Čína: dlhá cesta II. – ľadový Letný palác
Publikované: 16.3.2013
Ak vyrazíme do Číny, je takmer nemožné minúť jej hlavné mesto – Peking. Peking plný stôp minulosti, ale aj Peking žijúci v prítomnosti a budúcnosti v každej zo svojich širokých ulíc či uzučkých uličiek. Peking plný výborného jedla, rušnej dopravy... Takto by sme mohli pokračovať do nekonečna. Kde ale nájsť chvíľku pokoja v hektickom veľkomeste?
Ani cisárske rodiny netrávili v Pekingu každý deň v roku. Keď zatúžili po odpočinku v horúcich letných dňoch, vydávali sa spravidla do Letného paláca (čínsky 颐和园 I-che-jüan, čo by sa dalo preložiť ako „Záhrada pestovaného súladu“). Prvé podoby tohto klasického parku začali vznikať už v 12. storočí a dodnes patrí k najväčším v Pekingu. Keď sme sa ho rozhodli navštíviť my, bol práve január, Sviatky jari, a vonkajších mínus dvadsať stupňov dávalo tušiť, že leto je ešte ďaleko. Rozhodne to ale stálo za to.
Ako sa ľudia vracali do svojich rodných miest a dedín, aby Nový rok strávili so svojimi rodinami, hlavné mesto sa krok po kroku vyľudňovalo. Zima potom väčšinu z tých čo zostali, zahnala do vyhriatych domov. A predsa ani Letný palác, asi pätnásť kilometrov od centra Pekingu nezostal opustený. Možno to bola nezvyklo modrá obloha, možno zvláštna atmosféra prichádzajúcich sviatkov čo obyvateľov Pekingu lákalo k návšteve. Celý komplex má 290 hektárov, ale väčšina návštevníkov bola sústredená okolo jedného miesta – jazera Kchun-ming. Pohľad na skupinky Číňanov, predvádzajúcich krasokorčuliarske kreácie na umelo zväčšenom jazere, stál bezpochyby za to. Čo na tom, že ceduľa na brehu hlásala „vstup na jazero zakázaný“.
Letný palác na celé to zvŕtanie hľadel z hory Dlhého života s neochvejným pokojom. Predsa len už nejaké to storočie pozoruje ľudstvo, rovnako ako Mramorová loď, ktorú nechala cisárovna Cchi'-si postaviť namiesto vystavenia skutočnej čínskej flotily, keď z peňazí na to určených v roku 1888 celý areál rekonštruovala. S obľubou tam potom so svojimi dvornými dámami popíjala čaj a pozorovala západ slnka za pahorok aj na vodnej hladine.
Od dôb známej a kontroverznej cisárovnej sa mnoho zmenilo. Dnes už dávno na lodi čaj nepodávajú, ba dokonca je vstup do nej zakázaný. Od roku 1924 si Letný palác smie pozrieť aj verejnosť a v roku 1998 bol zapísaný na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Asi najlepší pohľad na celý komplex je z pavilónu Budhistickej vône vysokého štyridsať metrov. Ale či už si záhrady Letného paláca prezeráte z výšky, z promenády okolo jazera Kchun-ming alebo sa v zime dokonca na zamrznuté jazero odvážite stúpiť , čaká vás nezabudnuteľný zážitok. Všade navôkol je ticho a pokoj, len občas k nám dorazí výskanie detí na korčuliach. Slnko sa pomaly chystá ku spánku, presvetlí celú zamrznutú vodnú hladinu a človeku to nedá a premýšľa, či tie západy slnka, ktoré pozorovala Cch'-si, boli rovnako tak kúzelné ako dnes.
Text/foto: Hana Bašová
Preklad: Oskár Mažgút
Súvisiace články
Publikované: 1.2.2014
Po-čou sa s nami rozhodlo rozlúčiť štýlovo. Vypravili sme sa k chrámu Mu-lan cch', teda chrámu, ktorý mal slúžiť ucteniu pamiatky slávnej čínskej hrdinky Mu-lan. Možno niektorí z vás započuli jej meno vďaka slávnej Balade o Mu-lan. Mu-lan je dodnes vzorom tradičnej čínskej synovskej (a dcérskej) oddanosti (čínsky siao).
Publikované: 21.6.2014
Ten kto prišiel v lete do Číny, určite tuší, o čom hovorím. Vyjdete z klimatizovaného letiska a máte pocit, že pred vami niekto mávnutím kúzelného prútika otvoril saunu. Aspoň tak som sa vtedy cítila ja, keď som prišla do Čcheng-tu.
Publikované: 28.6.2014
Keď som vtedy v Amsterdame čakala na svoj let do Čcheng-tu, odvšadiaľ sa na mňa usmievali hrajúce sa pandy a pozadie tvorilo blankytne modré nebo. Nie. Nebola ani modrá obloha a neboli ani pandy v každom mestskom parku, takže dojem vytvorený plagátmi na letisku sa rýchlo rozplynul. Keď som sa ale trochu rozkukala, rozhodla som sa za pandami vyraziť a vidieť ich konečne na vlastné oči.
Publikované: 12.7.2014
V čínskych parkoch sa toho odohráva omnoho viac, než v českých parkoch. V minulom článku už bolo zmienené tancovanie a všemožné vystúpenia. To však zďaleka nie je všetko.
Publikované: 19.7.2014
Po nejakej dobe začal byť môj život v Čcheng-tu 成都 ľahko monotónny. Každý deň síce priniesol niečo nového, ale tak nejako bolo na všetkých badať, že sa už nemôžu dočkať vytúženého voľna.
Publikované: 26.7.2014
Budeme bývať v domčeku, ktorý si postavil jeho bratranec vlastnými rukami, rozprával nám Tibeťan Z. Opäť v nás prebudil zvedavosť a nadšenie, tak trochu ubité dlhou cestou. Okrem toho sme boli tak unavení, že by sme boli zaspali už takmer kdekoľvek. No aj tak sme akosi nemohli uveriť vlastným očiam, keď sme zastavili pred spomínanou stavbou.
Publikované: 2.8.2014
Náš pobyt v Ťiou-čaj-kou 九寨沟 sa blížil ku koncu. Posledný deň sme tak zasvätili prehliadke okolia. Kým L. sedela pri peci až do jednej hodiny a potom sa odrazu zdvihla a prehlásila, že ide do hôr, my s V. sme sa vyškriabali na najbližší kopec a užívali si pokoj, ktorý nám vo veľkomestách tak veľmi chýbal. Dokonca sme zabehli aj do dediny a nakúpili pár suvenírov, hlavne teplučké tibetské šatky.
