Cepíny do hôr

Cepíny by sa dali rozdeliť na dve veľké skupiny:

• klasické
• špeciálne

Klasické cepíny

Klasický cepín môžeme použiť pri ľahších výstupoch alebo vysokohorskej turistike.

Cepín sa skladá z niekoľkých častí a prvkov na nich, ktoré majú svoje názvy.

Zobák slúži na zasekávanie do snehu (ľadu), lopatka slúži k vysekávaniu stupov, hrabania, zasekávaniu do mäkkého snehu, bodec slúži k zapichávaniu rúčky do snehu, pútko bráni upadnutiu cepínu potom, čo ho pustíme a otvory v hlavici cepínu a v rúčke nám umožňujú k cepínu pricvaknúť karabíny alebo priviazať slučky.

Zobák - podľa profilu sa dajú rozlíšiť tri typy zobáka:

• oblúkový
• inverzný
• rovný

Oblúkový zobák je prehnutý smerom hore a pri tomto druhu cepínu sa najčastejšie používa. Svojím tvarom kopíruje oblúk švihu pri zasekávaní. Je takou prirodzenou kotvou pre ľahšie lezenie na snehu.

Inverzný zobák je prehnutý smerom dole, čím sa lepšie vyťahuje po zaseknutí do ľadu. Používa sa hlavne pri špeciálnych cepínoch, ale výnimočne ho môžeme nájsť aj na cepíne klasickom.

Rovný zobák sa už veľmi nepoužíva a nájdeme ho len u niektorých lacnejších cepínov.

Tvar hrotu zobáku – rozlišujeme tri tvary:

1. pozitívny
2. neutrálny
3. negatívny

Pozitívny hodí sa do tvrdého zľadovateného snehu a na zimné túry. Údermi o skalu sa však rýchlo tupí.

Naopak negatívny je tupý a hodí sa na leto, pretože sa o kamene a trsy trávy netupí a pri túre prekonávame len málokedy miesta pokryté snehom, kde nehrozí pád a chceme ho skôr použiť ako palicu. Nie je vhodný na brzdenie na zľadovatenom povrchu, pretože po ňom iba kĺže a nezasekne sa.

Neutrálny hrot zobáku je akýmsi kompromisom, takým univerzálnym hrotom zobáku pre každé ročné obdobie. Skrátka niečo medzi.

Zuby na spodnej hrane zobáku slúžia k zväčšeniu trenia zobáku pri zaháknutí o skalu alebo keď je zaseknutý do ľadu a snehu. Na niektorých cepínoch bývajú pomerne výrazné, ale to nie je vždy nutné. Zuby sa zbytočne veľkými spätnými háčikmi len sťažujú vybratie cepínu z ľadu.

Pokiaľ plánujeme s cepínom pohyb na ľade, mal by byť hrot zobáku nabrúsený. Brúsiť ho treba len jemným pilníkom, po brúsení nesmú zostať žiadne ryhy, ktoré by znižovali pevnosť. Zobák sa môže zlomiť.

Lopatka - jej ostrie býva buď kruhovito vypuklé (konvexné) alebo vykrojené (nekonvexné). Konvexné je lepšie do mäkkého snehu, nekonvexné do tvrdého až ľadového snehu. Niekedy sú v lopatke otvory, tie slúžia ku cvakaniu karabín k cepínu, ale takisto ich niekedy výrobca robí za účelom odľahčenia hmotnosti cepínu.

Hlavica cepínu býva u klasických typov cepínov jednoliata, teda zobák a lopatka sú zvarené do jedného kusu. Bývajú vyrábané dvomi spôsobmi. Jednak ako ploché, vyrezané z valcovaných oceľových plastov a opracované brúsením. Jednotlivé hroty (zobák, lopatka) sú síce tvrdé, ale nie maximálne. Časom sa ľahšie otupia. Zato sú ale lacnejšie. Druhý spôsob výroby je kovanie. Kované hlavice sú na pohľad krajšie, sú pevnejšie a drahšie.

Na hroty cepínov sa používa tzv. pružinová oceľ, metalurgovia ju označujú ako "19452.4".

