www.infoglobe.sk »
Čína: pohľadom novinára XXVII: Gan bei alebo čo sa pije v Číne 2 Čína: pohľadom novinára XXVII: Gan bei alebo čo sa pije v Číne 2
Publikované: 17.11.2012
V Číne sa pije naozaj všetko, na čo si len spomenieme. Každodenným nápojom je neodmysliteľný čaj, či už zelený alebo čierny, fermentovaný alebo polofermentovaný. Voda a stovky druhov nealkoholických nápojov patria k jedlu rovnako ako pivo alebo veľmi obľúbené tradičné ryžové víno. Na stoloch tunajšej „vyššej" triedy už ale nechýba ani víno z hrozna, nápoj donedávna veľmi opomínaný.
Víno sa síce v Číne pestovalo už pred takmer piatimi tisíckami rokov, miestni mu ale nijak neprepadli a na chuť mu prišli až v dobe dynastie Tchang (618 – 907). Vtedy mu Číňania prisúdili priezvisko „vymetač smútku“ a tiež „ otec všetkých liekov“. Podľa starodávnych zvykov muselo byť ponúknuté nebesiam, zemi, riekam, chrámom a bohom.
Táto tradícia pretrvala a dnes nie je neobvyklé obetovať pár fliaš vína pri stavbe domov, ciest alebo mostov. Víno má príslušných bohov rozradostniť a presvedčiť ich, aby dohliadli na bezpečie stavby. Trochu mi to nesedí s čínskou morálkou v rámci dodržiavania bezpečnosti práce, ktorá je, ako je známe na mnohých miestach, ešte v plienkach – že by sa Číňania spoliehali na víno?
Keď som sa chystala na výlet do Ázie, kamarát zo Slovenska ma varoval práve pred čínskym vínom. Vraj má obsah alkoholu vyšší než hocktorá pálenka a aj keby som snáď porazila Rusa v pití vodky, vyzvať Číňana na súboj v pití vína je dopredu prehraný boj.
Súťažiť som našťastie nemusela, navyše som vína čínskej výroby videla len na pultoch v obchodoch. Na našom stole sa pri oficiálnych večerách totiž rozlievalo zásadne francúzske víno. Ako som rýchlo pochopila, je to módny boom, drahé zahraničné víno patrí k dobrému imidžu a pitie vína je v Ríši stredu elitárskou záležitosťou.
Zaujímalo ma, prečo nás častujú výhradne fľašami červeného – odpoveď ma pobavila: biele je vraj naozaj vhodné len pre ženy, silné pohlavie trvá na červenej farbe. Hmm, asi sme ja aj moje novinárske kolegyne niečo viac než žena – biele nám proste neponúkli.
Čína trhá rekordy vo všetkých oblastiach, konzumáciu alkoholu z hrozna nevynímajúc. Keď sa začala otvárať západu, takže niekedy pred dvadsiatimi rokmi, bolo to so všetkým všade. Na trh vtrhli zahraniční výrobcovia vín, ako prví to byli Francúzi, potom Austrálčania, Juhoafričania a ďalší a ďalší. A pracovití, vrtkí, prispôsobiví čínski podnikatelia sa pustili do budovania konkurencie.
Nebol to vôbec zlý ťah, pretože bystrá Čína toľko zaháňala smútok, že už minulý rok padla zhruba jedna vypitá fľaša na osobu (z 90% sa samozrejme pilo červené) a chuť bohatnúcich Číňanov na víno, predovšetkým na to dobré značkové, neustále rastie.
Dôkazom významu tohto moku môže byť aj moja osobná skúsenosť – darčekový box s vínom nosili naše ministerské sprievodkyne so sebou na oficiálne schôdzky takmer zakaždým a stretnúť na ulici elegánov v jednej ruke držiacich koženú aktovku a v tej druhej ozdobnú taštičku s fľašou je v metropolách úplne bežný jav.
Škoda len, že som nemohla uspokojiť svoju zvedavosť a nevidela, čím konkrétne bude obchodný partner obdarovaný. Dozvedela som sa totiž, že jedným z najpopulárnejších je Chateau Lafite Rothschild 1982 z rovnomennej bordeauxskej vinice, ktoré tu stojí v prepočte 130 tisíc českých korún za "sedmičku".
Text/foto: Andrea Fantová
Preklad: O. Maňáková
Súvisiace články
Publikované: 16.3.2013
Ak vyrazíme do Číny, je takmer nemožné minúť jej hlavné mesto – Peking. Peking plný stôp minulosti, ale aj Peking žijúci v prítomnosti a budúcnosti v každej zo svojich širokých ulíc či uzučkých uličiek. Peking plný výborného jedla, rušnej dopravy... Takto by sme mohli pokračovať do nekonečna. Kde ale nájsť chvíľku pokoja v hektickom veľkomeste?