Publikované: 9.8.2014
Jedného dňa sme sa so spolubývajúcou L. rozhodli, že sa vypravíme „za kultúrou“, a to vlastne doslova. Čcheng-tu 成都 je známe aj vďaka múzeu kultúry Ťin-ša 金沙 (doslova „zlatý piesok“), anglicky Jinsha Site Museum (čínsky je celý názov Ťin-ša i-č' po-wu-kuan 金沙遗址博物馆). Najjednoduchší a najlacnejší spôsob, ako sa sem dostať, je zrejme využiť jeden z mestských autobusov: priamo sem chodili autobusy 5,
Publikované: 16.8.2014
Vždycky sa raz za čas naša univerzita rozhodla, že nás treba kultúrne vzdelať. Alebo sa o to aspoň pokúsiť. Potom sa na nástenke objavilo oznámenie o najrôznejších výletoch. Také oznámenia sme, ako správni študenti, ktorým samozrejme išlo predovšetkým o stravu duševnú, viac či menej vnímali ako pozvanie na výlet a obrovskú hostinu, ktorá tento výlet zakončí, a to všetko samozrejme v réžii školy.
Publikované: 23.8.2014
Po prehliadke Tu-ťiang-jenu nás škola pozvala na štedrý obed. Všetci sa poctivo najedli, ale hneď potom to ľutovali, keď si uvedomili, že nás čaká ešte ďalší bod programu – Čching-čcheng-šan 青城山.
Publikované: 30.8.2014
Na univerzite v Čcheng-tu už ubehol nejaký ten piatok a dni plynuli viac-menej rovnako, niekedy viac, niekedy menej pokojne. Ani žiadny výlet na obzoru nebol a my sme čakali, čo iného sa bude diať.
Publikované: 6.9.2014
Pred mojim odletom z Čcheng-tu 成都, kde som pol roku študovala, ma čakalo ešte niekoľko výletov. Jeden z nich ma zaviedol do Le-šanu, presláveného najväčšou sochou Budhu na svete.
Publikované: 20.9.2014
Ďalším miestom, ktoré som pred odletom z Čcheng-tu 成都 plánovala navštíviť, bolo mestečko Luo-taj (Luo-taj čen 洛带镇). Podľa sprievodcu a nadšených kamarátov, ktorí sem už zavítali, skrátka stálo za videnie.
Publikované: 27.9.2014
Keď som sa pred odjazdom z Čcheng-tu 成都 odhodlala k finálnemu baleniu, zistila som, že mám rozhodne viac než len svojich päť sliviek.
Publikované: 4.10.2014
Ako som si pri prieskumnom zájazde do kampusu sľúbila, tak som aj urobila. Na začiatku septembra som spoločne so všetkou svojou batožinou opäť naklusala do svojho budúceho kampusu (kampus je areál vysokej školy alebo univerzity zahŕňajúci pozemky aj budovy, čiže celé vysokoškolské mestečko).
Publikované: 14.6.2014
Ak ste Číne, s najväčšou pravdepodobnosťou vás neminie ani nakupovanie v místnych supermarketoch. Nie je však supermarket ako supermarket. Sú tu obchody západného typu, a potom samozrejme aj čisto čínske supermarkety. A práve o tých si poďme niečo povedať.
Publikované: 7.6.2014
Samozrejme, že čas od času dostane človek chuť „len tak trošku zjednávať“, predovšetkým vtedy, ak nemáte momentálne nič lepšieho na práci, alebo v prípade, že sa túto kratochvíľu rozhodnete vnímať ako šport. Dokonca si myslím, že keď máte šťastie, množstvo vecí si na trhu zoženiete naozaj neuveriteľne lacno. A ešte sa pri tom aj porozprávate.
Publikované: 8.2.2014
V Kchaj-fengu sa nám od samého začiatku páčilo. Teda, zase aby som nepreháňala, úplne od začiatku nie, pretože som ako rozmaznané dievča zo Západu prskala nad faktom, že v našej hotelovej izbe po predchádzajúcich hosťoch ani nepozametali.
Publikované: 15.2.2014
Ďalší deň strávený v Kchaj-fengu bol v znamení duchovna. Najprv sme navštívili asi päť mešít, pretože v Kchaj-fengu je početná komunita čínskych moslimov. Prekvapil nás tiež zanedbaný polorozpadnutý kostol, v ktorom prebiehalo svadobné fotenie. Celý okruh sme zavŕšili budhistickým chrámom.
Publikované: 1.3.2014
Aj keď som sa chystala povedať, ako sme prišli k ubytovaniu v Che-ce, nedá mi predtým nespomenúť cestu vlakom. Sedeli sme v mierne preplnenom vagóne a rozprávali sa česky, čo samozrejme upútalo pozornosť našich spolucestujúcich. Oproti nám sedela partia neustále sa smejúcich pánov, ktorí nás dlhú chvíľu sledovali, až sa nakoniec odvážili spýtať, odkiaľ vlastne sme.
Publikované: 15.3.2014
Predchádzajúci deň v Čchü-fu nás bohužiaľ v porovnaní s miestami, ktoré sme už navštívili, príliš nezaujal. Možno keby okolo hrobky veľkého Konfucia nestáli davy fotiek chtivých Číňanov a keby za prejdenie cintorína rodiny Kchungovcov nebolo požadované vstupné za ľudových 40 jüanov, bol by výsledný dojem o čosi lepší.
Publikované: 22.3.2014
Leto. Horúco. Peking. Horúco. Od výstupu z letiska ma delí už len oválna pečiatka. Ale na tú si ešte budem musieť počkať hodnú chvíľu v rade. Som skrátka zase v Číne.
Publikované: 29.3.2014
Dlhý rad na oválnu pečiatku sa zdá nekonečný. Ale potom si už iba vyzdvihnem kufor, nasadnem na autobus z letiska a nechám sa odviesť ku svojej univerzite. Všetko pekne podľa plánu, len k tomu pripočítať čakanie v radoch alebo v pekinskej zápche. Ale pokiaľ mi pamäť dobre slúži, pred dvoma rokmi to v Čcheng-tu ani zďaleka nešlo až tak hladko...
Publikované: 5.4.2014
Už čakám v rade na lístky z pekingského letiska. Potom stačí nasadnúť do toho správneho autobusu a za necelú hodinku budem na mieste. Som zvedavá na svoje nové bývanie, na kampus univerzity aj na jeho okolie (kapmus je areál univerzity zahŕňajúci pozemky aj budovy; vysokoškolské mestečko). Nedá mi to a moje spomienky opäť zablúdia o dva roky späť, do „môjho“ kampusu v Čcheng-tu.
