Cesta severnou Indiou XI.

22. deň  (piatok 27. 2. 2009)

A je to tu – posledný deň v Indii. Vstávame asi v pol ôsmej a šup na raňajky. Posledný banana pancake, posledný lemon tea a posledná kola zo sklenenej fľaše. Hádžeme na sebe batohy a ideme si dohovoriť prvú a zároveň tiež poslednú jazdu Ambassadorom na letisko. Zhluk šoférov, ktorý sa okolo nás veľmi rýchlo utvorí nadhadzuje cenu 500 rupií, s úsmevom odpovedáme, že pôjdeme najviac za tri stovky. Za tú dobu čo sme tu, máme týchto kšeftárov prečítaných a vieme teda, že za našu cenu odídeme, bude to len otázka času. Niektorí už ponúkajú za 400 minivan, my trváme na jazde Ambassadorom. Posledná ponuka je vraj 350. Dávame si batohy na chrbát na znamenie odchodu a len ako sa otočíme, počujeme „ok, ok, three hundred“ - no hurá ako to ide.

Prichádzame na letisko, o 12:55 by to malo letieť do Londýna. Predpokladáme meškanie a predpokladáme správne – meškanie je tentokrát cca 1 hodina. Utrácam posledné rupie za jedlo a pitie, v duty free shopoch berú len doláre a rozmeniť si, sa tu nedá. Po zbežnej kontrole usadáme do lietadla a vzlietame. Po skúsenostiach s indickými vlakmi a autobusmi a čakaním vôbec, je pre nás 8,5 hodiny v lietadle úplné nič. Na večeru máme na výber indické jedlo, dávam však prednosť druhej možnosti, európskemu – kuraťu s ryžou. Dalo by sa povedať: utieklo to ako voda. Vďaka meškaniu čakáme na Heathrow len 2-3 hodiny a po presune na príslušný terminál a gate počujeme zase češtinu…

Záverom

India predstavuje úplne odlišnú kultúru, než je ta naša, európska. Ľudia (z drvivej väčšiny pobožní) tu žijú pomaly plynúcim a lenivým životom, zo dňa na deň. Horných niekoľko tisíc si môže dovoliť „európsky“ spôsob života, ktorý tu predstavuje veľký luxus. Väčšina obyvateľov spadá do nižšej strednej alebo chudobnej vrstvy. Turisti pre nich predstavujú jeden z najdôležitejších (najvýnosnejších) zdrojov obživy – každý sa vás tu bude snažiť nalákať do svojho obchodíka, niečo vám predať, sprostredkovať vám nejakú službu, dohodiť ubytovanie v hoteli a tak ďalej a tak ďalej. Na to sa pripravte - hlavne psychicky - zo začiatku vám to bude liezť dosť na nervy, ale po čase si pravdepodobne zvyknete. V mestách sa dohovoríte anglicky, základné frázy miestni zvládajú, v najhoršom prípade pomôže papier s ceruzkou. Zjednávanie je samozrejmosťou – zjednáva sa o všetkom. Mestá sú prašné a väčšinu z nich pokrýva šedá vrstva smogu. Naproti tomu prírodná krajina, napríklad tú, ktorú sme poznali my, pri hraniciach s Nepálom (a výhľadom na Himaláje) je úplne úchvatná. Ideálna pre treking. Na slovo „hygiena“ viac-menej zabudnite, časom si zvyknete a splyniete s davom, ako sa hovorí. Z bezpečnostného hľadiska vám v Indii nič nehrozí, v najhoršom prípade budete okradnutí o nejakú tú drobnosť, ale pokiaľ zlodejom nedáte šancu a budete mať svoje veci pod dohľadom, nemáte sa čoho báť. Skoro všetko, čo turista na svojej ceste Indiou potrebuje, sa tu dá za rozumné peniaze kúpiť (vrátane spacákov, batohov, obuvi, apod.). Všeobecne je tu zatiaľ pomerne lacno, ale postupom času ceny rastú. Obed alebo večeru tu zoženiete v miestnej reštaurácii za 1 €, ubytovanie v priemernom hoteli okolo 2 € za noc (bude záležať tiež na vašich vyjednávacích schopnostiach). Vstupné, ktoré zaplatíte za vzhliadnutie známych pamiatok je pre cudzincov niekoľkonásobne drahšie než pre miestnych, ale stále je to pomerne lacné. Čo sa týka cestovania dopravnými prostriedkami po Indii, zjednodušene, existujú v podstate dve možnosti – lacnejšie a pomalšie (vlaky a autobusy) alebo drahšie a rýchlejšie (vnútroštátne lety). Pri výbere tej prvej budete mať viac zážitkov, ale tiež stresu a menej času. Druhá možnosť predstavuje väčšie finančné náklady (15 denný neobmedzený vnútroštátny „letecký pas“ vyjde cca na 500 až 550 USD), ale ušetríte kopu času. Výber záleží len na vás… Suma sumárum sa dá cestu do Indie len odporučiť, určite budete mať na čo spomínať!

Text a foto: PR, Jakub Štantejský