Guggenheimovo múzeum

Prinajmenšom rovnako slávna ako jeho zbierky je aj architektúra múzea Salomona R. Guggenheima v New Yorku, ktoré bolo otvorené 21. októbra 1959. Jeho architekt, Američan Frank Lloyd Wright, sa nedožil dokončenia tejto budovy, za ktorú bojoval viac než pätnásť rokov. Zomrel 9. apríla 1959. Stavbou Guggenheimovho múzea, v ktorej sú použité takmer výlučne len oblé tvary, uskutočnil Wright svoj sen o organickej architektúre. Oproti newyorskému Centrálnemu parku na Piatej Avenue sa zdvíha na pravouhlom podstavci okrúhla, smerom hore sa rozširujúca budova, ktorá je uzatvorená plochou sklenenou kupolou. V tejto stavbe sú výstavné priestory múzea. Návštevník vyjde výťahom do najvyššieho poschodia a postupuje potom po špirálovitej, zvažujúcej sa rampe okolo umeleckých diel, až sa zase dostane do prízemia. Wright tým uskutočnil svoju koncepciu múzea ako jedného jediného priestoru v jednom stále pokračujúcom poschodí. Výstavné plochy ožaruje umelé osvetlenie. Do stredného priestoru, od prízemia až úplne navrch prázdneho, prúdi svetlo sklenenou kupolou. V architektonickom riešení interiéru potlačil Wright lomené línie a pokúsil sa organicky spojiť všetky prvky budovy. Vedľa výstavnej budovy sa na pravouhlom podstavci zdvíha menšia stavba, v nej sú o. i. umiestnené priestory pre jednanie, pre prednášky, a je tu tiež knižnica.

Celá stavba je bez akýchkoľvek ozdôb, a tým je ešte zdôraznená pôsobivosť jej tvaru. Tí, kto stavbu kritizujú, popierajú však, že je pre múzeum vhodná. Pretože obvodové múry sú sklonené, musia byť obrazy zavesené vlastne nakrivo, a pretože navyše stojí návštevník na naklonenej rampe, je vraj pôsobenie umeleckých diel skreslené. Ďalší problém spočíva v tom, že nemôžu byť vystavované obrazy väčších rozmerov. Napriek tomu patrí Guggenheimovo múzeum k najneobvyklejším a  najviac fascinujúcim architektonickým dielam New Yorku. Múzeum s jeho bohatou zbierkou moderného umenia navštívi každoročne viac ako 60 000 ľudí.

Formou zvláštnych výstav, ktorých býva priemerne päť do roka a pre ktoré je väčšinou za potreby využiť celý výstavný priestor, sú vystavované diela takých majstrov, ako boli napríklad Vasilij Kandinskij, Paul Klee, Marc Chagall, Roy Lichtenstein a ďalší. V stálom inventári múzea je viac než 4000 diel, ku ktorým patria tiež skulptúry Alexandra Archipenka a Constantina Brancusiho. Zbierky boli založené Salomonom R. Guggenheimom, ktorého rodina vybudovala v 19. storočí v Spojených štátoch finančné a priemyslové impérium. Guggenheim najprv zbieral maľby starých majstrov, až v dvadsiatych rokoch – na radu rakúskej odborníčky barónky Helly Rebay von Ehrenwiesen – sa priklonil k umeniu súčasnému. Zbierka bola premenená na nadáciu a od 1. júna 1939 sprístupnená verejnosti. V roku 1943 poveril Salomon R. Guggenheim architekta Franka Klouda Wrighta postavením dnešného múzea, v ktorom chcel zhromaždiť získané exempláre súčasného umenia. Neobvyklý projekt však spôsobil dlhoročné spory so stavebnými úradmi New Yorku takže so stavbou múzea sa mohlo začať až v roku 1956. Niekoľkými prístavbami získalo múzeum v roku 1980 ďalšie výstavné priestory, takže napr. zbierka bývalého mníchovského obchodníka s umením Justina K. Thannhäusera, obsahujúca predovšetkým diela moderného francúzskeho maliarstva, môže byť vystavená ako trvalá expozícia.

Text: J.Štantejský a Monumente der Welt

Foto: Wikimedia Commons: Gomattolson, Jnn13, Rebbeca Kennison