Kalendár akcií

Vzťah domova a sveta

Nová expozícia 2020 v Galérii Jána Kulicha Pozývame Vás do Galérie Jána Kulicha vo Zvolenskej Slatine Inštaláciou nového výstavného celku v Galérii vo Zvolenskej Slatine si v tomto roku pripomíname nedožité jubileum národného umelca prof. Jána Kulicha - 90 rokov a 5. výročie galérie.

Výstava s názvom „Vzťah domova a sveta...“ prezentuje výber a prierez celoživotného diela Jána Kulicha, ktoré nadväzuje na národno-historický odkaz a načiera do rôznych vrstiev slovenskej i svetovej kultúry cez portréty osobností i symboliku a obraznosť obyčajov ľudovej kultúry.

Výstava mapuje rôzne obdobia tvorby prof. Jána KULICHA cez kresby, skice, medaily, reliéfy, portréty, figurálne kompozície, spracované v dreve, kameni, zváranom železe, bronze a hydronáliu. Na ploche 300 m2 je dlhodobo inštalovaný výber 196 diel Jána Kulicha z celoživotného tvorivého obdobia od roku 1935 až do roku 2013: 90 plastík, 27 medailí, 25 reliéfov, 54 kresieb Veľkoplošné nástenné panely s infografikou, fotografiami a popiskami prehľadne dokumentujú časovú os s dôležitými míľnikmi pracovného i osobného života autora aj vývoj jeho brilantného sochárstva. Cieľom je oboznámiť širokú kultúrnu verejnosť s tvorbou jedného z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského sochárstva - s dielom prof. Jána Kulicha, ktoré sa Slovenska bytostne dotýka a ktoré právom posilňuje našu národnú hrdosť.

Galéria Jána Kulicha je otvorená v dňoch od štvrtka do nedele od 10.00 do 18.00 hod. (do konca októbra) V pondelok, utorok a stredu je zatvorené. VSTUPNÉ: deti do 6 rokov v sprievode dospelej osoby: zadarmo Študenti, žiaci, dôchodcovia, osoby ZŤP: 1,50 €, dospelí: 3,00 € GALÉRIA JÁNA KULICHA, Ul. Terézie Vansovej 2, 962 01 Zvolenská Slatina

GMM - program júl 2020

NIETO MAJSTRA NAD KOVÁČA...

VÝVOJ KOVÁČSKEHO REMESLA V GEMERI-MALOHONTE

10. 12. 2019 - 31. 8. 2020

Výstava predstaví vývoj kováčskeho remesla v Gemeri-Malohonte. Prostredníctvom fotografií, trojrozmerných artefaktov a sprievodných textov sa návštevník zoznámi s tradíciou tohto kovospracujúceho remesla, ako jedného z najstarších odvetví ľudskej činnosti. Výstava sa zameriava na prezentáciu kováčskeho náradia, technológií, prácu vo vyhni, no i na sociálne a spoločenské postavenie kováča v dedinskom či mestskom spoločenstve. Vystavené sú keltské zbrane a nástroje z pohrebiska objavného pri obci Drňa, nástroje a zbrane z obdobia vrcholného a neskorého stredoveku, ale aj železné nálezy (sekery, motyka, torzo meča, železné okutie rýľa a pod.) objavené na bývalom komitátnom hrade Gemer, ktoré pravdepodobne pochádzajú z inventára stredovekej kováčskej dielne prevádzkovanej na tomto hrade. Prezentované je vybavenie kováčskej vyhne spolu s výrobkami a prácou dedinských kováčov, ktorá bola v 19. a v prvej polovici 20. storočia zameraná najmä na výrobu a opravy poľnohospodárskeho a remeselného náradia, zhotovovanie kovania vozov, kočov, saní, na výrobu podkov, náhrobných krížov, rôznych pracovných nástrojov, prípadne sa venovali ich opravám. Časť výstavy je venovaná aj práci rómskych kováčov.

ŠARLOTA BOTTOVÁ

VÝBER Z TVORBY

19. 5. - 14. 9. 2020

Šarlota Bottová (nar. 1989) sa v rámci výtvarného umenia venuje najmä kresbe portrétov. V rámci svojej tvorby ich namaľovala vyše sto, pomerne veľké množstvo na objednávku, no postupne, s rastúcim záujmom verejnosti, aj pre potreby výstav. Svoje diela vystavovala napríklad v Prahe (2016), na výstave amatérskych rómskych umelcov AraArt, v Košiciach (2017), v Hnúšti (2017) a v Rimavskej Bani. Pri svojej tvorbe využíva najmä techniku kreslenia grafitovými ceruzkami. Venuje sa kresleniu známych osobností spoločenského, kultúrneho i politického života z domáceho, či zahraničného prostredia. Zobrazila napríklad známu primášku Barboru Botošovú, hudobníka Igora Kmeťa, majstra bojových umení Attilu Végha, hercov Morgana Freemana, Viena Diesela, Arnolda Schwarzeneggera, bojovníka za občianske práva a nositeľa Nobelovej ceny Martina Luthera Kinga a mnoho iných.

