rieka Váh - Slovenská republika
Vzniká sútokom Bieleho a Čierneho Váhu pri obci Kráľova Lehota
351 km
Základné informácie o rieke Riečne úseky Kilometráž Lokality | Služby Články Fotogaléria Videogaléria | Diskusia Stav vody |
Články
SR, Žilina: perla na Váhu - VIDEO
Našu prechádzku začneme na roku Hodžovej a Hurbanovej ulice, kde postavil známy žilinský advokát Ján Milec v 90. rokoch 19. storočia Mestskú vílu. Žilinčania ju neoficiálne nazývajú „Bacherova vila“. Slávnou sa okrem iného stala tým, že tu úradovala 1. slovenská vláda od 12. decembra 1918 do 2. februára 1919, o čom svedčí aj pamätná tabuľa na fasáde.
Ďalšou pozoruhodnou budovou je Kostol sv. Barbory a kláštor postavený v rokoch 1723 – 1730. Jedná sa vôbec o prvú barokovú stavbu sakrálneho charakteru v Žiline s hodnotným interiérom i výzdobou. Napravo od kostola sa nachádza osobitná Loretánska kaplnka (loretka), postavená v rokoch 1731 - 1732. Samotný svetský chrám ukrýva podzemné krypty, kde svoj večný odpočinok našli františkáni, duchovný predstavitelia i viacerí mešťania. Františkánsky kláštor bol zároveň študijným miestom. Medzi osobnosťami, ktoré sa tu vzdelávali boli aj významný slovenský barokový spisovateľ Hugolín Gavlovič (1712 – 1787) či skladateľ Edmund Pascha (1714 – 1772).
Nemenej zaujímavým architektonickým klenotom Žiliny je Evanjelický kostol, ktorého autorom je slávny architekt Michal Milan Harminc. Zaujímavosťou je, že stavba vychádza z realizovanej predlohy evanjelického kostola na Legionárskej ulici v Bratislave. Po architektektonickej stránke sa jedná o čistú, elegantnú budovu doplnenú o travertínový obklad podnože a atiky. Kostolná veža je asymetricky umiestnená oproti kostolnej lodi, ale opticky je na vrchole návršia. Interiér je jednoduchý, na čelnej stene je riešený oltár vo forme vitráže a po bokoch je umiestnený organ. Ku kostolu prislúcha fara a spolu vytvárajú jedinečný ucelený komplex modernej architektúry.
Majestátnym historickým skvostom zo začiatku 20. storočia je Vysoká škola dopravy a spojov. Táto budova postavená v rokoch 1911 – 1912 sa žiaľ v súčasnosti už nevyužíva. Za zmienku určite stojí aj Katolícky dom s Národným divadlom postavený v rokoch 1925 – 1926 v štýle neoklasicizmu. Na štíte fasády je umiestnený dvojkríž, štátny znak Slovenska s plastikami dvoch orlov. Nad vchodom do budovy osadili plastiky dvoch žien symbolizujúcich hudobné a divadelné umenie a na fasáde pamätnú tabuľu žilinského rodáka, národného buditeľa a spoluzakladateľa Matice slovenskej Juraja Tvrdého (1780 – 1865).
Ďalším nevšedným miestom, kde by ste sa mali zastaviť je tzv. Dom Alexandra Lombardiniho. Tento pôvodne renesančný jednoposchodový dom, v ktorom býval žilinský historik, právnik a autor knihy o dejinách mesta Žiliny, Turčianskeho sv. Martina z roku 1874 - Alexander Lombardini slúži aj ako malé múzeum s expozíciou mapujúcou život a dielo tohto žilinského rodáka.
V centre mesta vás dozaista zaujme aj secesná budova, ktorá sa nachádza na križovatke ulíc Hodžová, Dolný val a Na priekope. Vznikla ako jeden celok na mieste staršej prízemnej zástavby. Pôvodne to bol obytný nájomný dom, s obchodmi na prízemí, avšak v súčasnosti je sídlom banky. Objekt patrí k najpozoruhodnejším ukážkam secesnej architektúry Žiliny, ktorá vznikala v prvých dvoch desaťročiach 20. storočia.
Na Hodžovej ulici ešte ostaneme, presnejšie pri pamiatkovej stavbe (č.4), ktorej dejiny siahajú do stredoveku. Všimnete si ju hlavne vďaka renesančným arkádam a originálnemu latinskému nápisu: NON NOBIS DOMINE AST TIBI SIT DLORIA ET VICTORIA (Nie nám, Pane, ale Tebe nech patrí sláva a víťazstvo).
Spomenúť musíme aj budovu Radnice na Radničnej ulici už z roku 1508, ktorá je sídlom primátora mesta Žilina. Na fasáde je umiestnený reliéf erbu Žiliny, ktorý sa používal v roku 1683 i pamätná tabuľa na počesť 600. výročia vydania Privilegia Pro Slavis Solnensis. Taktiež je tu nainštalovaná zvonkohra, ktorá na seba upozorňuje v pravidelných intervaloch.
Azda najväčším klenotom Žiliny je Mariánske námestie, ktorému sa povenujeme osobitne, ale spomenieme aspoň budovu, v ktorej sa konala dňa 14. marca 1920 zjednocovacia konferencia nemeckého a maďarského proletariátu na Slovensku a maďarských sociálnych demokratov zo Slovenska s československým robotníckym hnutím.
Presunieme sa na roh ulíc Bottova a Radničná, kde sa nachádza jeden z najznámejších domov mesta, ktorý starí Žilinčania nazývajú Folkmanovský, pretože dlhé roky patril známemu žilinskému hotelierovi Pavlovi Folkmanovi. Charakteristický je ojedinelou medenou vežičkou, na ktorej je medená zástavka s dátumom 11. august 1886 označujúca jeden z najväčších požiarov Žiliny, pri ktorom boli zničené takmer všetky domy na námestí vrátane tohto domu.
Pri potulkách žilinskými ulička natrafíte aj na pamätnú tabuľu známeho slovenského právnika, publicistu, spoluzakladateľa horskej služby v oblasti pohoria Malá Fatra - JUDr. Ernesta Žabkaya, ako i na Dom číslo 3, v ktorom žil známy žilinský fotograf Ján Vykopal so zaujímavou secesnou fasádou dekorovanou mozaikou ženskej postavy pripomínajúcou kresby českého maliara Alfonsa Muchu.
Významnými architektonickými pamiatkami sú aj budovy mestskej tržnice, secesného Rosenfeldovho paláca z roku 1907 inšpirovaná viedenským zámkom Belveder či oproti stojaca Neologická synagóga premenená na dom umenia.
Dominantou mesta je Hotel Polom, kde v tunajšej kaviarni istú dobu prebiehali stretnutia slovenských národovcov. Poslednou zastávkou dnešného putovania po Žiline bude budova Železničnej stanice.
Okná stanice tvorí pätica vitráží znázorňujúcich erb mesta a krojové motívy z rázovitých oblastí vtedajšieho Žilinského kraja. Autorom vitráží Liptov a Orava z roku 1955 je akademický maliar Róbert Dúbravec, vitráží Čičmany a Kysuce z roku 1956 akademický maliar Fero Kráľ a vitráže Kraj Žilina z roku 1956 umiestnenej v strede sú obaja umelci spoločne.
(pokračovanie nabudúce...)
GPS: 49°13'24.2"N 18°44'22.6"E
Text, foto, video: Pavol Jemala, Slovensko zdola
Hudba: Pixabay.com; Flaing Piano Main - 8783