V dobe, keď svetu vládne internet alebo playstation sa šport bohužiaľ stiahol z pozície, ktorú si v Česku držal desiatky rokov. Časy, keď sa na cestách hrával tenis a futbal na akomkoľvek väčšom priestranstve, sú nenávratne preč. Dnes je proste všetko inak, je nová doba. Detské ihriská bývajú opustené, na uliciach sa hrá len málokto a v médiách sa množia správy o tom, aká je naša mládež nemotorná. Niekto to tak rád nechá, pre iného môže byť tento alarmujúci fakt dobrým dôvodom, prečo dieťa zapísať do nejakého športového krúžku.

Marná snaha, talent sa nezapre

Snaha dieťaťa „vzdelať sa“ aj fyzicky ale niekedy môže byť aj márny. Všetci z vlastnej skúsenosti poznáme ten pocit, keď niečo musíme robiť. Väčšinou premôžeme všetok odpor, aby sme splnili prianie alebo požiadavku niekoho ďalšieho. Stojí nás to neuveriteľné úsilie, žiadne obohatenie sa ale bohužiaľ nedostaví. Podobné strasti zažívajú aj decká, ktoré sa na lezenie proste nehodia.

„Práca s deťmi, ktoré rodičia prihlásia na krúžok, ale ktorým sa do lezenia príliš nechce, je samozrejme ťažšia. Ale na druhej strane je potrebné uvedomiť si, že fyzická námaha je pre ne prínosom,“ vysvetľuje Kamil Korejs z Horoškoly Mammut. Podľa neho práve oni majú väčšie problémy so strachom, či z výšok, z pádu alebo napríklad z posmechu tých ostatných.

Rodičia by svojho potomka mali starostlivo sledovať a rozprávať sa s ním o tom, aké zážitky si z krúžku odniesol a na základe toho včas rozpoznať, či náhodou na tréningoch medzi deťmi, ktoré lezú podstatne lepšie, pretože im nechýba potrebný zápal pre vec, ich ratolesť viac nestráca, než získava. Samozrejmé by mali byť aj pravidelné konzultácie s trénerom detskej skupiny.

Text: Klára Svobodová

zdroj foto: Horoškola Mammut

Preklad: O. Maňáková