Proti prírode človek nič nezmôže. Musí sa snažiť vychádzať s ňou a zbytočne ju neprovokovať. Keď sa tým nebude riadiť, vždy sa mu to vypomstí. Na mieste je tiež akási psychická vyzretosť človeka, ktorý sa pokúša o nejaký vysoký vrchol. Lezecká stena vytesnila všetky nástrahy prírody a v  jednoduchom priestore s vysokým stropom tak znížila všetky riziká na minimum.

Stena – vysoko, no v bezpečí

Na lezeckej stene sa taktiež netreba obávať toho, že by sa zo skaly uvoľnil kameň, aby paralyzoval vaše myšlienky. Ak dodržujete všetky bezpečnostné zásady, nemalo by sa stať, že vám vypadne istenie a už vôbec, že by vás zavalila lavína.

Oproti dobám minulým, kedy sa po skalách liezlo v kopačkách bez špuntov a všetko sa zháňalo akosi pokútne, je dnes na trhu nepreberné množstvo skutočne kvalitného materiálu. Aj to, samozrejme, pomohlo zvýšiť komfort, no hlavne bezpečnosť pri lezení.

Stávka na istotu

Úchyty zodpovedajú bezpečnostným normám, rovnako ako laná, karabíny a všetko, čo k lezeniu patrí. Jediný faktor, ktorý môže človeka „zničiť“, je on sám. Iba na kvalitné vybavenie sa preto nedá spoľahnúť. Domnievať sa, že mám dobré lano, sedačku a karabíny, a leziem po stene, ktorá maximálne zodpovedá všetkým bezpečnostným požiadavkám, takže sa nemôže nič stať, by bolo naivné.

Osobná zodpovednosť za seba samého, no aj za svojho „parťáka“ je ten najdôležitejší predpoklad na to, aby si lezenie na stene udržalo kredit bezpečného športu. Najčastejšia príčina úrazov je chybné naviazanie, no aj nepozornosť človeka, ktorý stojí dole a istí. Vzájomná kontrola partnerov pri lezení je kľúčová pre bezpečnosť obidvoch. Komunikácia medzi nimi je však kapitola sama o sebe.

Text: Klára Svobodová

Zdroj foto: Horoškola Mammut

Preklad: J. Výborný