Publikované: 12.4.2014
Nasadám do autobusu z letiska smerom k mojej univerzite. A pretože v Pekingu je dopravná zápcha snáď v každú dennú dobu, mám dostatok času na spomínanie. Ako to vtedy vlastne bolo? Už som sa zabývala, nakúpila zopár nevyhnutností pre základné prežitie... a potom vlastne už len napäto čakala, než sa objaví moja spolubývajúca.
Publikované: 19.4.2014
Po peripetiách so zápisom v kancelárii som mala za sebou celkom zdarne prvý týždeň. Nemusela som sa báť o strechu nad hlavou, postupne som spoznávala novú spolubývajúcu a našich nových domácich miláčikov – šváby.
Publikované: 26.4.2014
Aj keď nadpis vyzerá sľubne, bohužiaľ nebude nasledovať siahodlhý popis mojej hviezdnej hereckej kariéry. Ako sme starčekom v minulej časti sľúbili, tak sme aj ďalší deň prišli na ďalšiu „divadelnú skúšku“.
Publikované: 3.5.2014
Autobus, ktorý ma vezie z pekinského letiska, sa blíži k môjmu miestu určenia. Na pár prvých dní ním nie je škola, ale byt jedného kamaráta, ktorý mi poskytne nocľah po dobu zostávajúcu do registrácie na univerzite. Aká asi bude tá škola? Čo učitelia? A čo spolužiaci?
Publikované: 17.5.2014
Iný kraj, iný mrav, uvedomovala som si každý deň v Číne. Netrvalo mi to dlho. Začalo to mojím príchodom z letiska, následne ochromujúcou náložou s‘-čchuánského korenia a papričiek ochucujúcich večeru a pokračovalo to opäť jedlom – raňajkami.
Publikované: 24.5.2014
Asi tak by vyzerali prvé tri priečky zoznamu jedál, ktoré mi v Číne chýbali. Samozrejme človek po chvíli pátrania príde na to, že IKEA je od kampusu len hodinu jazdy autobusom (s pobytom v Číne sa mi veľmi zmenil náhľad na to, aká vzdialenosť je ešte považovaná za „neďaleko“) a že si môže čokoládu aj nejaký syr kúpiť, pokiaľ si chce prilepšiť.
Publikované: 31.5.2014
Predtým, než sa ocitnete na nejaké obdobie v úplne cudzej krajine, si možno ani neuvedomíte, čo všetko budete musieť riešiť. Väčšinou ide o veci, ktoré sú vo vašej domovskej krajine úplne normálne, akási nemenná rutina, nad ktorou málokto premýšľa. Môžeme začať... napríklad nakupovaním. A vezmeme to priamo od podlahy, to znamená od pouličných stánkov.
Publikované: 11.10.2014
Už v niekoľkých článkoch som sa dostala k tej istej téme – k pitiu horúcej vody. Odmala ma desila predstava, že keď som chorá, tak musím piť horúce nápoje. Vždy som tvrdila, že je predsa omnoho jednoduchšie a chutnejšie namiešať si šťavu. A potom som odišla do Číny.
Publikované: 18.10.2014
Prvé registračné úlohy boli konečne za mnou. Zriadila som si účet v čínskej banke, odovzdala som asi osem pasových fotografií a všetky ďalšie potrebné dokumenty a na izbe si vyčerpane prečítala pokyny. Po zistení, že čínska a anglická verzia sú odlišné, som sa rozhodla veriť tej pôvodnej, čiže čínskej.
Publikované: 28.2.2015
Z dedinky Lung-ťing 龙井 sme sa vracali mierne rozladení. Zase nám dotieravá pani pripomenula, že sme v Číne stále turisti – a s tvárou, ktorú mám, pre veľa Číňanov turistom jednoducho navždy zostanem.
Publikované: 7.3.2015
Keď sme skoro ráno vystrčili nos do ulice, zistili sme, že to tam skutočne žije. Bager vytrvalo búral jeden z domčekov a ostatní sa čulo venovali svojej práci, ako by sa nechumelilo. Trochu namrzene sme sa snažili ochrániť svoje raňajky pred všadeprítomným prachom a rozhodnutie bolo jasné – dostať sa odtiaľto pre dnešok čo najďalej.
Publikované: 14.3.2015
Ešte kým som sa vydala do Číny, na všelijakých reklamných plagátoch som si všímala podivné, väčšinou kruhovité budovy a nechápala som, prečo niekto niečo takéto vôbec staval alebo dokonca ešte stavia.
Publikované: 21.3.2015
Náš pobyt v Jün-jung-jao 云永谣 začal pomerne netradične pohrebom, ktorého sa zúčastnila valná časť miestnych – niektorí priamo v sprievode, iní ich sledovali z diaľky. Za chvíľu ale praskanie ustalo, hudba utíchla a o všetkom mohli rozprávať iba ulice plné červených papierikov po trhavinách.
Publikované: 28.3.2015
Pri našom pátraní po tchu-lou 土楼 sme sa po chvíli snaženia dostali úplne mimo turisticky atraktívnej dediny, kde neúnavne vyhrávala hudba. Čínski turisti sa veselo fotili v najrôznejšom tradičnom aj netradičnom oblečení požičanom za nehorázne sumy. Okolo nás zrazu všetko utíchlo a my sme sa po uzučkej cestičke dostávali bližšie k miestnym kopcom.
Publikované: 4.4.2015
Náš výlet za slávnymi tchu-lou 土楼 dopadol dobre. Objavila sa tajomná dodávka, ktorá nakoniec vôbec nebola tajomná. Nasadli čínski turisti a nasadli sme aj my, pretože nám pri pokladni objektu povedali, že posledný autobus už dávno odišiel a vodič dodávky nám aj tak dá najlepšiu cenu.
Publikované: 11.4.2015
Som jedna z tých, ktorá si nákupy jednoducho nevie užiť. Mám väčšinou pocit, že by som čas venovaný hľadaniu niečoho, čo nakoniec aj tak často nenájdem, mohla využiť omnoho efektívnejšie. A keď sa už odhodlám a do obchodu vyrazím, potrebujem čas.
Publikované: 18.4.2015
Nebolo to tak dávno, čo som sadala do lietadla smer Helsinki a premýšľala, kde strávim noc pred letom do Pekingu. Zrazu som zistila, že sa môj pobyt v Číne rýchlo blíži ku koncu. A bola to jedna z tých chvíľ, kedy som sa skrátka neubránila trochu tej nostalgii a spomínaniu.