Publikované: 9.2.2013
Všetci sme si už zvykli, že je Čína ovenčená stovkami superlatívov a naj a nebudem preháňať, keď odhadnem, že túto škálu prvenstiev rozširuje minimálne raz za týždeň o nejakú novinku.
Publikované: 26.1.2013
Naše putovanie po Číne bolo okrem iného prešpikované mnohými formálnymi stretnutiami, ako s vládnymi potentátmi, tak aj s vedením rôznych firiem, ktoré sa cez nás, európskych novinárov, chceli zviditeľniť. V chvate všetkých tých na minútu rozplánovaných sedení som vždy na záver pozbierala pripravené vizitky a starostlivo ich založila ku svojim poznámkam.
Publikované: 19.1.2013
My už máme celé to vianočné martýrium viac či menej zdarne za sebou, následky silvestrovských osláv sú zažehnané a nastúpili všedné dni. Ďaleko na východe planéty ale sviatočné naháňačky len teraz vrcholia.
Publikované: 5.1.2013
Potulky a prechádzky po Šanghaji sú nekonečnou studnicou poznávania nepoznaného, odlišného, nech už je to kdekoľvek. Podarí sa mi sadnúť si na pol hodiny na lavičku na jednom veľmi frekventovanom bulvári a pozorovať cvrkot okolo seba.
Publikované: 24.11.2012
Pohybovať sa na druhej strane euroázijského kontinentu nie je pre menej znalého nič jednoduchého, obzvlášť vtedy, ak ho čaká osobný kontakt s čínskou rodinou, s obchodnými partnermi alebo politikmi či úradníkmi. Na taký pobyt sa je dobré aspoň trochu pripraviť, pretože inak vás čaká nejedno faux pas.
Publikované: 25.8.2012
Provincia Qinghai ma okúzľuje na každom kroku, alebo skôr na každom prejdenom kilometri. Zmesi budhizmu a moslimského sveta pokorne vegetujúce pospolu sú neuveriteľne zaujímavým javom, obzvlášť pre novinára z ďalekej, zrýchlenej, často neosobnej a netolerantnej Európy. Tentoraz mierime do údolia, ktoré skrýva oblasť Rebkong, centrum tibetského umenia v provincii.
Publikované: 18.8.2012
Už sme tretí deň pohltení kúzlom západnej Číny a s vedomím, že máme niekde „za chrbtom“ Tibet, je pre nás „škaredo“ povedané atraktívne. Tam sa pod hlavičkou čínskeho Ministerstva zahraničia rozhodne nepozrieme, no napriek tomu tibetskú kultúru stretávame na každom kroku.
Publikované: 23.2.2013
Vulgarizmy a pornografia na internet nepatria. S tým by sme určite mohli súhlasiť, pokiaľ by to však nebola iba zásterka pre nekonečné pazúry čínskej internetovej cenzúry. Pod rúško ochrany národnej kultúry, záujmov a verejného sociálneho prospechu sa snaží čínska vláda skryť tvrdé čistky.
Publikované: 10.11.2012
Úplne prvé čínske slovíčko, ktoré som sa naučila a tiež ho dodnes nezabudla, je „pi-džo“. Pokiaľ sa vám zdá povedomé, nemýlite sa – aj keď diametrálne odlišný jazyk, pre obľúbený zlatistý mok má foneticky veľmi podobný názov ako čeština a mnohé ďalšie slovanské jazyky. Pitie piva je záľubou, ktorú máme s Číňanmi rozhodne spoločnú.
Publikované: 11.8.2012
Náš autobus sa konečne dotrmácal na koniec dlhokánskej ílovej poľnej cesty, na ktorú sa zhruba pred hodinou ako mávnutím kúzelného prútika zmenila moderná šesťprúdová diaľnica. Moje obavy, že skončíme na streche, sa našťastie nenaplnili, prešli sme posledným lesíkom a na pravo sa pred nami objavilo futbalové ihrisko a na ľavo zelený dvor. Všetkému dominovala prízemná ošumelá, omlátená šedivá budov
Publikované: 12.5.2012
Konečne Peking. Naša novinárska partia sa prebojovala sériou bezpečnostných kontrol a ocitáme sa v nekonečnej letiskovej hale. Pocit, že nás miestny dav pohltí, je ale klamný. Vzápätí vidíme rozosmiatu čínsku slečnu s mávatkom a za pár minút už všetci sedíme v luxusnom klimatizovanom autobuse.
