Jablonné v Podještědí

Jablonné v Podještedí, ako jedno z historicky najstarších miest českého severu, bolo oddávna správne strediskom panstva so sústredením obchodu a remesiel. Vzniklo okolo roku 1240 na obchodnej ceste z Čiech do Lužice. Prvá zmienka o ňom pochádza z roku 1249, kedy bol majiteľom tunajšieho panstva Havel, syn Markvartov, ktorý si neďaleko Jablonného nechal postaviť opevnené sídlo hrad Lemberk. Po roku 1250 založil Havel so svojou manželkou Zdislavou z Křížanova, v Jablonnom kláštor vtedy novej dominikánskej rehole. Zdislava bola známa svojím liečiteľským umením a milosrdným srdcom. Sama sa obetavo starala o chudé a nemocné. Jablonné sa brzy začalo rozrastať na mesto, bolo obohnané hradbami s dvomi bránami a koncom 13. storočia tam vznikla aj mincovňa.

 Počiatkom 14. storočia počalo mesto striedať majiteľov. Po pánoch z Lemberka získali mesto Berkovci z Dubej, od ktorých ho v roku 1418 kúpili Vartenberkovci. V období husitských vojen bol majiteľ panstva sprvu stúpenec Žigmunda, a tak mesto v roku 1425 obsadili husitské vojská Hynka Bočka z Kunštátu a kostol aj s kláštorom vypálili. Keď v roku 1428 tunajší Vartenberk prešiel k husitom, mesto tak uchránil pred ďalšími vojnovými škodami. Ešte v roku 1468 ho však obliehalo žitavské vojsko. Potom sa mesto opäť vrátilo Berkovcom, ktorým patrilo až do roku 1706. V 16. storočí mesto Jablonné obohatilo niekoľko nových stavieb, a to Špitálna kaplnka sv. Volfganga, renesančný zámok Nový Falkenburk, pivovar, škola a začala stavba chrámu sv. Vavrinca.

Ani Jablonnému sa však nevyhli kruté rany osudu, keď v priebehu tridsaťročnej vojny utrpelo veľké škody. V roku 1623 tu začala tvrdá pobielohorská rekatolizácia, mesto veľmi trpelo ničivými vpádmi vojsk a mnohé kultúrne pamiatky boli odvezené do Švédska. V rokoch 1680 a 1775 došlo na tunajšom panstve k niekoľkým sedliackym povstaniam. Z ďalších držiteľov mesta sa zapísali do dejín Pachtovci z Rájova, ktorí dokončili výstavbu chrámu a nechali postaviť menší rokokový poľovnícky zámok. Za jozefínskych reforiem bol v roku 1788 zrušený dominikánsky kláštor a v tom istom roku postihol mesto ničivý požiar, ktorému padlo za obeť 196 domov a obidva kostoly, a ostalo len 10 domov s predmestím. Významu mesta zodpovedalo zriadenie pošty, ktorej spočiatku slúžil lovecký zámok, od roku 1737 tu bola stanica jazdeckej pošty a od roku 1761 poštový úrad. Obnovu mesta narušovali ďalšie ťaženia vojsk za napoleonských vojen, kedy Jablonné 19. augusta 1813 navštívil sám Napoleon Bonaparte. Ten očakával vpád svojich nepriateľov z Čiech do Saska, a preto sústredil v Lužici vojsko, z ktorého na 30 tisíc Francúzov a Poliakov vpochodovalo 19. augusta do Čiech. Nakoniec sa aj so sprievodom vrátil späť do Žitavy. Jeho predsunuté oddiely pobudli ešte nejaký čas v kraji, ale potom bez väčších stretov odtiahli.

Na počiatku 1. svetovej vojny ti zriadili drevený zajatecký tábor, v ktorom od novembra 1914 sústreďovali vojnových zajatcov, prevažne vojakov ruskej cárskej armády, počet ktorých dosiahol až 12 tisíc. Pri obci Lada bol pre tento tábor zriadený aj tzv. ruský cintorín. Po 28. októbri 1918 tábor rozpustili, no koncom mája roku 1919 tu bolo ešte internovaných vyše 4500 príslušníkov Haličskej ukrajinskej brigády, ktorá bola v poľsko-ukrajinskej vojne zatlačená na naše územie a vzápätí odzbrojená. Až na jeseň roku 1921 túto brigádu definitívne rozpustili a jej zvyšky premiestnili do Josefova. Po konci 2. svetovej vojny zaznamenalo mesto mnoho veľkých zmien. Jablonné sa začalo veľmi rozvíjať, textilný priemysel bol nahradený sklárskym. Podnik Precioza dodnes zamestnáva mnoho obyvateľov Jablonného. Po roku 1989 tu obmedzili poľnohospodársku výrobu a postupne sa začal rozvíjať cestovný ruch.

Z hľadiska možností, ktoré poskytuje Jablonné v Podještedí svojim návštevníkom, je potrebné uviesť najznámejšiu stavbu Jablonného, teda baziliku minor sv. Vavrinca a sv. Zdislavy, ktorá je prvým veľkým dielom Jana Lukáša Hildebrandta, ktorý sa stal majstrom rakúskeho baroka. Bazilika s bohatou vnútornou výzdobou patrí k popredným stavbám barokového staviteľstva v strednej Európe a je miestom posledného odpočinku sv. Zdislavy. V krypte je umiestnených dvadsaťštyri maľovaných obrázkov s výjavmi z legendy o jej živote. Pred chrámom nájdeme tri podlažia až 39 m hlbokých katakomb, kde od 18. storočia pochovávali dominikánskych mníchov. Najstaršia dochovaná stavba v meste je kaplnka sv. Volfganga, ktorú v 16. storočí renesančne prestavali. Za zmienku stojí aj bývalá stanica jazdeckej pošty, ktorú od roku 1770 prestavali na rokokový zámoček Pachtov z Rájova a barokový stĺp Najsvätejšej Trojice z roku 1682. Určite by sme si nemali nechať ujsť ani námestie Mieru, ktorému dominuje morový stĺp z roku 1686 s plastikou sv. Salvadora, obklopený podstavcami so sochami českých patrónov. Po zaujímavej prechádzke mestom si potom môžeme oddýchnuť pri Zdislavinej studničke, prameni liečivej vody, vyvierajúcej z empírového glorietu či navštíviť niekoľko neďalekých zámkov a mestské kúpalisko.

Text: Denisa Arvajová

Foto: Wikimedia Commons, Daniel Baránek, č.2, Matěj Baťha, č.2, Zákupák, č.2, Bjoern Hoernitz, Trendy64