo určené výhradne cisárovmu súkromnému životu.

Hoi An

     Hoi An je malebné mesto pri rieke, 30 km južne od Danangu. Väčšina návštevníkov ho považuje za najkúzelnejšie miesto na pobreží, kde stojí za to sa trochu zdržať. Vo významnom medzinárodnom prístave Hoi An vznikala v 17. až 19. storočí prvá čínska osada v južnom Vietname. Niektoré časti mesta dodnes vyzerajú úplne rovnako ako pred jedenapol storočím. Mesto je určené hlavne na pešie prechádzky, miestne Staré mesto (tam si určite zájdite, stojí za to) je motorovej doprave uzatvorené. Vzdialenosti medzi jednotlivými pamiatkami a zaujímavými miestami nie sú veľké. V Hoi An narazíte na klasické vidiecke trhy s ovocím a zeleninou, rybami, obchodmi so suvenírmi, oblečením alebo napríklad s obrazmi. Medzi najzaujímavejšie pamiatky patria najmä Japonský zastrešený most, postavený v 16. stor.; Staré mesto, kde uvidíte staré domy postavené Francúzmi ešte počas koloniálneho obdobia; Poradná sieň Kantonskej čínskej kongregácie a chrám Quan Cong.

My Son

     My Son leží asi 25 km juhozápadne od Hoi An a nachádzajú sa tu najvýznamnejšie historické pamiatky – Čampovské monumentálne chrámy.

     My Son sa stalo náboženským centrom za vlády kráľa Bhadravarmana na konci 4. storočia a vydržalo až do 13. stor. Väčšina miestnych chrámov je venovaná Chamským vojvodom tejto dynastie. Žiaľ, mnohé z nich boli počas americko-vietnamského konfliktu rozbombardované, pretože sa tu schovávali príslušníci viet-congu. Archeológovia rozdelili rozľahlú oblasť pamätníkov do 10 hlavných skupín – abecedne A až K.

Nha Trang

     Nha Trang, vietnamské prímorské mesto, zaujímajúce popredné miesto u turistov aj miestnych v organizovaní večierkov, má jedny z najkrajších mestských pláží v krajine, ktoré priamo vyzývajú k radovánkam. Tyrkysová voda okolo Nha Trang je takmer priezračná, takže sa tu skvelo rybárči, potápa pod hladinou aj do hĺbky, prípadne je možné si urobiť výlet loďou k blízkym pobrežným ostrovom. 1,8 km severne od centra mesta je prírodná sústava žulových skál – My Hon Chong – ktoré vybehajú do juhočínskeho mora.

Ho Či Minovo Mesto (Saigon)

     Metropola s najviac obyvateľmi zaberá plochu  2056 km²¸ 90 % tvorí vidiek. „Skutočné mesto “ je Dištrikt 1, známy tiež ako Saigon – meno, ktoré väčšina obyvateľov stále vzťahuje na celé mesto. Ho Či Minovo Mesto je rozdelené do 16 mestských obvodov a piatich vidieckych dištriktov. Na západ od Saigonu a centra mesta sa nachádza Dištrikt 5, veľká čínska „kolona“ nazývaná Cholon (= veľký trh). No čínskych obyvateľov je tu menej ako tomu bývalo v minulosti – z dôvodu antičínskych kampaní v rokoch 1978-1979. Veľa ich bolo donútených opustiť krajinu aj s podnikmi a vlastným „know-how“. Dištrikt 3 zasa pripomína nádych francúzskej minulosti vďaka svojej architektúre a uličným kioskom, predávajúcim klasické francúzske bagety a croissanty.

     Medzi najnavštevovanejšie miesta Ho Či Minovho mesta patria Palác zjednotenia, postavený v roku 1966 ako juhovietnamský prezidentský palác. Práve na neho sa v roku 1975 rútili prvé komunistické tanky, keď Saigon kapituloval. Budovu ponechali v rovnakom stave ako v onen rozhodujúci deň.

Katedrála Notre Dame, postavená v rokoch 1877-1883, stojí v srdci saigonskej vládnej štvrti. Jej novorománska podoba s dvomi 40 m vysokými štvorhrannými vežami so železnými vežičkami dominuje okoliu.

Múzeum vojnových pozostatkov kedysi známe ako Múzeum amerických vojnových zločinov (názov bol zmenený, aby neurážal amerických turistov) sídli v budove, kde predtým sídlila americká informačná služba. Toto múzeum je najobľúbenejšie vo Vietname.

     Ak budete mať chuť, môžete navštíviť aj zoo a botanickú záhradu, ktoré tu založili Francúzi v roku 1864.

Delta rieky Mekong

Kávová rieka, ktorú lemuje svieža zeleň, je bohatá poľnohospodárska oblasť, najmä však „ryžová špajza“ Vietnamu.  Deltu tvorí zmes ryžových polí, barín a zvyškov lesov, to všetko pretkané kanálmi a riekami – oblasť ako stvorená na prieskum na lodi. Delta Mekongu bola kedysi súčasťou khmerskej ríše, v provincii Tra Vinh je vyše 140 khmerských pagod.

Ostrov Phu Quoc

Hornatý a zalesnený ostrov, ležiaci v thajskom zálive, je dlhý 48 km a zaberá plochu 1320 km2. Obklopujú ho najkrajšie pláže vo Vietname. Vzhľadom na to, že ostrov leží iba 15 km od kambodžskej hranice a v minulosti sa o toto územie viedli spory, Vietnamci tu vybudovali rozsiahlu vojenskú základňu, spojenú so zakázaným vojenským územím, ktoré zaberá značnú časť ostrova. Miestni obyvatelia sa živia hlavne rybolovom a výrobou tamojšej vyhlásenej rybacej omáčky. Phu Quoc skrýva obrovský turistický potenciál, ktorý návštevníci začínajú pomaly objavovať. V roku 2001 tu bol vyhlásený Phu Quocký národný park, ležiaci v severnej časti ostrova. Ostrov ponúka niekoľko trás na celodenné vychádzky a ak budete unavení alebo sa vám už nebude chcieť šliapať po svojich, v osídlených častiach ostrova nie je problém zariadiť si motocyklový taxík. Nezabudnite si cenu za odvoz dohovoriť vopred.

foto / text: J. Štantejský

späť