Dóm sv. Alžbety v Košiciach

Dóm začali stavať okolo roku 1380 na mieste, kde stal iný, požiarom zničený, kostol. Keďže veľkosť pôvodného už nevyhovovala rozvíjajúcemu sa mestu, začalo sa s výstavbou nového chrámu. Zaujímavý je pritom spôsob, ktorým sa stavba realizovala. Najprv obostavali pôvodný starý kostol, ktorý následne po vybudovaní obvodových múrov do potrebnej výšky zbúrali. Pôvodné plány rátali so vznikom päťloďovej baziliky s polygonálnymi apsidami a dvoma vežami na západnej strane. V roku 1420 sa pokračovalo s výstavbou apsidy severnej, vnútornej bočnej lode a oblúka. Keďže samotné ciele sa zameriavali na modernejší halový priestor, pôvodný plán päťloďovej baziliky skrachoval. Prekrížením hlavnej lode priečnou vytvorili štyri nižšie priestory. V dôsledku zmien vznikli počas stavby tri rovnocenné priečelia. Okolo roku 1440 sa všetky práce zamerali na okná, strechu, ako aj na ukončenie stavby severnej veže. Veľmi významné je dielo kráľovského staviteľa Štefana. Je autorom kamenného pastofória z roku 1477. Pod jeho vedením bola postavená aj južná veža. V roku 1491 bol Dóm sv. Alžbety značne poškodený následkom obliehania Košíc počas sporov o uhorský trón. Jeho opravu zverili do rúk staviteľovi a kamenárovi Mikulášovi Krompholzovi z Nisy, ktorý dokončil aj stavbu presbytéria. Postupom rokov bol chrám poznačený viacerými živelnými pohromami a následnými opravami. V roku 1556, v dôsledku veľkého požiaru, zhorela strecha a veľká časť vnútorného zariadenia. Druhý požiar v roku 1775, neskôr zemetrasenie a povodeň spôsobili ďalšie značné škody, čo viedlo k následným opravám chrámu. V roku 1875 víchrica ešte viac skomplikovala už aj tak pretrvávajúce statické poruchy. Opäť nasledovali bezodkladné opravy, ktoré podstatne zmenili interiér kostola. Tým došlo k zmene klenbového systému bočných lodí a prehĺbila sa tak snaha vrátiť sa k pôvodnej koncepcii päťloďovej dispozície. Hviezdicové klenby v bočných lodiach sa tak nahradili sieťovými. V roku 1804 vzniklo v Košiciach biskupstvo, a tak sa stal chrám sídelným kostolom biskupa – katedrálou. V hornej časti presbytéria sú znázornené dva orly. Jednohlavý – luxemburský a dvojhlavý – ríšskonemecký. Symbolicky označujú dokončenie svätyne v období, keď sa Žigmund Luxemburský stal aj ríšskonemeckým cisárom. Interiér obohacujú aj starobylé oltáre. Hlavný oltár sv. Alžbety, ktorý je zároveň najvýznamnejšou pamiatkou interiéru dómu, oltár Navštívenia Panny Márie a oltár sv. Antona Paduánskeho. Hlavný oltár má možnosť troch obmien. Má dva páry pohyblivých krídel so 48 obrazmi. V strede oltárnej archy sa nachádzajú tri polychromované plastiky: Panna Mária, Alžbeta Uhorská a Alžbeta biblická. Vzácne sú aj nástenné maľby Posledný súd, Vzkriesenie či apoteóza života Františka II. Rákocziho. V chráme sa nachádza taktiež bronzová krstiteľnica zo 14. storočia, závesná plastika Immaculaty, či gotická kalvária z dvadsiatych rokov 15. storočia. Zaujímavá je aj krypta Františka II. Rákocziho, turistami často navštevovaná. V rámci exteriéru je najbohatší a umelecky najhodnotnejší severný portál s dvoma vchodmi. V roku 1984 sa začala ďalšia obnova tohto kostola, ktorá trvá až dodnes. Dóm sa napriek tomu plne využíva aj počas nej. Každý deň sa tu konajú sv. omše, v nedeľu a počas slávností sú omše sprevádzané aj aktívnou účasťou zboru. Táto najväčšia katedrála na Slovensku neustále láka turistov i domácich svojou atraktivitou a krásou. Kostol, bohatý svojou históriou a vzácnymi dielami, ponúka predovšetkým pokoj a príležitosť zastaviť sa a zamyslieť sa nad životom každého z nás.

Text: Karin Bogschová

Zdroj: Dóm sv. Alžbety v Košiciach, národná kultúrna pamiatka – vydavateľstvo Obzor;
Milan Kolcun – Alexander Jiroušek: Potulky mestom Košice 1+2

Foto: autorka