Pútko - Cepín bez pútka sú tak trochu vyhodené peniaze. Jeden spôsob uchytenia pútka na cepíne je napojenie popruhu na kovový (alebo plastový – pozor na nižšiu nosnosť) krúžok, ktorý je posuvný po hornej časti rúčky. To nám umožňuje mať stále pútko okolo zápästia ruky, aj keď ho držíme za hlavicu cepínu alebo za rukoväť aj pri prechytávaní. Druhý spôsob je prirobenia pútka pevne k jednému z otvorov v cepíne (buď v hlavici alebo na rúčke) a pútko mať dlhšie, aby dočiahlo ako k hlavici, tak k rukoväti. Pri tejto druhej variante prirobenia pútka je nutné, aby na pútku bola pracka, ktorá umožní si nastaviť dĺžku pútka. Mimo to by každé pútko malo byť opatrené aspoň jednoduchým jazdcom, ktorý zaručí trvalé utiahnutie pútka okolo zápästia ruky. Pozor na nosnosť pútka. Nie je vyrábané na zadržanie pádu človeka, u klasických cepínov ani na unesenie jeho váhy.

Otvory v cepíne slúžia k zacvakávaniu karabín k cepínu, čo sa všestranne využíva pri istení. Niekedy je v hlavici cepínu viacero otvorov. Na istenie cez cepín zabodnutý do snehu je najlepšie použiť otvor, ktorý je v ose rúčky, ale nie je to vyložená nutnosť. Pokiaľ do hlavice cepínu zaseknutého v ľade chceme dať slučku, využijeme otvor, ktorý je najbližšie k povrchu ľadu. Niekedy takisto býva otvor dole v rúčke pri bodci, jeho využitie býva sporadické, najviac pri budovaní zlaňovacieho stanovišťa.

To, ako by sme mali mať klasický cepín dlhý, určíme zhruba tak, že keď sa postavíme rovno, s rukou pozdĺž tela a so zaťatou päsťou, tak by sa zvislo postavený cepín mal vojsť od päste k podlahe. Inak za určitú strednú dĺžku sa považuje 70 cm, podľa ktorej sa rozoznávajú cepíny krátke alebo dlhé.

Klasické cepíny bežne vážia okolo 500 g. Pre účely letnej horskej turistiky, kedy sa človek pri túre vzácne dostane na sneh (inými slovami, keď si človek väčšinou cepín nesie na batohu), sa vyrábajú tzv. odľahčené cepíny, ktoré vážia približne 350 g. Na zimu a do tvrdého snehu a ľadu sa tieto odľahčené cepíny nehodia alebo sú moc ľahké a pri švihu nezískajú takú hybnosť, teda ich zaseknutie do ľadu je slabé.

Špeciálne cepíny

Používajú sa pre náročné lezenie na ľade a na strmých sneho-ľadových svahoch. Oproti klasickým cepínom sú kratšie, ich dĺžka je približne okolo 50 cm. Ich charakteristickým znakom je prehnutím tvarovaná rúčka. To preto, aby si lezec pri zasekávaní cepínu do zvislého ľadu neobúchal kĺby prstov o ľad.

Hlavica špeciálnych cepínov je montovateľná a skladá sa z niekoľkých dielov. Zobák a lopatka sú od seba oddelené. Medzi nimi je stredná časť hlavice, ktorá je horným zakončením rúčky. K tejto strednej časti hlavice je pomocou šróbov pripevnený zobák aj lopatka. Šróby majú väčšinou imbusovú hlavičku, čo je výhoda, lebo pri úderoch cepínom nemôžeme „vnútorne“ umiestnený imbusový profil nijako poškodiť.

Nesmiernou výhodou montovateľnej hlavice je možnosť vymeniť zobák, za nový, ktorý potrebujeme na daný výstup. Rovnako aj lopatka je vymenená a miesto nej môžeme dať inak tvarovanú lopatku alebo aj tĺk, čím z cepínu spravíme kladivocepín.

Zobáky Pri špeciálnych cepínoch sú takmer výlučne inverzné, pretože tie sa najľahšie vyťahujú po zaseknutí do ľadu. Aby bolo vytiahnutie ešte viac zľahčené, tak sa horná hrana zobáku zaostruje. Keďže sa špeciálne cepíny predovšetkým zasekávajú do tvrdého ľadu, sú hroty ich zobákov robené ako pozitívne, teda zašpicatené.

Väčšinou sa robí k danému cepínu niekoľko druhov zobákov. V obchodoch je možnosť si ich dokúpiť. Človek si tak môže zadovážiť napr. náhradný zobák na cepín pre prípad zničenia pôvodného. Alebo kúpiť iný zobák vhodný na iný sklon svahu, či do inak tvrdého snehu a ľadu. To, ktorý zobák do akého ľadu či sklonu svahu použiť, sa dá zistiť v katalógu konkrétneho výrobcu cepínov. Jednotlivé diely cepínov od rôznych výrobcov nie sú vzájomne kompatibilné.

