Hrad Bezděz

Prvá zmienka o ňom sa viaže k roku 1624, kedy kráľ Přemysl Otakar II. vydal listinu, v ktorej sa uvádza, že v lesoch bezdězských bolo založené mesto. Nik už však neuviedol aké. Hrad mal pôvodne slúžiť ako pevnosť a zároveň ako reprezentačné kráľovské miesto, pôvodná koncepcia však bola niekoľkokrát zmenená. Stavba hradu trvala od roku 1264 do roku 1278. Za túto pomerne krátku dobu sa vtedajším remeselníkom podarilo vystavať architektonicky veľmi zaujímavú a podľa pôvodných plánov tiež takmer nedobytnú pevnosť.

V roku 1278 padol Přemysl Otakar II. v bitke na Moravskom poli a hrad sa stal nedobrovoľným väzením jeho synovi kráľovičovi Václavovi a manželke Kunhute. Kráľovnej sa podarilo uprchnúť pomerne skoro, no jej syn a budúci panovník si na vykúpenie za 15 000 hrivien striebra a niekoľko hradov musel počkať až do roku 1283. Václav II. usadol na trón a po neblahých spomienkach hrad Bezděz zastavil Hynkovi Berkovi z Dubej. On a potom jeho syn obývali hrad do roku 1348.

V rámci posilnenia centrálnej moci rozhodol Karel IV., že Bezděz ani iné významné hrady sa už nesmú viac dávať do zástavy. Sám na hrade často a rád pobýval a dal tiež pokyn na to, aby v blízkosti Bezdězu založili rybník (dnešné Máchovo jazero). Karlovo ustanovenie o zástavách hradu, žiaľ, nebolo rešpektované a Bezděz sa ešte niekoľkokrát ocitol v zástavnom držaní. Posledným, kto mal hrad v zástave, bol Rudolf II., ktorý v roku 1588 túto zástavu zrušil a hrad nadobro odpredal za 22 000 kôp grošov Janovi z Vantenberka. Sobášom s vdovou po zosnulom Janovi získal hrad Václav Berka z Dubé a z Lipé. Ten však o hrad prišiel po úteku z prehratej bitky na Bielej hore. Za neprítomnosti ho zbavili všetkého majetku a udelili mu trest smrti. V tom čase bol hrad opustený a následne prvýkrát dobytý a vypálený.

V roku 1622 získal Bezděz Albrecht z Valdštejna, ktorý rozhodol, že ho nechá prebudovať na modernú pevnosť, nakoniec tu však nechal vystavať kláštor.

V roku 1642 sa Bezdězu, na ktorom pobýval iba jediný pustovník, zmocnili švédske vojská, ktoré ho pred svojím odchodom opäť vyplienili a vypálili.

Bezděz bol právom považovaný za znak českej štátnosti a vyhlásený za národnú pamiatku. Dnes zrúcanina ponúka návštevníkom na prehliadku spolu šesť expozícií (palác manov, dve veže – Veľkú a Čertovu, Kráľovský a Purkrabský (Polkorábov) palác a tiež kaplnku, ktorá sa radí medzi najhodnotnejšie stavby ranej gotiky v Čechách.

V okolí Bezdězu sa vraj podľa rozprávania preháňali čerti, no nemusíte sa báť, dnes po nich ostal iba Čertov vrch, Čertova zeď (múr) a Čertova veža. Takže, ak vám nevadí náročnejší výstup a máte čisté svedomie, určite sa na Bezděz vydajte.

Text: Štěpánka Svobodová

Foto: Wikimedia Commons, Mirek256, Jan Sovka, Hejkal, Wikipedia.org, Zákupák, č.2, Jirka Sv 

späť