Publikované: 2.5.2015
Koniec júna sa niesol v znamení odchodov. Už od mája mi postupne odchádzali spolužiaci. Blížilo sa totiž skúškové obdobie a tí, ktorí nepotrebovali žiadne potvrdenia o štúdiu a urobených skúškach skrátka zbalili kufre a nasadli na lietadlo. Ďalší už do školy nechodili, pretože im prišli na návštevu príbuzní a kamaráti. Internáty postupne osireli.
Publikované: 9.5.2015
Aj keď sme sa snažili, nepodarilo sa nám objednať úplne ideálne počasie. Smog, tak ako nepriepustná pokrievka, držal nad Pekingom teplo a snažil sa nás vyčerpávať. Ale my sme sa nedali.
Publikované: 16.5.2015
Peking, mesto nášho ročného študijného pobytu, neprivítal dievčatá práve najústretovejšie. Ale ani cez všetky prekážky, ktoré nám postavil do cesty, sme si nenechali skaziť náladu a povedali sme si, že sa na pamiatky, na ktoré sme sa počas prvých pár dní nedostali, pozrieme pre odletom. S prípadnými nezdarmi bolo však v našom veľkolepom bojovom cestovnom pláne počítané.
Publikované: 23.5.2015
Chrám Ôsmych nesmrteľných (Pa sien an 八仙庵) je najväčší taoistický chrám v Si-ane 西安. Keď sme sa rozhodovali, na ktorú pamiatku vyrazíme najskôr, bol celkom jasnou voľbou.
Publikované: 30.5.2015
„To je niečo, čo musíte vidieť!“
„Určite to stojí za to!“
„Je to div sveta.“
Publikované: 6.6.2015
Terakotová armáda v Si-ane 西安 nás síce zaujala, ale rozhodne to nebola jediná téma toho dňa. Boli sme dosť možno trochu sklamaní všetkými tými ľuďmi, ktorých sme tam stretávali. Či už to boli senzáciechtiví turisti alebo ziskuchtiví obchodníci. Nehovoriac o nemalom vstupnom... Ani na dobré jedlo sme nikde v okolí nenarazili, a tak sme zjedli len niečo málo a nasadli na autobus späť do mesta.
Publikované: 21.2.2015
Po krušnom príjazde do Chang-čou 杭州 nás čakal nabitý program. Hneď z rána sme sa teda vydali na prieskum, aby sme zistili, kde to vôbec sme a ako sa dostaneme k nášmu ďalšiemu cieľu – dedinke Lung-ťing 龙井, preslávenej čajovými plantážami.
Publikované: 7.2.2015
Keď sme sa vrátili na hostel, boli sme rozhodnutí, že vstaneme skoro ráno, vyšplháme sa na strechu a začneme deň pohľadom na ranné Su-čou 苏州. Hneď pri zvonení budíku sme sa za ten nápad začali preklínať. Ale pretože sme jeden pred druhým nechceli stratiť tvár, vyškriabali sme sa z teplých perín a zamierili na strechu.
Publikované: 25.10.2014
Určite existujú zoznamy najpoužívanejších slov, a to v každom jazyku. Učíme sa, ktoré slová používame v našej materinskej reči najviac. A väčšinou sa tomu nedivíme, skutočne sa jedná o slová, pri ktorých sa nám to zdá logické.
Publikované: 8.11.2014
Na úvod je možno potrebné povedať, že pochádzam z malého mesta. A veľký šok pre mňa bol už len príjazd do Prahy. Keď som vtedy nešťastne a stratene pobehovala rannou Prahou a snažila sa nájsť správnu adresu, netušila som, že si takýto zážitok ešte zopakujem. A že bude ďaleko intenzívnejší.
Publikované: 15.11.2014
„Ty študuješ čínštinu? To ako prečítaš ten rozsypaný čaj?“ „Čínštinu? Ťing ťing ťong?“ „A čo, už máš z tej ryže šikmé oči?“
Publikované: 22.11.2014
Hovorím síce iba na základe vlastnej skúsenosti a postrehov od priateľov a známych, ale mám dojem, že snáď u každého skôr či neskôr príde čas, kedy potrebuje opustiť hlučné veľkomesto a nadýchať sa čerstvého vzduchu.
Publikované: 29.11.2014
Dni v Pekingu veselo ubiehali. Ráno do školy, popoludní zo školy, učiť sa, porozprávať sa s kamarátmi... Každodennú rutinu sme prekladali občasnými víkendovými výletmi. Letný Peking, pravda, nebol moc kúzelný.
Publikované: 6.12.2014
Snáď každý, kto navštívil Peking a mal trochu času, zavítal aj do známeho Letného paláca (I-che-jüan 颐和园) na severozápade Pekingu. Už menej turistov však vie, že neďaleko od „nového“ Letného paláca si môžu prezrieť aj Starý letný palác (Jüan-ming-jüan 圆明园).
Publikované: 13.12.2014
Viem, že staré príslovie začína trošku inak, ale niekedy mi napadne, že aj táto jeho obmena má niečo do seba. Sú miesta, na ktorých mi to príde na um častejšie, a potom tiež také miesta, kde mi to napadne skoro každý deň. Ako už isto tušíte, do druhého prípadu spadá aj Čína.
Publikované: 20.12.2014
„Na konečnú? Ale čo tam budete robiť, veď tam nič nie je?“
Publikované: 27.12.2014
Aj keď som v Číne pomerne dosť precestovala, hlavným dôvodom, prečo som sem prišla, predsa len bolo štúdium čínštiny. A pretože sa ma v poslednej dobe stále viac známych aj takmer neznámych ľudí pýta, ako vlastne taká výučba v Číne vyzerá, pokúsim sa vám to aspoň trošku priblížiť.
Publikované: 3.1.2015
Keď ste v Číne na štúdiách a chcete toho skúsiť ešte viac, než sa naučíte v klasických kurzoch, môžete sa poohliadnuť po voliteľných kurzoch. Väčšinou ich univerzity ponúkajú mnoho. Od najrôznejších športov cez prednášky o literatúre alebo reáliách až po kurzy kaligrafie alebo miestneho dialektu.
Publikované: 10.1.2015
S blížiacou sa jarou nás to tiahlo z Pekingu von do prírody. „Prečo nejdete do Š'-tu 十渡,“ navrhla nám jedna z našich učiteliek – kamarátok. Podľa popisu to vyzeralo krásne: vraj „Kuej-lin 桂林 severu“.
