Približne 15 km od krajského mesta Trnava v nádhernom údolí potoka Blava sa rozprestiera obec Radošovce. Jej neďalekými susedmi sú kúpeľné Piešťany, zámocký Hlohovec či väzením známy Leopoldov. Dnes sa vydáme spoznávať túto nevšednú dedinku, ktorá administratívne vznikla nie až tak dávno (01. januára 1991), a to odčlenením sa od Jaslovských Bohuníc.
S počtom obyvateľov niečo cez 400 sa radia Radošovce k menším slovenským obciam. Avšak po dejinnej či pamiatkovej stránke majú dozaista čo ponúknuť. Najstaršia písomná zmienka o obci sa uvádza v listine z roku 1208 -1209, ktorou uhorský kráľ Ondrej II. daroval svojmu magistrovi Šebešovi zem Veľké Kostoľany. Pri tomto určovaní hranice chotára so susednými obcami bola uvedená villa Radichov, čiže predchodca dedinky Radošovce.
Druhou významnou historickou zmienkou o obci je listina z roku 1229, ktorou sa určujú hranice obce Bohunice (Baguna) a Radošovce sa tu uvádzajú pod pomenovaním Wradichov. Hlavným zdrojom obživy vtedajších obyvateľov bolo poľnohospodárstvo, čomu sa niet diviť, nakoľko dedinku obklopuje jedna z najúrodnejších oblastí Slovenska. Dejinným mementom sú ako inak pamätihodnosti, ktoré si postupne predstavíme.
Hneď pri vstupe do obce sa nachádza Mlyn z roku 1547. Zaujímavosťou je, že v minulosti bol najväčším na potoku Blava. Mlel zhruba 80 vriec obilia denne a fungoval až do polovice 20. storočia. V samotnom objekte dnes už bývalého mlyna sa nachádza i malá vodná elektráreň.
V strede Radošoviec pri hlavnej ceste stojí na kamennom podstavci kamenná socha Piety z roku 1784, ktorú postavili na slávu Božiu, ako prejav svojej náboženskej poslušnosti, na pamiatku šťastných či naopak tragických udalostí v živote dediny, pospolitosti alebo jednotlivcov.
Pozoruhodný je aj Kamenný kríž z roku 1915 neďaleko sochy Piety alebo na mohutnom kamennom podstavci so štyrmi kamennými stĺpmi osadená Socha Svätého Jána Nepomuckého z roku 1879, situovaná v blízkosti rímskokatolíckeho Kostola svätej Anny.
Narazíte tu aj na Pomník padlých v 1. a 2. svetovej vojne s menami zosnulých občanov na čiernej mramorovej doske. Pred ohradou už vyššie spomínaného neskorobarokového Kostola svätej Anny sa v mohutnej kamenno-kovovej ohrade nachádza sakrálne umelecké dielo Najsvätejšia Trojica z roku 1925.
Dominantou obce je samozrejme Kostol svätej Anny postavený v roku 1762. Jedná sa o jednoloďovú stavbu s piliermi vstavanými v lodi a nesúcimi valenú lunetovú klenbu. Kostol dekoruje aj nádherná vysoká veža ukončená ihlanovitou strechou. Na nádvorí sa nachádza drevená vysvätená plastika Svätej rodiny z kmeňa lipy, ktorá rástla na tunajšom cintoríne.
Cintorín obopínajúci svetskú stavbu ponúka pohľad na rôzne náhrobky, Dom smútku i Ústredný kríž z roku 1784. Pokiaľ by sa vám prechádzania po Radošovciach málilo, odporúčame vydať sa od kostola poľnou cestou až do susedných Jaslovských Bohuníc, kde na vás čaká pekný Kaštieľ Dezasse s rozľahlým parkom a popritom vás bude sprevádzať aj niekoľko tabúľ Náučného chodníka – Chotárom Jaslovských Bohuníc.
V Podunajskej nížine medzi riekami Čierna voda a Malý Dunaj sa rozprestiera obec Tomášikovo. Okolie rovinatého chotára tvoria prevažne lužné lesy a úrodné polia. Prvá písomná zmienka o vtedajšej osade zvanej Tarlos pochádza z roku 1590.
V malebnej zvlnenej krajine sa medzi malými kopčekmi a údoliami na úpätí Bielych Karpát rozprestiera kúpeľné mestečko Smrdáky. Táto záhorská obec je vzdialená necelých 7 km od okresného mesta Senica a približne 90 km od hlavného mesta Slovenska - Bratislavy.