Publikované: 13.10.2012
Sme v Šanghaji, metropole opradenej stovkami „naj“, teda aj v najväčšom čínskom meste. Jedno „naj“ mu ale určite chýba – to historické. Šanghaj má na rozdiel od mnohých iných čínskych miest pomerne krátku históriu, po stredoveku tu nie je ani pamiatky. Rybárska dedina sa na brehu rieky Huangpu zrodila až v 11. storočí a na vážnosti začala získavať až o šesť storočí neskôr.
Publikované: 13.2.2012
Čína –krajina neobmedzených možností, ktorá na rozdiel od vyspelého sveta rastie a ktorej hospodársky rast sa v súčasnosti javí ako zázrak. Krajina s mnohými kultúrnymi a historickými pamiatkami, krajina, ktorá posiala človeka do vesmíru. Ale tiež krajina, ktorá nerešpektuje ľudské práva, krajina, kde vládne diktatúra, síce označovaná ako komunistická, avšak s markantnými kapitalistickými prvkami.
Publikované: 14.7.2012
Čínska vytrvalosť a disciplína nás sprevádzala na každom kroku a návšteva pekinskej Univerzity zahraničných štúdií nás v tom len utvrdila. Tu sme mali šancu oceniť aj ďalšiu typickú vlastnosť Číňanov - prispôsobivosť.
Publikované: 15.9.2012
Sme stále na ďalekom severozápade Číny, v kraji, ktorý je pretkaný tibetskou kultúrou a históriou. Po veľkých dávkach nám naši pekinskí hostitelia servírujú návnady, ktoré majú neveriacich Európanov presvedčiť o záujme centrálnej vlády na rozvoji qinghajskej zaostalej ekonomiky, zvyšovaním životnej úrovne obyvateľov a zároveň podpore zachovania všetkých atribútov pôvodnej kultúry.
Publikované: 16.6.2012
Z okienka autobusu sme Peking obzerali krížom krážom, autentickú atmosféru ulíc a uličiek a tie státisíce ľudí v nich sme ale nasali až v roli peších turistov a potom samozrejme po „večierke“, teda keď skončila oficiálna večera s vybranými potentátmi a naše unavené sprievodkyne zmizli za dverami hotelovej izby.
Publikované: 19.5.2012
Byť v Číne a nenavštíviť Veľký čínsky múr sa rovná barbarstvu. V oficiálnom programe, ktorý pre nás čínska vláda zostavila, je tento výlet aj tak len alternatívny a musíme si ho vyložene zaslúžiť. Od časného rána preto sedíme v červenej sále sídla Komunistickej strany Čínskej ľudovej republiky a tvárime sa, že počúvame propagandistické referáty zapálených rečníkov.
Publikované: 2.6.2012
My „vyvolení" sme čínsku megalopolu z veľké časti prebrázdili luxusným klimatizovaným autobusom s usmievavým švihákom za volantom. Aj to už patrí k miestnemu štandardu, určite však len pre nepatrnú skupinku domorodcov a potom samozrejme pre majetných turistov.
Publikované: 20.10.2012
Keď som sa na ňu dívala večer z promenády koloniálneho Bundu, okúzlila ma Perla Orientu svojimi ladnými tvarmi a dlho som sledovala, ako sa v pravidelných intervaloch odieva do nových a nových farieb. Ani neviem, ktorá jej sluší najviac…
Publikované: 21.7.2012
Po štyroch dňoch strávených v Pekingu sme zbalili kufre a spolu s našimi sprievodkyňami sme nasadli do lietadla. Pred nami je veľká neznáma – presúvame sa do jednej z najchudobnejších provincií Číny na západ až k tibetským hraniciam. Prekvapenie nečaká len nás, ale aj naše pekinské slečny – Qinghai navštívia po prvýkrát v živote.
Publikované: 22.9.2012
Klasické čínske koberce popísal už Marco Polo vo svojich cestopisoch, no vo svete napriek tomu ešte ani dnes nie sú príliš vidieť a vie sa o nich stále málo. Teším sa, že naša návšteva továrne na výrobu kobercov v provincii Qinghai, na okraji metropole Xining, rozšíri moje obzory. Život miestnych robotníčok zasúvam hlbšie do podvedomia a snažím sa vnímať krásu okolo seba.
Publikované: 23.6.2012
Prvý kulinársky zážitok v Číne ma príliš nenadchol. Nádherný päťhviezdičkový hotel, veľký rozruch pri príjazde našej novinárskej delegácie - úklonom a mávnutím vejára nás vítali krásky v tradičnom odeve, od stolu sme sa kochali nádherou átria s jazierkom a exotickými vtákmi, z reproduktorov sa šírila príjemná hudba a my, unavení po náročnom lete so žalúdkami natešenými na prvú čínsku lahôdku.
