Zádielska dolina

Zádielska dolina bola známa už v období praveku, kedy tunajší obyvatelia nachádzali v tiesňave a jaskyniach úkryt. Z mladšej doby bronzovej sa zachovali pozostatky hradiska s mohutným opevnením.

Už v roku 1954 Zádielsku tiesňavu vyhlásili za chránenú oblasť. Je dlhá asi 2200 a hlboká okolo 300 metrov. Jej šírka na dne predstavuje v niektorých miestach iba 10 metrov. Charakteristickou črtou Zádielskej doliny je Cukrová homoľa. Táto 105 metrov vysoká ihlanovitá skala bola vytvorená erozívnou činnosťou vody a tvorí najvyšší vežovitý skalný útvar na Slovensku. Ďalšie charakteristické znaky tiesňavy sú početné škrapy a škrapové polia, ktoré vznikli odplavením zeminy, čím sa obnažili vápencové skaly.

Zaujímavosťou tejto oblasti je pestrosť fauny a flóry. Tá je podmienená hraničným položením medzi Slovenským krasom a Slovenským rudohorím. Rastlinstvo je rôznorodé, s čím súvisí aj zvrat vegetačných pásiem. Na trase náučného chodníka sa nachádza viac ako 900 druhov rastlín, ako napríklad plamienok alpínsky, poniklec otvorený či včelník rakúsky.

V rámci územia Slovenského krasu predstavuje Zádielska dolina jadro najvzácnejších živočíchov. Svoj domov tu má aj najväčší európsky motýľ – okáň hruškový, najväčší európsky netopier – raniak veľký, vlk obyčajný alebo švábik krasový. Početnú faunu dopĺňa aj 70 druhov vtáctva. Zádielska tiesňava ponúka kvalitné podmienky na horolezecký výcvik, tento terén si však s obľubou zliezajú aj skúsení horolezci. Aktívna horolezecká činnosť je však v tejto lokalite obmedzená, a to časovo aj terénne.

Dolinou prechádza náučný chodník, ktorého nenáročná trasa dlhá 5 kilometrov tvorí uzavretý okruh. Chodník sa začína nad obcou Zádielske Dvorníky a pokračuje tiesňavou až na okraj Zádielskej planiny. Popri chodníku tečie Blatnický potok, ktorý svojou intenzitou a zvukom vytvára sviežosť prírodného prostredia.

Text a foto: Karin Bogschová

Zdroj: www.skonline.sk/dolina.php?id=686, www.sazp.sk/slovak/struktura/copk/chodniky/chkosk1/index.html