Publikované: 17.1.2015
V období Vianoc a Nového roku snáď každý aspoň na chvíľku zaspomína, aký rok prežil, ako a s kým trávil Vianoce a aké to bolo. Ani u mňa to nebolo inak a pohľad na šedivé ulice bez snehu mi pripomenul moje prvé Vianoce mimo domova. Vianoce v Čcheng-tu 成都.
Publikované: 24.1.2015
V Pekingu nebolo zle, ale čas od času sa človeku skrátka zachcelo odísť preč. Kamkoľvek. Blížili sa prázdniny okolo prvého mája a my sme už dávno zabudli, aké šialené je cestovať, keď majú voľno aj ostatní. Nutné ale podotknúť, že sme boli zase o niečo chytrejší – naučili sme sa kupovať vlakové lístky na internete.
Publikované: 31.1.2015
Po všetkých informáciách, ktoré sme od učiteľov i kamarátov o Su-čou 苏州 získali, kto by sa sem netešil! "Hore je raj, dole sú Su-čou a Chang-čou," (čínsky Šang jou tchien-tchang, sia jou Su-Chang 上有天堂,下有苏杭) znelo nám v ušiach, keď sme nasadali na zelené mestské bicykle a prepletali sa úzkymi uličkami okolo nášho hostelu.
Publikované: 13.6.2015
V Si-ane 西安 nám zostával posledný deň. Na večer sme totiž mali kúpené lístky – nie do opery, ale na nočný vlak do môjho milovaného Čcheng-tu 成都.
Publikované: 25.1.2014
Náš spánok bol síce tú noc prerušovaný, ale aj napriek tomu pomerne osviežujúci, a tak sme neváhali a skoro zrána vyrazili preskúmať ďalšie pamiatky v Po-čou. Ticho sme dúfali, že čím skôr vstaneme, tým menšie horko nás bude sprevádzať.
Publikované: 28.9.2013
Je horúco. Sedíme v autobuse natlčení pri okienku a snažíme sa osviežiť prúdiacim vetrom. Onedlho diaľnicu vystrieda prašná cesta s nespočetnými výmoľmi. Celí rozklepaní vystupujeme na krátku zastávku v mestečku Lin-sia.
Publikované: 21.9.2013
Z Pching-liangu nás čakala cesta do ďalšieho mesta v provincii Kan-su – do Tchien-šuej. Názov tohto mesta doslova znamená „nebesá – voda“ (天水), a to bola aj prvá myšlienka, ktorá nám zišla na um, keď sme po neuveriteľne dlhej jazde autobusom skočili rovno do kaluže vytvorenej vytrvalým dažďom.
Publikované: 14.9.2013
Bol už večer, keď sme opustili našu ubytovňu a vydali sa smerom ku kláštoru Labrang. Jedná sa o jeden zo šiestich hlavných kláštorov sekty Gelugpa tibetského budhizmu, známej tiež pod označením „sekta Žltých čapíc“.
Publikované: 7.9.2013
„Vstávať, vstávať, vystupovať, sme v Pching-liangu!“ Človeku chvíľku trvá, než sa prebudí natoľko, aby si uvedomil, že to nie je sen, ale že sa ho čínsky sprievodca pokúša upozorniť, že je tam, kam si prial dôjsť, a je na čase opustiť vyhriate miestečko v lôžkovom vagóne.
Publikované: 29.7.2013
Ako už bolo povedané v predchádzajúcom článku, Jin-čchuan je hlavným mestom Ning-sia, autonómnej oblasti národnosti Chuej. O Chuejoch by sa dalo zjednodušene povedať, že sa jedná o čínskych moslimov. Spravidla ich spoznáte na prvý pohľad: muži, rovnako ako ženy, nosia typické čapičky.
Publikované: 29.6.2013
Jednou z veľkých turistických atrakcií provincie Ning-sia sú kráľovské hrobky asi 35 kilometrov od centra Jin-čchuanu. A pretože sa očividne jednalo o pamiatku, ktorú jednoducho navštíviť musíte, vypravili sme sa tam skoro po našom ubytovaní. Po chvíli pátrania sme objavili autobus, ktorý mal ísť na Si-sia Kuang-čchang, čiže doslova na „námestie západnej Sia“.
Publikované: 15.6.2013
Peking – Ta-tchung – Hohhot... a nasledovať mal Jin-čchuan. Omámení radosťou, že sa nám vôbec podarilo zohnať lístok na vlak, sme ho nijak bližšie neskúmali.
Publikované: 27.5.2013
Keď sa vydáte do Hohhotu, je takmer nemožné nenavštíviť preslávenú mongolskú step. V okolí Hohhotu ich je samozrejme nespočetne veľa, a tak sme si z nich vybrali step Si-la-mu-žen. Nasadli sme do autobusu s ruksakmi a spacákmi a za necelé dve hodiny nás vodič vyklopil uprostred ničoho.
Publikované: 20.5.2013
Z Pekingu do Ta-tchungu. Z Ta-tchungu do Hohhotu, hlavného mesta Vnútorného Mongolska, našej druhej zastávky na ceste Čínou. Vybavení instantnými rezancami (ktoré sa čínsky príhodne volajú fang-pien-mien, doslova „pohodlné rezance“) čakáme na Ta-tchungskej stanici a v ruke víťazoslávne držíme lístky, na ktorých je znakmi napísané jing-cuo („tvrdé sedadlá“).
Publikované: 9.3.2013
Tiež poznáte ten pocit, keď chcete zrazu skúsiť niečo nové a vyraziť len tak za dobrodružstvom? Po januári strávenom v Pekingu sa nám po Číne zacnelo tak veľmi, že sme našli výhodné letenky a rozhodli sa cez leto opäť vyraziť do Ríše stredu.
Publikované: 14.2.2015
Po rozlúčke so Su-čou 苏州 nás vlak unášal ďalej do slávneho Šanghaja 上海. Šanghaj je dnes meno, ktoré sa vybaví snáď každému, ak sa spýtate na nejaké čínske mesto. Skôr to však bývala malá rybárska dedinka.
Publikované: 18.8.2012
Už sme tretí deň pohltení kúzlom západnej Číny a s vedomím, že máme niekde „za chrbtom“ Tibet, je pre nás „škaredo“ povedané atraktívne. Tam sa pod hlavičkou čínskeho Ministerstva zahraničia rozhodne nepozrieme, no napriek tomu tibetskú kultúru stretávame na každom kroku.
Publikované: 29.9.2013
Za dažďa sme po prehliadke kláštora Labrang zaspávali a za dažďa sme sa aj prebúdzali. Boli sme celkom radi, že sme sa rozhodli upustiť od nášho pôvodného zámeru prespať v stepi.