Podobne ako pri klasických, tak aj pri špeciálnych cepínov sa vyskytujú ploché zobáky vyrezané z valcovaných oceľových plastov opracovaných brúsením a potom také tvrdšie kované zobáky.

Dôležité sú pri cepínoch zuby. Mali by byť ostré, ale zároveň by nemali byť vybrúsené do tvaru háčiku, aby sa ťažko nevyťahovali z ľadu.

Existujú zvláštne typy zobákov: trubkový (do veľmi tvrdého ľadu), polotrubkový, mixovaný a pod. Veľmi sa nepoužívajú a v základnej výbave cepínu ich nenájdete.

Lopatky nie sú pri špeciálnych cepínoch tak dôležité, lebo pri lezení na ľade len málokedy vysekávame stupy. Robia sa trojuholníkové s jedným vrcholom alebo hrotom. Využíva sa plochý hrot pre zasekávanie do veľmi mäkkého kryštalického ľadu, ktorým sa vďaka svojej šírke neprereže.

Pútko tvorí polovicu cepínu. Býva upevnené k rúčke. Na popruhu pútka musí byť pracka, ktorá umožní nastavenie veľkosti pútka. Pútko musí mať zadrhovadlo umožňujúce trvalé a pevné utiahnutie pútka okolo zápästia ruky. Popruh pútka v úseku, ktorý obopína zápästia ruky, by mal byť rozšírený a vystužený. Pri lezení totiž často silno rukami za pútka ťaháme, alebo nám rýchlo ochabujú ruky a samotné držanie za rukoväť cepínu nestačí. Preto je takisto nutné, aby bolo pútko pevné a unieslo váhu človeka.

Keďže pri náročnom lezení na ľade potrebujeme osadzovať istenie (zavŕtavať šróby), musíme ruku z pútka často vyberať. Preto musí ísť pútko jednoducho odopnúť. Každý výrobca tento problém rieši po svojom.

Často býva na pútku z boku ešte malé očko, tvorené prišitým úzkym popruhom. Je to tzv odsedávacie očko. K nemu pripájame karabínou slučku, ktorá spája cepín so sedákom a môže nám zaistiť menší odpočinok pri vyčerpaní. Tým, že je odsedávacie očko našité trochu z boku, nespôsobíme jeho zaťažením zúženie hlavného oka pútka a môžeme s ním stále manipulovať.

Rúčka špeciálnych cepínov býva s rôzne tvarovanými prehnutiami z dôvodu šetrnosti k rukám a prstovým kĺbom lezca. Môžeme teda povedať, že pre lezenie ľadovo – snehových svahov a pre horské výstupy, je lepšie, keď je rúčka skôr rovná, len mierne prehnutá. A pre výhradne ľadové lezenie zvislých „obrích cencúľov“ sú lepšie rúčky ohnuté v ostrejších uhloch, najväčšej obľube sa teší akoby „banánové“ zahnutie rúčky. Mimo to existujú aj tuturistické a extravagantné tvary rúčiek cepínov, ale ich prínos pre uľahčenie lezenia nie je známy.

Rukoväť musí byť na povrchu gumová a jemne profilovaná, aby držanie cepínu stiskom ruky bolo pevné. Pre špeciálne cepíny, ktoré majú rúčku skôr rovnejšiu a sú viac určené na lezenie v horách, pri zdolávaní ľadovo – snehových svahov, je lepšie, keď rukoväť príliš neprevyšuje svojím priemerom priemer rúčky. Cepín sa tak ľahšie zabodáva rúčkou do snehu, lepšie sa tak budujú istiace stanovištia na snehu. Rovnako sa lepšie lezie s cepínami na strmom svahu metódou, kedy do snehu zabodávame rúčku a cepínu sa držíme zhora za hlavicu (tzv. „na tlak“). Naopak pre lezenie zvislých ľadov, kedy na cepínoch visíme a držíme ich za rukoväť, je lepšie, keď na dolnom konci rukoväte je výrazné rozšírenie, ktoré bráni tomu, aby sa dlaň šmýkala po rukoväti dole.

Špeciálne cepíny vážia tak 600 – 800 g. Určiť, na čo je aký ťažký cepín lepší je ťažké. Závisí to dosť na individuálnych dispozícií lezca a na tom, kde budeme liezť.

späť