Kto sa rozhodne Island spoznávať na vlastnej koži, zažije neskutočnú, no drsnú krásu severskej prírody

Publikum sa v sprievode cestovateľa a fotografa Roberta Tarabu naladí na životný rytmus, ktorý určujú nekonečné lávové polia, nezbedné sopky, stovky vodopádov a tisícky oviec.

Island sa u nás teší popularite, najmä v spojitosti s hudbou a prírodou. Čo je na Islande podľa vás také zaujímavé či príťažlivé, a pritom pre nás stále neznáme?

Robert Taraba: Rozhodne najväčším lákadlom je príroda a Island si mnoho ľudí spája aj s hudbou, ktorá tento ostrov preslávila. Pre mňa osobne je to najbližšia možná exotika, ktorú môže Európan navštíviť. Precestoval som toho pomerne dosť a na Islande som našiel to, čo nikde inde vo svete. Kto sa rozhodne Island spoznávať na vlastnej koži zažije neskutočnú, no drsnú krásu severskej prírody. Ale prekvapia ho aj samotní Islanďania, ktorých by som označil za trošku “exotov” z pomedzi všetkých škandinávskych národov. V najsevernejšom hlavnom meste sveta, v Reykjavíku, si užijete tú najlepšiu piatkovú párty na svete. Prekvapí vás aj islandské pivo a gastronómia. Ak viete kam ísť, určite ľutovať nebudete. Tých vecí, ktoré vás prekvapia a nadchnú, bude naozaj veľa. 

Aký čas ste strávili na Islande?

Robert Taraba: Island som po prvýkrát navštívil zhruba pred piatimi rokmi. Vtedy ešte ako cestovateľ a fotograf, ktorého lákal tento ostrov po mnohých jeho stránkach. Odvtedy sa na Island vraciam každý rok, a nie len raz do roka. Trávim tu čas, či už pracovne ako sprievodca, alebo súkromne fotografovaním, turistikou a inými aktivitami. 

Čo treba na Islande vidieť? Aké miesta, ak by ste mali poradiť turistom?

Robert Taraba: Vraciam sa na Island roky a ešte stále som nevidel úplne všetko. No rozhodne sú tu miesta, ktoré nemožno pri vašej návšteve vynechať. Hlavné mesto Reykjavík vás dostane svojou atmosférou a nespútaným nočným životom. Jednou z povinných atrakcií je zlatý trojuholník, respektíve v angličtine golden circle. Do neho patrí národný park Thingvellir, kde je najlepšie vidieť trhlinu medzi Eurázijskou a Americkou platňou, a tak isto je to miesto založenia jedného z najstarších parlamentov sveta – Althing. Ďalším miestom je gejzír Geysir, ktorý dal pomenovanie tomuto prírodnému javu a jeho mladší brat Strokkur, ktorého erupciu zažijete na vlastné oči. Poslednou atrakciou tejto trojky je vodopád Gullfoss, ktorý patrí k jedným z najmohutnejších a najkrajších vodopádov Islandu. Keďže Island je okrem iného aj ostrov vodopádov, tak vynechať by návštevníci nemali ani vodopády ako Skógafoss, Seljalandsfoss, Svartifoss, Detifoss a Goðafoss. Islandské vnútrozemie je nespútané a pre mňa osobne je jeho najkrajšou časťou Landmannalaugar, často prezývaný ako dúhové hory.

Čo ešte by ste odporučili?

Robert Taraba: Tí najdobrodružnejší si trúfnu na rozšírenú verziu Laugavegur trailu, ktorý začína v Landmannalaugar a končí až na pobreží pri vodopáde Skógafoss. Čierna pláž Reynisfjara a útesy Dyrhólaey neďaleko dedinky Vík vo vás zanechajú pocit mystickosti. A či sa už návštevník rozhodne zajazdiť si na snežnom skútri a zdolá tak aktívnu sopku, alebo sa poprechádza po ľadovci, je už len a len na ňom. Veľmi populárnou je aj ľadovcová lagúna Jökulsárlón s plávajúcimi kryhami. No jedným zo zážitkov, na ktorý sa rozhodne nezabúda, je návšteva modrej lagúny, kde si užijete naozajstný luxus. Viac prezradím na svojom premietaní. Je toho naozaj veľa, čo sa oplatí vidieť a zažiť a záleží len na vás, koľko času chcete spoznávaním Islandu stráviť.

