Čína: Pol dieťaťa v Šanghaji

Prechádzajú okolo mňa stovky ľudí a musím premýšľať, čo je na nich tak zvláštneho. Za chvíľu to mám – Číňania sa na ulici za pochodu tvária ako sfingy. Ich výrazy sú navlas rovnaké – nepriestupné, nečitateľné, všetci sú rovnako kamenní.

Výnimkou sú tí, čo telefonujú, tu sa objaví akási mimika. V momente, kedy hovor ukončia, ale opäť nasadia dokonalý „pokerfejs“. Potom je tu ale ďalší aspekt, ktorý mi po nejakej dobe docvakne. Na rozdiel od všetkých miest sveta, ktoré som zatiaľ navštívila, a nebolo ich málo, sú na šanghajských uliciach iba dospelí ľudia. Maminku s kočiarom alebo ťapkajúcim batoľaťom tu nikde neuvidíte.

Bude to asi tým, že je tu v pomere k ostatným vekovým kategóriám takmer mizivé percento malých detí. Jasný dôsledok mnohoročnej vládnej politiky jedného dieťaťa v rodine. Na jednu šanghajskú matku podľa štatistík pripadá pol dieťaťa. Keď sa na to neskôr spýtam našej sprievodkyne, vehementne obhajuje tento model a dodáva, že ale svoj účel už v mnohých častiach naplnil a napríklad Šanghaj má naopak čerstvú výnimku – vhodné rodiny majú povolených dvoch potomkov.

Netuším, čo si predstaviť pod pojmom „vhodný manželský pár“, rozhoduje o tom vraj šanghajská komisia pre plánované rodičovstvo. A tí vyvolení sa môžu tešiť na návštevu dobrovoľníkov a zamestnancov úradu, ktorí im dôrazne odporučia splodiť dvoch potomkov. Pokiaľ sa to rodine nezdá alebo nastane nejaký problém, sú komisári v pohotovosti a „poskytujú emočné aj finančné poradenstvo“, vysvetľuje slečna sprievodkyňa.

Celé mi to pripadá veľmi smutné, aj keď typicky čínske. Okrem národnostných menšín a riedko osídlených vidieckych oblastí, ktoré mali po mnohé roky výnimku, trápila centrálna vláda čínske rodiny tvrdými reštrikciami v prípade, že bolo na ceste druhé dieťa, nedajbože sa narodilo. Tí, ktorí nariadenie dodržovali, mali peňažné prémie, školy zdarma, lacnejšie zdravotníctvo…a „rebeli“ presný opak, často boli vyhodení z práce, mali podradné bývanie, nútené potraty, sterilizácie a v krajných prípadoch skončili detichtiví rodičia aj vo väzení.

Rozprávka o troch princeznách je v Číne úplný nezmysel. Dievča sa totiž rodine nevypláca – odíde za manželom a svojich rodičov nechá na starobu v "štichu". Čo s tým? Donedávna bolo bežnou praxou dievčatko násilne potratiť, v drsnejších krajoch sa novorodené dievčatká často rovnou po pôrode vraždili. Iný kraj, iný mrav.

Aj o tom sa snažím vyvolať diskusiu s našou sprievodkyňou, aj keď je to opäť téma nemilá. Tentoraz neuhýba, asi vedomá si svojho šťastia, že je na svete. „Áno, bývalo to tak, vychádza to z našej tradície, v odľahlejších provinciách sa asi tieto nepríjemnosti stále dejú, ale vláda s tým neduhom tvrdo bojuje! Keď sa narodí ako prvé dievčatko, môže mať rodina ďalšie dieťa. A tiež je už niekoľko rokov zakázané oznámiť rodičom pohlavie dieťaťa pred jeho narodením,“ háji svoju kultúru.

Jedno je isté na prvý pohľad – detí je v Číne naozaj poskromne, tridsať rokov reštrikcií zabránilo podľa oficiálnych zdrojov narodeniu viac než pol miliardy malých Číňanov. Tak to vláda plánovala, tak sa jej to podarilo. Lenže teraz je zas v úzkych – vyrástlo tu niekoľko generácií detí bez súrodencov, bez sesterníc, bez bratrancov a zostáva mnoho starnúcej populácie, ktorú budú musieť produktívni jedináčikovia živiť. A určite to nebudú mať jednoduché– Čínu čaká podľa prepočtov fenomén 4-2-1: každé dieťa sa bude starať o dvoch rodičov a štyroch prarodičov.

Zaspomínam na zaostalú Qinghaj na západe a hordy pobehujúcich otrhaných detičiek s usoplenými nosmi. Síce nejedia v McDonald´s, nepijú vodu Evian, vystresovaní rodičia ich nešetria od športov a domácich povinností, ale nečaká ich neblahá budúcnosť malých cisárov z veľkých miest. Oni sa pospolu o svojich rodičov určite dobre postarajú a ešte im zostane na to, aby si vypomohli navzájom.

Text/foto: Andrea Fantová

Preklad: O. Maňáková