Z Prahy k brehom Atlantiku XIX.

18. deň (štvrtok) – Výlet do Madridu

Budík sme mali nastavený na ôsmu hodinu ráno, aby sme čo najskôr vyrazili na dnešný celodenný výlet po Madride. Včera večer, keď sme prišli uťahaní do móstoleskej Formule, sme si neobjednali raňajky, ale ráno sme si uvedomili, že v skorých dopoludňajších hodinách nie je také jednoduché nájsť otvorený obchod, takže sme si za ne nakoniec doplatili. Hody v podobe croissantov, marmelád, masla, džúsu, kávy a ďalších dobrôt sa mohli začať. 

Rovnako ako na drvivej väčšine Pyrenejského polostrova aj pre Madrid platí, že znesiteľné počasie trvá tak do desiatej hodiny rannej, taktiež ulice sú do tej doby pomerne pokojné a obchody sa otvárajú okolo deviatej, desiatej (okrem pekární).

Naším prvým cieľom sa stalo slávne Museo del Prado, ktoré sa nachádza hneď vedľa obrovského Parque del Retiro a Kráľovskej botanickej záhrady, do ktorej môžete za zanedbateľné drobné nahliadnuť. Nemenej slávne Museo Thyssen-Bornemisza stojí len pár sto metrov od neho. A pokiaľ si budete istí, že navštívite aj Centro de Arte Reina Sofia (to ponúka to najlepšie zo súčasného moderného umenia), určite sa vám vyplatí zakúpiť jednorazovú „multivstupenku“ do týchto troch najslávnejších galérií, ktorá platí vo všetkých budovách po dobu jedného roku.

Museo del Prado je obrovské a sami sme sa presvedčili, že sa tu dá, bez toho aby ste si to uvedomili, stráviť aj niekoľko hodín a skutočným milovníkom umenia isto nepostačí ani celý deň, pretože je tu vystavených okolo 7000 exponátov. Bohužiaľ fotenie je v celej budove zakázané, chuť sme si však spravili v oficiálnom obchodíku so suvenírmi, kde si môžete zakúpiť aj niektoré vystavené diela vytlačené na kvalitnom papieri, takže doma ich stačí nechať iba zarámovať. Aspoň stručne zmienime, akých majstrov tu môžete obdivovať: Goya, Velázquez, El Greko, Bosch, Botticelli, Rafael, Tizian, Dürer, Rubens, Vermeer, Lawrence. Pre viac informácii sa pozrite na oficiálne webové stránky.

Prehliadka Prada nám zabrala celé dopoludnie, a keď sme sa opäť ocitli v madridských uliciach, bolo už okolo jednej hodiny a teda čas obeda. Architektúra, aspoň v tej časti mesta, ktorou sme prechádzali, bola veľmi podobná Barcelone. Všade boli rozosiate menšie i väčšie bary, reštaurácie, galérie a páčili sa nám sťahovacie plechové štíty výkladov, ktoré boli väčšinou nápadito pomaľované. Nakoniec sme zapadli do malého a príjemného talianského podniku, ktorý sa chválil varením tradičných druhov cestovín a samozrejme pizzou. Do pol hodiny nám milá čašníčka, ktorá sa nás pýtala, či nie sme zo Slovenska, priniesla nečakane veľké porcie jedla, ktoré sme nakoniec hrdinne zjedli.

Neďaleké Museo Thyssen-Bornemisza ponúka jednu z najrozsiahlejších súkromných zbierok európskeho umenia, najznámejšie sú diela (spolu ich tu je cca 800) od autorov ako Rembrandt, Rubens, Saenredam, Dalí, van Eyck, Bacon, Kirchner, Carpaccio, Canalleto alebo Caravaggio. Viac informácií o galérii nájdete na oficiálnych webových stránkach.

Od múzejnej časti Madridu sme sa vydali smerom k Plaza de Oriente, ktorému dominuje jazdecká socha kráľa Filipa IV. Okolo parku, kde si človek môže v určitých miestach aj ľahnúť do trávy, sa nachádza veľké množstvo kaviarní s vonkajšími záhradkami. Námestie priamo vyzýva k pauze na kávu, ktorú sme si s chuťou dali a po krátkej prestávke pokračovali ďalej po Plaza de Oriente okolo monumentálneho kráľovského paláca. V tejto časti mesta sa ulice viac a viac plnili turistami a neustále sa nám stávalo, že niekto do nás vrážal alebo naopak. Častokrát sme videli aj rôznych pouličných umelcov, z ktorých nás niektorí naozaj prekvapili, pretože sme nečakali, že v uliciach uvidíme napríklad symfonický kvintet alebo muža hrajúceho na pohároch, čo bol skutočne pozoruhodný výkon. Pokračovali sme smerom k rušnému námestiu Plaza de la Independencia, ktorému dominuje bývalá mestská brána Puerta de Alcalá, postavená Karlom III. roku 1778, ktorá patrí medzi najvýznamnejšie dominanty Madridu. V tom čase sa však už začínalo stmievať, a preto sme sa museli vydať smerom k nášmu autu zaparkovanému neďaleko Museo del Prado.

Mesto skutočne ožíva až večer. Ľudia sa začali strácať v rôznych baroch, kaviarňach a ďalších podnikoch. Prechádzali sme vedľajšie uličky, ktoré nedosahovali čistoty hlavných tried, a pomaly sa dostali späť k autu a následne do neďalekej Formule.

 Nabudúce: Madrid - deň druhý

Text: Maxim Kucer & Jakub Štantejský

Foto: Maxim Kucer & Jakub Štantejský

Preklad: O. Kubáčková