S Islandom sa spájajú aj rôzne bájky alebo magické príbehy. Ktoré sú podľa vás najzaujímavejšie?

Robert Taraba: Island je opradený príbehmi, ktoré pochádzajú z jeho ľudových tradícií, kultúry a bohatej histórie. Ku každému miestu sa viaže nejaký magický príbeh, pričom mnoho Islanďanov sa ani netají tým, že v ne skutočne veria. Akú odpoveď dostanete, keď sa ich na to spýtate priamo, prezradím neskôr na premietaní. Podľa povestí žijú elfovia na celom Islande a obyvatelia tohto ostrovného štátu ich poznajú pod pomenovaním Huldufolk, v preklade skrytí ľudia. Islanďania považujú elfov za dobrosrdečné bytosti, no môžu ich vidieť iba deti. Obyvatelia Islandu, ale aj islandské úrady, sa preto snažia s elfami vychádzať čo najlepšie. V opačnom prípade môžu nastať veľké problémy, o čom sa mnohí Islanďania mohli už viackrát presvedčiť. Pokiaľ totiž ľudia ničia prirodzené prostredie týchto bytostí, ktorými sú hlavne skaly, stromy, alebo vodopády, elfovia sa potom ľuďom pomstia. Zdá sa vám to neuveriteľné? Pre Islanďanov je to bežná vec a príkladov z minulosti nájdeme naozaj veľa. Bývalý prezident Ólafur Ragnar Grímsson sa netajil tým, že v tieto bytosti skutočne verí. Tak isto sa tým netaja mnohí islandskí historici a vedci. A preto sú pre Islanďanov tieto naozaj surreálne príbehy každodennou realitou. Pri výstavbe svojich ciest a komunikácií preto berú ohľad aj na tieto skryté bytosti.

Island je malá krajina. Ako vyzerá bežný život bežných Islanďanov? Čo je ich hobby, aké majú zvyky?

Robert Taraba: Pre Islanďanov je charakteristický ich vzťah k prírode, ktorú si naozaj nesmierne vážia a milujú. Dalo by sa ale povedať, že vzhľadom na prírodné katastrofy, ktoré ich postihovali a z času na čas im zobrali všetko čo mali, sa u nich vyvinula istá nezodpovednosť robiť veci z dlhodobého hľadiska. Tá sa prejavila aj v podobe bankovej krízy, ktorá Island v minulosti zasiahla. Tak isto v islandskej spoločnosti badať prvky amerického konzumného spôsobu života, ktorý istým spôsobom priam milujú. No na druhej strane nepoznám priamejšiu demokraciu na svete, ako na Islande. To všetko formovalo a formuje Islanďanov a robí z nich unikátny národ. Spoločnou črtou so zvyškom Škandinávie sú búrlivé piatkové a sobotné večery, pri ktorých každý správny Islanďan pije, ako tomu s obľubou hovorím, až na podlahu. Práve vtedy sa z odmeranejších Severanov stanú veľmi priateľskí vikingovia, ktorí potom s ťažkosťami hľadajú cestu domov.

Ako Islanďania napríklad vnímajú Slovensko či Slovákov, alebo respektíve krajiny strednej či východnej Európy?

Robert Taraba: Island navštevuje každoročne mnoho Slovákov, Čechov a ľudí zo strednej či východnej Európy. Nie je to iba turizmus, ale aj práca, ktorá láka našincov na tento malý ostrov. Napríklad najväčšou menšinou na Islande sú Poliaci. Stretol som veľa Slovákov, ktorí odišli na Island za prácou a už tam aj ostali žiť. No Slováci prichádzajú na Island aj ako dobrovoľníci, či študenti. To, že sa islandská hudba a kultúra tešia veľkej popularite má za následok aj mnoho projektov a spolupráce medzi našimi krajinami. Tak isto napríklad biskup katolíckej cirkvi na Islande je Slovák. Takže prepojení je tam veľa a vzťahy sú naozaj dobré.

Robert Taraba

už počas vysokej školy odišiel študovať do nórskeho Trondheimu, kde si zamiloval celú Škandináviu. Aj preto sa do severských krajín vracia každý rok a neustále objavuje nové miesta. Cestovanie nie je len jeho vášňou, ale aj prácou, keďže sprevádza ľudí po celom svete. Bez svojho fotoaparátu sa nepohne ani na krok, aby na svojich fotografiach uchoval čaro výnimočných miest.

29. 1. (streda)

Štart: 19:00 hod.

Lístky TU

Event TU