Publikované: 5.10.2013
Cesta autobusom ubiehala vcelku rýchlo, obloha sa začínala vyjasňovať a nám sa otvoril pohľad do prekrásnej šírošírej krajiny. Čím ďalej sme cestovali, tým viac sme sa norili medzi vysoké horské štíty porastené trávou, ktorú spásali stáda jakov a kôz.
Publikované: 11.1.2014
Už o našom príjazde vedel aj miestny policajt, takže sme sa mohli bez obáv potulovať mestom. Šou-sien je obývaný pomerne veľkou komunitou Chuejov, ktorých sme si obľúbili nielen vďaka ich kultúre, ale tiež vďaka ich milému prístupu. Vydali sme sa teda do ulíc a pátrali po ich mešitách.
Publikované: 4.1.2014
Vlak, napriek tomu, že pôsobil veľmi, veľmi unaveným dojmom, nás v poriadku doviezol do Che-feja, hlavného a najväčšieho mesta v provincii An-chuej.
Publikované: 28.12.2013
Na druhý deň ráno okolo siedmej hodiny sme sa ocitli v Nan-čchangu, hlavnom meste provincie Ťiang-si, v meste s bohatou históriou.
Publikované: 21.12.2013
Ako sme sa predchádzajúci deň nad tanierom la-mien dohodli, tak sme aj spravili. Hneď ráno sme nasadli na mestský autobus k rieke Siang-ťiang. Len čo sme vystúpili, zbadali sme náš cieľ – ostrov Tung-čou. Pretože sa skutočne jedná o ostrov, jediná prístupová cesta je po rieke.
Publikované: 14.12.2013
Keď sme si kúpili lístky, ktoré nám zaručovali, že budeme môcť odísť z národného parku Čang-ťia-ťie, ani sme neprotestovali, keď sme zistili úplný stav veci: v znakoch vytlačený nápis wu-cuo úplne jasne hovoril, že sa s najväčšou pravdepodobnosťou počas cesty neposadíme.
Publikované: 25.8.2012
Provincia Qinghai ma okúzľuje na každom kroku, alebo skôr na každom prejdenom kilometri. Zmesi budhizmu a moslimského sveta pokorne vegetujúce pospolu sú neuveriteľne zaujímavým javom, obzvlášť pre novinára z ďalekej, zrýchlenej, často neosobnej a netolerantnej Európy. Tentoraz mierime do údolia, ktoré skrýva oblasť Rebkong, centrum tibetského umenia v provincii.
Publikované: 7.12.2013
Rozhodli sme sa dať parku ešte jednu šancu a začať z druhého konca – od juhu. Taktiež sme dodržali naše rozhodnutie vyhýbať sa schodom, a tak sme sa vydali cestou pozdĺž rieky.
Publikované: 30.11.2013
Naše prvé dojmy z národného parku Čang-ťia-ťie teda neboli priamo pozitívne. Pozitívne však neboli ani naše nasledujúce dojmy. Pri vchode sme stretli ženštinu, ktorá vehementne ponúkala úžasné ubytovanie v hoteli priamo v parku za cenu, na ktorú sme aj v neturistických oblastiach museli zjednávať.
Publikované: 23.11.2013
Po deväťhodinovej jazde vlakom sme vystúpili na stanici v Kuej-jangu, hlavnom meste provincie Kuej-čou. Aké bolo naše prekvapenie, keď sa nás nepokúsil poraziť horúci závan vonkajšieho vzduchu ako v Čchung-čchingu! Nedá sa síce povedať, že by nebolo teplo, ale fúkal mierny vietor a celkovo bolo omnoho príjemnejšie.
Publikované: 12.10.2013
Vyzeralo to, akoby nás chcelo počasie odmeniť za útrapy predchádzajúceho dňa, a tak sme sa prebudili do slnečného rána. Zistili sme tiež, že cez noc úplne rozkopali hlavnú cestu v dedine, takže sme si zvesela zaskákali cez novo vzniknuté priekopy.
Publikované: 19.10.2013
Lao-pan nášho hotela (ak sa vôbec dá naše obydlie nazvať hotelom) sa zaprisahal, že autobus do našej ďalšej destinácie - Žuo-er-kaj (mestečka známeho aj pod menom Zoige) ide o pol siedmej ráno.
Publikované: 26.10.2013
Cesta do Sung-pchanu trvala asi tri hodiny. Len čo sme vystúpili z autobusu, uvedomili sme si, že sme v super turistickej oblasti. Aj keď sa noc ešte neblížila, už dopredu sme sa obávali predraženého ubytovania.
Publikované: 2.11.2013
Čcheng-tu sme už obaja pomerne dobre poznali, a tak sme sa po dôkladnom spánku vydali do bambusového parku pri univerzite, kde som študovala. Posilnení sladkým vodným melónom sme si vytýčili ďalší cieľ: mešita na západ od námestia Tchien-tu.
Publikované: 9.11.2013
Vlak K625 z Čcheng-tu do Čchung-čchingu bol pomerne... zaujímavý dopravný prostriedok. Nakoľko ale bolo zapnuté iba každé druhé svetlo a pretože sme boli na smrť unavení, len sme sa zložili na sedadlá (netradične prázdne, vytrvalo len pár najodhodlanejších). Nerozhliadali sme sa naľavo ani napravo, pretože nevedomosť je niekedy základom úspechu, a zaspali sme nepokojným spánkom.
Publikované: 16.11.2013
Na ďalší deň sme sa utvrdili v tom, že dopátrať sa v Číne smeru, ktorým chcete ísť, nie je vôbec jednoduché. Pokiaľ tu totiž niečo frčí, tak je to koncept mien-c' – tváre. Určite máme niečo podobné aj v Čechách – ide skrátka o to, že nechcete pred druhými ľuďmi stratiť tvár.
Publikované: 9.2.2013
Všetci sme si už zvykli, že je Čína ovenčená stovkami superlatívov a naj a nebudem preháňať, keď odhadnem, že túto škálu prvenstiev rozširuje minimálne raz za týždeň o nejakú novinku.
Publikované: 19.5.2012
Byť v Číne a nenavštíviť Veľký čínsky múr sa rovná barbarstvu. V oficiálnom programe, ktorý pre nás čínska vláda zostavila, je tento výlet aj tak len alternatívny a musíme si ho vyložene zaslúžiť. Od časného rána preto sedíme v červenej sále sídla Komunistickej strany Čínskej ľudovej republiky a tvárime sa, že počúvame propagandistické referáty zapálených rečníkov.