Dnes našim putovaním Slovenskom navštívime jednu pozoruhodnú zrúcaninu, ktorá leží v Trnavskom kraji, približne 3 kilometre od obce Dechtice. Ľudovo sa nazýva Katarínka, no jej oficiálny názov znie Kostol a kláštor svätej Kataríny Alexandrijskej.
Dnes zavítame do typickej kopaničiarskej obce Košariská, ktorú tvorí dovedna deväť usadlostí respektíve kopaníc. Menovite u Štefov, Dolné Košariská, U Plačkov, Horné Košariská, U Martinkov, U Šindelov, U Mosnákov, Trvajová a Lopušná.
Necelých 8 kilometrov od krajského mesta Trnava, v centrálnej časti Trnavskej pahorkatiny sa rozprestiera obec Bohdanovce nad Trnavou. Táto stredne veľká dedinka bezprostredne susedí s obcou Šelpice a opodiaľ s obcami Boleráz, Dolná Krupá či Špačince.
Po minulotýždňovej prechádzke obcou Radošovce sme sa pri návrate domov ešte zastavili v Jaslovských Bohuniciach, ktoré sú nám známe vďaka neďalekej prítomnosti atómovej elektrárne. Konkrétne sme navštívili obecnú časť Paderovce. Zaujímavosťou je, že ešte pred tromi desaťročiami bola táto časť samostatnou obcou, preto sa niet čo diviť, že do súčasnosti ponúka k videniu viacero krásnych pamätihodností.
Minulý týždeň sme sa vydali na túru z obce Dechtice ku Kostolu a kláštoru svätej Kataríny. Príjemná prechádzka nás inšpirovala k ďalšiemu výletu, a to len k pár kilometrov vzdialenej obci Dobrá Voda, ktorá sa hrdí krásnou zrúcaninou hradu a osobnosťou Jána Hollého.
V západnej časti Slovenskej republiky sa rozprestiera Trnavský kraj. Rozlohou je síce druhý najmenší, za to turistických atraktivít ponúka viac než dosť. Milovníci histórie môžu absolvovať prehliadku Trnavy nazývanej aj Malý Rím, pre tých čo obľubujú kúpeľníctvo odporúčame návštevu Piešťan, Veľkého Medera či Galanty, pre gurmánov i vyznávačov špecifickej architektúry zas Skalicu a pre pútnikov je dozaista povinnou zastávkou malebný Šaštín-Stráže.
Mesto Trnava rozkladajúce sa v centrálnej časti Trnavskej pahorkatiny je jedným z historicky najzaujímavejších miest Slovenska. Preto neváhajte a vydajte sa spolu s nami na spoznávanie mesta, kde sa od pradávna križovali obchodné cesty, striedali panovníci a vznikali dychvyrážajúce sakrálne stavby.
Slovensko je krajina, ktorá sa vyznačuje nielen nádhernou prírodou, ale tiež množstvom sakrálnych pamiatok a objektov. Je škoda, že ich prehliada množstvo turistov, ktorí sem zavítajú. Preto som sa rozhodol, že aspoň touto formou oboznámim návštevníkov obcí Boleráz a Klčovany (ako aj obyvateľov obce) s týmito pamiatkami a z ich významom a dôvodom osadenia.
Pokiaľ žijete na západnom Slovensku, alebo sa sem len chystáte na pár dní za rodinou či známymi, máme pre vás ďalší tip, kde môžete stráviť príjemný jarný deň.
Krásy Slovenska, Trenčín región a KST Dubnica nad Váhom vás pozývajú na 59. stretnutie čitateľov časopisu Krásy Slovenska, ktoré sa uskutoční tradične poslednú májovú sobotu, tentokrát na Vršatských bradlách.
Objavte najkrajšie turistické miesta s trilógiou kníh Turistické Slovensko. Trojica knižných sprievodcov pozýva spoznávať prírodné zákutia, krásne scenérie, výhľady a inšpiruje pri plánovaní výletov. Vydanie unikátnej trilógie môžete teraz podporiť priamo na StartLabe.
Druhé tohtoročné číslo časopisu Krásy Slovenska prináša zaujímavý rozhovor s dobrovoľným horským záchranárom, horským sprievodcom a tatranským nosičom Štefanom Bačkorom, predstaví príťažlivosť Kysuckých bradiel a ponúkne aj cykloturistiku krížom-krážom Malými Karpatami.