BIONIKA - PRÍRODA NA TO PRIŠLA PRVÁ

29. 5. - 20. 9. 2020

Výstava je zameraná na prírodu ako nevyčerpateľný zdroj inšpirácie a poznatkov pre techniku, architektúru aj dizajn. Návštevníci sa dozvedia, ktoré živé organizmy stáli napočiatku pokusov pri skonštruovaní lietadiel, ponoriek, sonarov, ale aj to, čo inšpirovalo vynálezcu suchého zipsu. Bionika je vedný odbor, ktorý princípy fungovania živých systémov a ich štruktúr aplikuje do konkrétnych technických a technologických zariadení a využíva prírodné štruktúry ako určité modely a inšpiračné zdroje pri riešení konkrétnych problémov. „Bionicky“ funguje každý živý organizmus od jednoduchej rastlinky až po človeka. Výstavu pripravilo Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši.

KYJATICKÉ HRAČKY LADISLAVA HEDVIGIHO

30. 6. - 30. 8. 2020

Výstava prezentuje kyjatické hračky od regionálneho výrobcu Ladislava Hedvigiho, ktorých výrobu štipendiom podporil Fond na podporu umenia. Ladislav Hedvigi sa svojou tvorbou snaží nadviazať najmä na dielo Rudolfa Stehlíka z Veľkých Teriakoviec. Výrobe kyjatických hračiek sa začal venovať v roku 2012 po tom, čo ho zaujala predovšetkým ich ornamentálna výzdoba. Pri výrobe v značnej miere kladie dôraz na zachovanie starých technologických postupov, ktoré sa snažil získať pomocou literatúry, terénnym výskumom, no i štúdiom v zbierkovom fonde Gemersko-malohontského múzea. Okrem tradičného sortimentu, teda koníkov a kohútikov na kolieskach, postieľok, kolísok, detských stoličiek, koníkov – odrážadiel a zmenšených modelov súsekov, zhotovuje L. Hedvigi tiež rôzne dekoračné predmety zdobené kyjatickým ornamentom, ako svietniky, zrkadielka, či šperkovnice. V úvode výstavy sa návštevník oboznámi s históriou výroby kyjatických hračiek, ktorá siaha do 20. - 30. rokov 20. storočia. Prezentované sú aj hračky účastníkov kurzu výroby kyjatických hračiek, ktorý v rokoch 1926 - 1927 usporiadal Ústav pre zveľaďovanie živností v Turčianskom Svätom Martine pod vedením akademického maliara Bohuslava Šippicha. Vystavené sú aj hračky od Jána Ulického z Rimavských Zalužian a Rudolfa Stehlíka (1940 - 2010) z Veľkých Teriakoviec.

ZMENA PROGRAMU VYHRADENÁ!

MAESTRO BEETHOVEN SA USÍDLI NA BEETHOVENOVEJ

Svetlo žiariacej luny, záblesk lásky, osudové jazero, nadanie mladého umelca, nesmrteľná hudobná múza, ale i dobrosrdečnosť a pretvárka. Sedem indícií, vďaka ktorým ožije v Kúpeľnej dvorane - KC Apolin Piešťany príbeh, ktorý pred viac ako 215 rokmi odvial čas. Ten rozpovie 11. júla 2020 scénické predstavenie s názvom Mesačné svetlo lásky.

Počas druhej júlovej soboty sa stavba budapeštianskeho architekta Ignáca Alpára vráti do obdobia roka 1801,kedy žil chudobný, ale veľmi nadaný hudobný génius Ludwig van Beethoven. Tento nemecký skladateľ flámskeho pôvodu mal učiť hudbu tri mladé šľachtičné – Jozefínu, Teréziu a Giuliettu. Jednej z nich však maestro Beethoven od počiatku prekáža a voči polohluchému učiteľovi hudby vyhotoví zákerný plán. Plán pretvárky a neúprimnej lásky. Svoj zámer mladá slečna bez akýchkoľvek morálnych zábran začína naplno realizovať a postupne získava od Beethovena sľub o napísaní sonáty. Tridsaťročný Ludwig, zaslepený svojimi citmi voči mladej šľachtičnej, dni a týždne presedí za klavírom, až sa mu podarí skomponovať jedinečnú sonátu lásky. Sonátu mesačného svitu. 

Odovzdá nakoniec do rúk nevďačnej aristokratky Ludwig van Beethoven svoje dielo a dovolí prefíkanej žiačke vôbec sonátu vypočuť si? Vypláva ukrývané tajomstvo urodzenej slečny na povrch alebo sa jej ho predsa podarí utajiť? Akú úlohu v tomto príbehu zohrá prostoreká slúžka Angela, gróf Jozef a jeho sestra Zuzana?

Odpovede na tieto otázky je možné dozvedieť sa v Kúpeľnej dvorane - KC Apolin Piešťany, Beethovenova 5, v sobotu 11. júla 2020 o 19.00 hodine. Divadelne spracovaný príbeh o sonáte č. 14 cis-mol sprostredkujú členovia Divadelnej skupiny teatro ORLUS. Predstavenie trvá 75 min. bez prestávky. 

Podujatie sa koná počas Roka slovenského divadla, pri príležitosti jubilejného 250. výročia narodenia Ludwiga van Beethovena a spomienky na možnú, i keď historicky nepodloženú Beethovenovu návštevu v Piešťanoch.