Publikované: 19.1.2013
My už máme celé to vianočné martýrium viac či menej zdarne za sebou, následky silvestrovských osláv sú zažehnané a nastúpili všedné dni. Ďaleko na východe planéty ale sviatočné naháňačky len teraz vrcholia.
Publikované: 17.11.2012
V Číne sa pije naozaj všetko, na čo si len spomenieme. Každodenným nápojom je neodmysliteľný čaj, či už zelený alebo čierny, fermentovaný alebo polofermentovaný. Voda a stovky druhov nealkoholických nápojov patria k jedlu rovnako ako pivo alebo veľmi obľúbené tradičné ryžové víno. Na stoloch tunajšej „vyššej" triedy už ale nechýba ani víno z hrozna, nápoj donedávna veľmi opomínaný.
Publikované: 16.6.2012
Z okienka autobusu sme Peking obzerali krížom krážom, autentickú atmosféru ulíc a uličiek a tie státisíce ľudí v nich sme ale nasali až v roli peších turistov a potom samozrejme po „večierke“, teda keď skončila oficiálna večera s vybranými potentátmi a naše unavené sprievodkyne zmizli za dverami hotelovej izby.
Publikované: 15.9.2012
Sme stále na ďalekom severozápade Číny, v kraji, ktorý je pretkaný tibetskou kultúrou a históriou. Po veľkých dávkach nám naši pekinskí hostitelia servírujú návnady, ktoré majú neveriacich Európanov presvedčiť o záujme centrálnej vlády na rozvoji qinghajskej zaostalej ekonomiky, zvyšovaním životnej úrovne obyvateľov a zároveň podpore zachovania všetkých atribútov pôvodnej kultúry.
Publikované: 14.7.2012
Čínska vytrvalosť a disciplína nás sprevádzala na každom kroku a návšteva pekinskej Univerzity zahraničných štúdií nás v tom len utvrdila. Tu sme mali šancu oceniť aj ďalšiu typickú vlastnosť Číňanov - prispôsobivosť.
Publikované: 13.2.2012
Čína –krajina neobmedzených možností, ktorá na rozdiel od vyspelého sveta rastie a ktorej hospodársky rast sa v súčasnosti javí ako zázrak. Krajina s mnohými kultúrnymi a historickými pamiatkami, krajina, ktorá posiala človeka do vesmíru. Ale tiež krajina, ktorá nerešpektuje ľudské práva, krajina, kde vládne diktatúra, síce označovaná ako komunistická, avšak s markantnými kapitalistickými prvkami.
Publikované: 13.10.2012
Sme v Šanghaji, metropole opradenej stovkami „naj“, teda aj v najväčšom čínskom meste. Jedno „naj“ mu ale určite chýba – to historické. Šanghaj má na rozdiel od mnohých iných čínskych miest pomerne krátku históriu, po stredoveku tu nie je ani pamiatky. Rybárska dedina sa na brehu rieky Huangpu zrodila až v 11. storočí a na vážnosti začala získavať až o šesť storočí neskôr.
Publikované: 12.5.2012
Konečne Peking. Naša novinárska partia sa prebojovala sériou bezpečnostných kontrol a ocitáme sa v nekonečnej letiskovej hale. Pocit, že nás miestny dav pohltí, je ale klamný. Vzápätí vidíme rozosmiatu čínsku slečnu s mávatkom a za pár minút už všetci sedíme v luxusnom klimatizovanom autobuse.
Publikované: 11.8.2012
Náš autobus sa konečne dotrmácal na koniec dlhokánskej ílovej poľnej cesty, na ktorú sa zhruba pred hodinou ako mávnutím kúzelného prútika zmenila moderná šesťprúdová diaľnica. Moje obavy, že skončíme na streche, sa našťastie nenaplnili, prešli sme posledným lesíkom a na pravo sa pred nami objavilo futbalové ihrisko a na ľavo zelený dvor. Všetkému dominovala prízemná ošumelá, omlátená šedivá budov
Publikované: 10.11.2012
Úplne prvé čínske slovíčko, ktoré som sa naučila a tiež ho dodnes nezabudla, je „pi-džo“. Pokiaľ sa vám zdá povedomé, nemýlite sa – aj keď diametrálne odlišný jazyk, pre obľúbený zlatistý mok má foneticky veľmi podobný názov ako čeština a mnohé ďalšie slovanské jazyky. Pitie piva je záľubou, ktorú máme s Číňanmi rozhodne spoločnú.
Publikované: 2.6.2012
My „vyvolení" sme čínsku megalopolu z veľké časti prebrázdili luxusným klimatizovaným autobusom s usmievavým švihákom za volantom. Aj to už patrí k miestnemu štandardu, určite však len pre nepatrnú skupinku domorodcov a potom samozrejme pre majetných turistov.
Publikované: 20.10.2012
Keď som sa na ňu dívala večer z promenády koloniálneho Bundu, okúzlila ma Perla Orientu svojimi ladnými tvarmi a dlho som sledovala, ako sa v pravidelných intervaloch odieva do nových a nových farieb. Ani neviem, ktorá jej sluší najviac…
Publikované: 21.1.2013
Veľký čínsky múr. Dlhý múr. Nekonečne dlhý múr. Mnoho mien, a predsa je stále reč o jednom a tom samom múre. Múre, ktorý však pozná snáď každý, nech už žije kdekoľvek. Pokiaľ ste Číňan, je to múr s veľkým M, ste na neho pyšný ako na národný symbol. A ako kedysi povedal Mao Ce-tung: „Kto nikdy nevystúpil na Veľký čínsky múr, nie je pravým mužom.“ A už vôbec nie Číňanom.
Publikované: 21.7.2012
Po štyroch dňoch strávených v Pekingu sme zbalili kufre a spolu s našimi sprievodkyňami sme nasadli do lietadla. Pred nami je veľká neznáma – presúvame sa do jednej z najchudobnejších provincií Číny na západ až k tibetským hraniciam. Prekvapenie nečaká len nás, ale aj naše pekinské slečny – Qinghai navštívia po prvýkrát v živote.
Publikované: 22.9.2012
Klasické čínske koberce popísal už Marco Polo vo svojich cestopisoch, no vo svete napriek tomu ešte ani dnes nie sú príliš vidieť a vie sa o nich stále málo. Teším sa, že naša návšteva továrne na výrobu kobercov v provincii Qinghai, na okraji metropole Xining, rozšíri moje obzory. Život miestnych robotníčok zasúvam hlbšie do podvedomia a snažím sa vnímať krásu okolo seba.
