Z Prahy k brehom Atlantiku III.

2. deň (utorok) - Stále vo Francúzsku

Ráno sme zbalili stan, pojedli niečo málo z domácich zásob a pokračovali v jazde smer Španielsko. Už druhý deň sme si pochvaľovali užitočnosť navigácie, ktorá nás potešila svojou funkciou „vyhnúť sa cestám s mýtnym“. Po včerajšej skúsenosti, kedy sme po niekoľkokilometrovej jazde po diaľnici zaplatili okolo 17 euro, sme došli k záveru, že bude o niečo ekonomickejšie vyhnúť sa im. Síce to znamenalo predĺženie cesty, na druhej strane sme aspoň viac spoznali tvár malebného francúzskeho vidieka. A vskutku – prešli sme okolo mnohých prekrásnych záhrad, luxusných malých zámočkov, tiahlych polích, kde sme míňali stáda pasúcich sa kráv a oviec, a nášmu zraku samozrejme neuniklo ani mnoho viníc a viničiek, kde pod páliacim júlovým slnkom zrela nová úroda budúceho lahodného vínneho moku. Skrátka sme boli dokonale učičíkaní ospalou idylou južného Francúzska. Dokonca sa nám pošťastilo minúť slávny Viaduc de Millau - najvyšší most na svete, ktorý bol otvorený v decembri 2004.

Takto sme precestovali celý deň, a čím viac sme sa blížili k juhozápadnému Francúzsku a tým aj k Stredozemnému moru, tým viac sme pozorovali, ako sa postupne menila architektúra, z prevažne už zmienených masívnych kamenných stavieb, na ľahké a prevzdušnené prímorské haciendy. Samozrejme aj slnko stále viac pálilo. Blížil sa večer a opäť bolo nutné hľadať ubytovanie. Povedali sme si, že si tento krát skúsime nájsť nejaký malý zapadnutý hostel s cenou odpovedajúcou jeho zastrčenosti. Prvý najbližší, na ktorý nás upozornila naša navigácia, nám svojou cenou sedemdesiat euro za noc za dvojlôžkovú izbu doslova vyrazil dych. Otočili sme sa okolo svojej osi a vrátili sa späť k autu. Keď obyčajný hostel stál tak veľa, ďalšia voľba ubytovania bola jasná - kemp. S jeho hľadaním to však už bolo horšie a po ďalšej hodine jazdy sme narazili hneď na dva, ktorých ceny nás opäť donútili hľadať inú alternatívu. Lenže tma sa neúprosne blížila a únava po celodennej jazde sa tiež už začala hlásiť. Rozhodli sme sa, že skúsime šťastie v neďalekom Béziers, na francúzske pomery menšie mesto (necelých 70 tisíc obyvateľov), ktoré leží pri diaľnici A9, približne 50 kilometrov od Montpellier, správneho strediska regiónu Languedoc-Roussillon. Nakoniec sa nám podarilo naraziť na motel Formula 1.

Po niekoľkominútovom vydusení na recepcii, kde sme čakali, než recepčný dokončí telefonát, sme sa dostali na izbu a pochvaľovali si dobré ubytovanie za slušné peniaze (cca 45 euro pre dvoch aj s raňajkami). Pokiaľ nemáte s touto sieťou motelov skúsenosti, môžeme len vrelo odporúčať, pretože sme ich ešte niekoľkokrát vyhľadali i v Španielsku a vždy sme boli spokojní. Izby sú síce malé a iba s umývadlom, ale vždy sú vybavené klimatizáciou a televízorom. Záchody a sprchové kúty sú spoločné, no aj tak sú vždy čisté a boli sme spokojní aj s kvalitou raňajok, ktoré sa cenovo pohybovali okolo 3 euro na osobu. Pokiaľ sa o Formula 1 chcete dozvedieť viac či si dopredu rezervovať ubytovanie, skústehttp://www.hotelf1.com. S očakávaním, že zajtrajší deň sa už konečne budeme opaľovať v Španielsku, sme obaja vyčerpaní zaľahli.

Nabudúce - Konečne Španielsko

Text: Maxim Kucer & Jakub Štantejský

Foto: Maxim Kucer & Jakub Štantejský, Vincent COURCELEAUD

Preklad: O. Kubáčková