Mikulov

     Pôvodne slovanská osada bola založená v kotline medzi tromi vrchmi, sú to: Kozí hrádok, Zámocký vrch a Kopček. Meno mesta je odvodené od osobného mena Mikula = Mikuláš. Najstaršia doložená zmienka o Mikulove v písomnej podobe je z roku 1173.

    Zámok Mikulov, postavený pôvodne ako hrad na počiatku 13. storočia, patril k najrozsiahlejším pevnostným stavbám svojej doby. Tento zámok nájdeme na Zámockom vrchu. Najsmutnejším dňom pre objekt bol 22. apríl 1945, kedy nacisti po vykradnutí umeleckých diel odpálili trhaviny a zámok vyhorel až po základy.

     Mikulovské námestie – ďalšia historická pamiatka. Na tomto námestí nájdeme studňu so sochou Pomony z roku 1680. Táto socha svojou ľavou rukou pridržuje štít s ditrichštejnským štítom a pod pravou pažou má roh hojnosti. Táto studňa je bezo sporu dominantou námestia spolu s morovým stĺpom.                          

      Židovská štvrť začínala pôvodne v dnešnej Husovej ulici a tvorilo ju 317 domov. Dodnes sa zachovalo 90 budov. Najvýznamnejšia z nich je Horná synagóga. V Mikulove je aj Židovský cintorín, v ktorom je viac než 4000 náhrobkov a pochádza z polovice 15. storočia. Najstarší čitateľný náhrobok nesie letopočet 1605.

 Narodil sa tu aranžér, saxofonista a hráč na klarinet Karel Krautgartner (1922 – 1982), ktorý za vojny pôsobil v orchestre Gustáva Broma a po roku 1945 ako vedúci saxofónovej sekcie v orchestre Karla Vlacha. Narodil sa tu tiež právnik a prezident Rakúska Adolf Schärf (1890 – 1965).

Text: Miroslava Nováčková

Foto: Wikimedia Commons, Jan Turek, Stanislav Doronenko, č.2, Podzemnik,č.2, Bjorn Ehrlich, Feťour, č.2