Publikované: 23.6.2012
Prvý kulinársky zážitok v Číne ma príliš nenadchol. Nádherný päťhviezdičkový hotel, veľký rozruch pri príjazde našej novinárskej delegácie - úklonom a mávnutím vejára nás vítali krásky v tradičnom odeve, od stolu sme sa kochali nádherou átria s jazierkom a exotickými vtákmi, z reproduktorov sa šírila príjemná hudba a my, unavení po náročnom lete so žalúdkami natešenými na prvú čínsku lahôdku.
Publikované: 24.11.2012
Pohybovať sa na druhej strane euroázijského kontinentu nie je pre menej znalého nič jednoduchého, obzvlášť vtedy, ak ho čaká osobný kontakt s čínskou rodinou, s obchodnými partnermi alebo politikmi či úradníkmi. Na taký pobyt sa je dobré aspoň trochu pripraviť, pretože inak vás čaká nejedno faux pas.
Publikované: 25.2.2012
Dávne mesto Xian alebo tiež Si-an je staré asi 3000 rokov. Je jedným z najvýznamnejších miest celej čínskej histórie, lebo práve tu sídlilo 11 čínskych cisárskych dynastií. V dobe, keď bol Peking iba osadou, zlatý Si-an žiaril pestrými farbami chrámov, širokými bulvármi a architektonickými výstrelkami.
Publikované: 26.5.2012
Svetové média dnes svorne hlásajú, že čínska štátna televízia CCTV víťazne dokončila svoj závod a slávnostne otvorila svoje nové sídlo v Pekingu. Futuristicky vyzerajúcu budovu, ktorá má symbolizovať nástup Číny na svetovú scénu, už novinári prekrstili – vďaka nevšednému tvaru ju k nemilosti Číňanov vo svete prezívajú "Veľké boxerky".
Publikované: 26.1.2013
Naše putovanie po Číne bolo okrem iného prešpikované mnohými formálnymi stretnutiami, ako s vládnymi potentátmi, tak aj s vedením rôznych firiem, ktoré sa cez nás, európskych novinárov, chceli zviditeľniť. V chvate všetkých tých na minútu rozplánovaných sedení som vždy na záver pozbierala pripravené vizitky a starostlivo ich založila ku svojim poznámkam.
Publikované: 28.7.2012
Ranný pohľad z okna hotelu v Xiningu odhaľuje úchvatný horizont. Mesto je lemované vysokými horami, nad ktorými žiari slnko a ja sa nesmierne teším na dnešné putovanie, ktoré má chvíľami kopírovať niekdajšiu obchodnú tepnu medzi Áziou a Európou – Hodvábnu cestu. To, že si nohy zmočím v Žltej rieke, sa mi ešte stále vidí iba ako science fiction.
Publikované: 27.10.2012
Druhý deň v Šanghaji. Som vyspatá do ružova, apartmán, ktorý mi čínske ministerstvo doprialo v jednom z najmodernejších hotelov v štvrti Pchu - tung, sa nevyrovná snáď ani najluxusnejšiemu dovolenkovému modelu.
Publikované: 29.9.2012
Putovanie po Číne so sebou prináša nekonečnú škálu dojmov, vnemov, zážitkov a prekvapení, pre Európana často zahalených pod rúškom tajomna, mnohokrát ale iba obyčajnej nevedomosti. Ja som si z tejto krajiny odviezla dominujúci pocit – Čína je neuveriteľne farebná. Farebná od fádnej uniformnej šedi až po nádherné dúhové kombinácie.
Publikované: 3.11.2012
Do zahájenia svetovej výstavy zostáva necelých 11 mesiacov. Tu v Šanghaji sa slovo Expo skloňuje do omrzenia. Blankytne modrý maskot výstavy Chaj – pao sa na nás už rok pred prepuknutím výstavného blázinca usmieva z výkladov, plagátov, mrká na svetelných tabuliach a jedného plyšového si dokonca priveziem domov.
Publikované: 30.6.2012
Peking je pre nás belochov koncentráciou paradoxov. Nekonečné mrakodrapy, luxusné obytné rezidencie, supermoderné obchody všetkých svetových značiek na jednej strane a potom tisíce artefaktov starej čínskej kultúry. Nás zaujíma oboje, to tradičné je ale omnoho lákavejšie.
Publikované: 4.8.2012
Náš autobus uháňa po dokonale hladkej diaľnici, na ktorej sem tam stretneme človeka v klobúku, so šatkou cez tvár a metlou v ruke – je sám, široko ďaleko ani pamiatka po civilizácii, vysoké hory po oboch stranách a on zametá krajnice.
Publikované: 5.1.2013
Potulky a prechádzky po Šanghaji sú nekonečnou studnicou poznávania nepoznaného, odlišného, nech už je to kdekoľvek. Podarí sa mi sadnúť si na pol hodiny na lavičku na jednom veľmi frekventovanom bulvári a pozorovať cvrkot okolo seba.
Publikované: 5.9.2010
Pokiaľ sa chcete na chvíľku zabudnúť na mieste, kde čas beží trochu iným tempom, kde každodenný zhon a stres nemá celkom žiadnu šancu, potom ste na správnej adrese. Yangshuo. V, na čínske pomery, malom mestečku ležiacom v prírodnom krase na riekach Li a Yulong.
Publikované: 6.10.2012
Opúšťať provinciu Qinghai a tým aj pár dní života v minulom, občas aj predminulom storočí, bolo pre citlivejšie povahy obzvlášť ťažké. Tunajšia na mnohých miestach panenská príroda, pyšné horské masívy, hlboké zelené údolia, rozľahlé suché pláne, miniatúrne políčka, stáda jakov a farebná zmeska národností, často nepoškvrnených civilizáciou, nás okúzlili a v našich srdiach navždy zanechali stopu.
Publikované: 7.7.2012
Návšteva pekinského trhu s potravinami a pochutinami všetkých druhov, tvarov, pachov, často neznámeho pôvodu a ešte nebezpečne dlhej životnosti nás naozaj na chvíľu omráčila. Pokojní čínski obchodníci len civeli na blondíny, ktoré sa pohybujú tempom maratónskeho bežca. Uf. Sme preč a ako zázrakom sa pred nami objaví príjemne známa ceduľa „Starbucks Coffee“.
Súvisiaca fotogaléria
Foto: Amy Challen a Jan Lidmaňský
Súvisiace video
Návšteva Hongkongu je pre mnoho ľudí úžasný, silný, intenzívny a niekedy aj divný zážitok… Znie t...