Publikované: 25.2.2012
Dávne mesto Xian alebo tiež Si-an je staré asi 3000 rokov. Je jedným z najvýznamnejších miest celej čínskej histórie, lebo práve tu sídlilo 11 čínskych cisárskych dynastií. V dobe, keď bol Peking iba osadou, zlatý Si-an žiaril pestrými farbami chrámov, širokými bulvármi a architektonickými výstrelkami.
Publikované: 26.5.2012
Svetové média dnes svorne hlásajú, že čínska štátna televízia CCTV víťazne dokončila svoj závod a slávnostne otvorila svoje nové sídlo v Pekingu. Futuristicky vyzerajúcu budovu, ktorá má symbolizovať nástup Číny na svetovú scénu, už novinári prekrstili – vďaka nevšednému tvaru ju k nemilosti Číňanov vo svete prezívajú "Veľké boxerky".
Publikované: 27.10.2012
Druhý deň v Šanghaji. Som vyspatá do ružova, apartmán, ktorý mi čínske ministerstvo doprialo v jednom z najmodernejších hotelov v štvrti Pchu - tung, sa nevyrovná snáď ani najluxusnejšiemu dovolenkovému modelu.
Publikované: 28.7.2012
Ranný pohľad z okna hotelu v Xiningu odhaľuje úchvatný horizont. Mesto je lemované vysokými horami, nad ktorými žiari slnko a ja sa nesmierne teším na dnešné putovanie, ktoré má chvíľami kopírovať niekdajšiu obchodnú tepnu medzi Áziou a Európou – Hodvábnu cestu. To, že si nohy zmočím v Žltej rieke, sa mi ešte stále vidí iba ako science fiction.
Publikované: 29.9.2012
Putovanie po Číne so sebou prináša nekonečnú škálu dojmov, vnemov, zážitkov a prekvapení, pre Európana často zahalených pod rúškom tajomna, mnohokrát ale iba obyčajnej nevedomosti. Ja som si z tejto krajiny odviezla dominujúci pocit – Čína je neuveriteľne farebná. Farebná od fádnej uniformnej šedi až po nádherné dúhové kombinácie.
Publikované: 3.11.2012
Do zahájenia svetovej výstavy zostáva necelých 11 mesiacov. Tu v Šanghaji sa slovo Expo skloňuje do omrzenia. Blankytne modrý maskot výstavy Chaj – pao sa na nás už rok pred prepuknutím výstavného blázinca usmieva z výkladov, plagátov, mrká na svetelných tabuliach a jedného plyšového si dokonca priveziem domov.
Publikované: 30.6.2012
Peking je pre nás belochov koncentráciou paradoxov. Nekonečné mrakodrapy, luxusné obytné rezidencie, supermoderné obchody všetkých svetových značiek na jednej strane a potom tisíce artefaktov starej čínskej kultúry. Nás zaujíma oboje, to tradičné je ale omnoho lákavejšie.
Publikované: 4.8.2012
Náš autobus uháňa po dokonale hladkej diaľnici, na ktorej sem tam stretneme človeka v klobúku, so šatkou cez tvár a metlou v ruke – je sám, široko ďaleko ani pamiatka po civilizácii, vysoké hory po oboch stranách a on zametá krajnice.
Publikované: 5.9.2010
Pokiaľ sa chcete na chvíľku zabudnúť na mieste, kde čas beží trochu iným tempom, kde každodenný zhon a stres nemá celkom žiadnu šancu, potom ste na správnej adrese. Yangshuo. V, na čínske pomery, malom mestečku ležiacom v prírodnom krase na riekach Li a Yulong.
Publikované: 6.10.2012
Opúšťať provinciu Qinghai a tým aj pár dní života v minulom, občas aj predminulom storočí, bolo pre citlivejšie povahy obzvlášť ťažké. Tunajšia na mnohých miestach panenská príroda, pyšné horské masívy, hlboké zelené údolia, rozľahlé suché pláne, miniatúrne políčka, stáda jakov a farebná zmeska národností, často nepoškvrnených civilizáciou, nás okúzlili a v našich srdiach navždy zanechali stopu.
Publikované: 7.7.2012
Návšteva pekinského trhu s potravinami a pochutinami všetkých druhov, tvarov, pachov, často neznámeho pôvodu a ešte nebezpečne dlhej životnosti nás naozaj na chvíľu omráčila. Pokojní čínski obchodníci len civeli na blondíny, ktoré sa pohybujú tempom maratónskeho bežca. Uf. Sme preč a ako zázrakom sa pred nami objaví príjemne známa ceduľa „Starbucks Coffee“.
Súvisiaca fotogaléria
Foto: Amy Challen a Jan Lidmaňský