Mestečko Boskovice

Prvá vec, ktorá upúta oči každého návštevníka je zámok, hrdo sa týčiaci nad mestom. Základy tohto empírového skvostu siahajú do 17. storočia, kedy bol na tomto mieste založený dominikánsky kláštor. Pre zámok významná bola najmä éra rodu Dietrichsteinovcoc. Tí sa začiatkom 19. storočia rozhodli prebudovať kláštor na zámok. V polovici toho istého storočia sa majetok dostáva do rúk francúzskeho rodu Mensdorff- Poulily. V čase ich vlastníctva dostal zámok dnešnú empírovú podobu. Počas obdobia 2.svetovej vojny bol majetok rodine zabavený, ale v deväťdesiatych rokoch minulého storočia bol v reštitúcii opäť vrátený do súkromného vlastníctva rodu Mensdorff-Pouilly.

Dnes sa tu môžete prechádzať po interiéroch, ktoré sú zariadené nábytkom, ktorý je ukážkou čistého empíru. Dominantou je tanečná sála, ktorá vyniká výbornou akustikou a dodnes je používaná pri príležitostných koncertoch. Deti naopak poteší izbička vybavená dobovým nábytkom a hračkami. Obísť by ste nemali ani zámockú kaplnku, do ktorej môžete zavítať aj bez sprievodcu.

Zámok však nie je to jediné, čím Boskovice lákajú návštevníkov. Za návštevu stojí aj hrad, z ktorého je úžasný výhľad do širokého okolia. Jeho korene siahajú až do 13.storočia, kedy boli položené základy. Smutnou kapitolou v histórii hradu bolo 18. storočie, kedy bol postupne rozoberaný miestnymi ľuďmi za účelom použitia stavebného materiálu na iné domy. Vďaka týmto udalostiam sa hrad podobá skôr na zrúcaninu. Napriek tomu sa v časti , ktorá zostala zachovaná, môžete vydať na prehliadku so sprievodcom.

Židovské mesto je ďalší z pojmov, ktoré k Boskoviciam neodmysliteľne patria. V dobách dávno minulých, konkrétne už od 14. storočia, žilo v Boskoviciach pomerne veľké množstvo Židov. Tí si v meste vytvorili svoje vlastné ghetto, ktorému dominuje Židovský cintorín a synagóga, s ktorej stavbou sa začalo v roku 1638. Na prehliadku Židovského mesta sa návštevník môže vydať ako so sprievodcom, tak aj sám. Každá z viac než 25 pamiatok je dostatočne označená a doplnená podrobnejšími informáciami.

Text/foto: Libor Včelík

Preklad: O. Kubáčková