ČR: História pieskovcového skalného lezenia

Prvé zmienky o prvovýstupoch sú z roku 1803. Ďalšie výstupy na vrcholy s postupom času stále pribúdali. Štýl lezenia bol v tom čase veľmi voľný a dosť odlišný od toho, ktorý poznáme v dnešnej dobe. Cieľom bolo dostať sa na vrchol akýmkoľvek spôsobom. Využívali sa lanové rebríky, ktoré si lezci povesili na karabínu na dopredu pripravenú „smyčku“, alebo na drevené „vklínence“, a po rebríku vyliezli vyššie a potom sa celá akcia opakovala. Ďalej sa používali najrôznejšie dláta a malé sekery, ktoré využívali pre vyškrabanie chytov alebo stupov, pokiaľ sa nebolo v danom mieste čoho chytiť alebo na čo stúpiť. Ďalší lezci liezli napr. v okovaných topánkach, fantázii sa vtedy proste medze nekládli. Je tu teda vidieť zásadný rozdiel medzi históriou a prítomnosťou, pretože v súčasnosti sa technické pomôcky využívajú výhradne pre bezpečnosť, teda ako istenie proti pádom a horolozcovi nepomáhajú pri postupe hore.

V oblasti Labských pieskovcov liezli predovšetkým nemeckí Česi, ktorí žili v oblasti bývalé Sudety. Ľudia majúci túto novú spoločnú zábavu začali vytvárať spolky, kde konzultovali všetky výstupy a stratégie, čím dochádzalo k skvalitneniu úrovne. Potom pre nich nebol problém zdolať ťažšie cesty, napr. špárou alebo iných nástrah prírody. Niektoré spolky existovali zopár rokov a teraz sa obnovujú, iné však majú dlhoročnú tradíciu a históriu, ako napríklad spolok na Prachove. Jeho členovia ako prví objavovali náročnosť Prachovských skál a Hruboskalska.

Otcom zakladateľom lezenia v Čechách bol Rudolf Kauschka, ktorý v roce1906 vyliezol ťažkou špáru na Dračí zub v Hruboskalsku a tým tu zahájil lezecký šport ako taký. Bol to človek, ktorý liezol hlavne na žulách Jizerských či Lužických hôr a na skalách v okolí Žitavy, a to aj napriek tomu, že sa naplno venoval aj svojmu povolaniu publicistu a spisovateľa. Roku 1928 sa vydal dokonca aj na Matterhorn a Mt. Blanc. V Jizerských horách je po ňom pomenovaná ťažko prístupná Kauškova veža a v Alpách vrchol 2903 m n. m.

V 20. rokoch 20. storočia boli veľkým hitom prvovýstupy na nepreskúmané veže Prachovských skál a Hruboskalska. Z Hruboskalska bol roku 1920 dosiahnutý vrchol Kapelníka a roku 1925 Taktovky, dominanty ako napr.Prachovská Ihla potom roku 1929. Neďaleké Příhrazské skaly mali v tej dobe za sebou už tiež prvovýstup z roku 1928.

Najväčšou ikonou zo saských lezcov sa stal Bernd Arnold - v roku 1981 zdolal ako prvý cestu vysokej úrovne „desiatku“ (UIAA IX). Z českých lezcov to bol v tej dobe bezpochyby lezec Jindřich Hudeček, ktorého obľúbenou oblasťou boli Labské pieskovce. Dôležité meno pre históriu lezenia v USA je meno Sasa Fritza Wiessnera, ktorý po svojej emigrácii do USA, rozpútal v Amerike doslova lezecké „šialenstvo“ .

Text/foto: Martina Brožková