Čína: dlhá cesta II. – ľadový Letný palác

Ani cisárske rodiny netrávili v Pekingu každý deň v roku. Keď zatúžili po odpočinku v horúcich letných dňoch, vydávali sa spravidla do Letného paláca (čínsky 颐和园 I-che-jüan, čo by sa dalo preložiť ako „Záhrada pestovaného súladu“). Prvé podoby tohto klasického parku začali vznikať už v 12. storočí a dodnes patrí k najväčším v Pekingu. Keď sme sa ho rozhodli navštíviť my, bol práve január, Sviatky jari, a vonkajších mínus dvadsať stupňov dávalo tušiť, že leto je ešte ďaleko. Rozhodne to ale stálo za to.

Ako sa ľudia vracali do svojich rodných miest a dedín, aby Nový rok strávili so svojimi rodinami, hlavné mesto sa krok po kroku vyľudňovalo. Zima potom väčšinu z tých čo zostali, zahnala do vyhriatych domov. A predsa ani Letný palác, asi pätnásť kilometrov od centra Pekingu nezostal opustený. Možno to bola nezvyklo modrá obloha, možno zvláštna atmosféra prichádzajúcich sviatkov čo obyvateľov Pekingu lákalo k návšteve. Celý komplex má 290 hektárov, ale väčšina návštevníkov bola sústredená okolo jedného miesta – jazera Kchun-ming. Pohľad na skupinky Číňanov, predvádzajúcich krasokorčuliarske kreácie na umelo zväčšenom jazere, stál bezpochyby za to. Čo na tom, že ceduľa na brehu hlásala „vstup na jazero zakázaný“.   

Letný palác na celé to zvŕtanie hľadel z hory Dlhého života s neochvejným pokojom. Predsa len už nejaké to storočie pozoruje ľudstvo, rovnako ako Mramorová loď, ktorú nechala cisárovna Cchi'-si postaviť namiesto vystavenia skutočnej čínskej flotily, keď z peňazí na to určených v roku 1888 celý areál rekonštruovala. S obľubou tam potom so svojimi dvornými dámami popíjala čaj a pozorovala západ slnka za pahorok aj na vodnej hladine.

Od dôb známej a kontroverznej cisárovnej sa mnoho zmenilo. Dnes už dávno na lodi čaj nepodávajú, ba dokonca je vstup do nej zakázaný. Od roku 1924 si Letný palác smie pozrieť aj verejnosť a v roku 1998 bol zapísaný na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Asi najlepší pohľad na celý komplex je z pavilónu Budhistickej vône  vysokého štyridsať metrov. Ale či už si záhrady Letného paláca prezeráte z výšky, z promenády okolo jazera Kchun-ming alebo sa v zime dokonca na zamrznuté jazero odvážite stúpiť , čaká vás nezabudnuteľný zážitok. Všade navôkol je ticho a pokoj, len občas k nám dorazí výskanie detí na korčuliach. Slnko sa pomaly chystá ku spánku, presvetlí celú zamrznutú vodnú hladinu a človeku to nedá a premýšľa, či tie západy slnka, ktoré pozorovala Cch'-si, boli rovnako tak kúzelné ako dnes.

Text/foto: Hana Bašová

Preklad: Oskár Mažgút