Svätojánske ohne na Kysuciach
Jánske ohne sa pálili v podvečer 24. júna. Pastieri už dlho pred tým zbierali raždie na jednu hromadu. V deň, keď sa mala páliť svätojánska hojana (vatra), mládenci a pastieri postavili zo žrdí kostru, ktorú vyplnili nazbieraným raždím a väčšími kusmi dreva. Keď sa zotmelo, zapálili najskôr zvolávacie ohníky, na ktoré dievky čakali ako na signál, kedy majú prísť k hojane spievať a prekárať sa. Mládenci a pastieri preskakovali ohníky, dievky spievali ľubozvučné piesne. Keď oheň dohorel, všetci sa rozišli domov. Pastieri mali narobené „kadlubky“ z kôry zo stromu a smoly – malé fakličky, ktorými si svietili na cestu domov. Dievky sa rozutekali bosé po rose, aby mali zdravé nohy. Cestou domov nazbierali kvety, uvili venčeky, ktoré pred východom slnka hádzali na jabloň. Tej, ktorej sa na prvýkrát zachytil na konári, tá sa do roka vydala. Tej, ktorej sa venček neprichytil, ostala slobodná. Popol zo svatojánského ohňa chudobnejší pozbierali a rozsypali po roli ako hnojivo. V súčasnosti sa pálenie jánskych ohňov ešte zachovalo, ale ostatné zvyky s tým spojené už zanikli.
Text: Jiří Výborný
Zdroj a foto: Kysucké múzeum v Čadci
Diskusia k článku (0) |
Vložiť nový príspevok