rieka Biela (belianska) - Slovenská republika

Prameň:
Pri obci Ždiar spojením niekoľkých potokov

Dĺžka toku:
21 km

Lokality

Belianska jaskyňa

Druh lokality:
Jaskyne

Lokácia:
Prešovský kraj, okres Poprad

Geomorfologická jednotka: Belianske Tatry

Teplota vzduchu: 5,0 až 6,3 °C

Relatívna vlhkosť: 90 až 97 %

Formy výzdoby: sintrové vodopády, pagodovité stalagmity, jazierka a mnohé ďalšie

V okolí: Belianske Tatry, Dolina Siedmich prameňov, Chata Plesnivec, Ždiar, Kežmarské Žľaby

    Národná prírodná pamiatka Belianska jaskyňa sa nachádza v Katastrálnom území obce Tatranská Lomnica v okrese Poprad na severnom svahu Kobylieho vrchu. Je to najväčšia a jediná sprístupnená vysokohorská kvapľová jaskyňa v Tatranskom národnom parku.

    K jaskyni vedie žlto značená lesná cesta z obce Tatranská Lomnica, ktorá neskôr prechádza do náučného chodníka s dĺžkou asi 1 km. Vchod, ktorý vznikol v roku 1882 prerazením tunela 82 m nad pôvodným vstupom, sa nachádza v nadmorskej výške 890m.
    Belianska jaskyňa bola vytvorená v druhohorných triasových vápencoch v období od vrchného do konca pleistocénu. Vznik podmienili vody, ktoré prenikali pomedzi vrstvy a tak prúdili hlbšie do podzemia. Voda svojím dlhodobým erozívnym a korozívnym vplyvom spôsobila vymodelovanie mohutných kupol aj menších kupolovitých vyhĺbenín na stropoch jaskyne a tiež vznik rôznych krasových foriem Belianskej jaskyne.

    Jaskyňu poznali zlatokopi už v prvej polovici 18. storočia, potom ostala na dlhé roky utajená, až ju v roku 1826 znovuobjavili L. Gulden a zlatokop Fabry. Títo však nešli ďalej do útrob jaskyne. Podzemie preskúmali až 5. mája 1881 Július Husz a Johan Britz. Prvá prehliadka jaskyne sa potom konala v roku 1884.

    V jaskyni s dĺžkou 3640m a prevýšením 160 m sa nachádzajú rozšírené dómovité a sieňovité priestory (Zrútený dóm, Dóm trosiek), oválne tvary vzniknuté vodnou modeláciou (Rúrovitý dóm, Priepasťová chodba), či mnohé priepasti (Hladová priepasť, Peklo) a komíny. Upútajú tiež sintrové vodopády (Vysoký dóm, Dóm SNP, Vodopádový dóm), pagodovité stalagmity (Palmová sieň), ale aj iné bohato zastúpené formy sintrovej výplne (Galéria, Klenotnica, Biela sieň). Zvláštny je naklonený 2 m vysoký a 1 m široký stalagmit v Zrútenom dóme, ktorý pripomína šikmú vežu v Pise. Jedna zo zastávok prehliadkovej trasy je v Hudobnej sieni. Tá dostala svoje pomenovanie podľa zvuku kvapiek dopadajúcich na hladinu vody v jazierku. 
    Zaujímavosťou je, že okolo roku 1934 prešla Belianska jaskyňa sériou pokusov, pri ktorých sa jaskyniari snažili o zaľadnenie spodných častí kvôli jej zatraktívneniu. Pokusy boli síce úspešné, no došlo pri nich k poškodeniu kvapľovej výzdoby a praskaniu vápencových stien jaskyne. Preto s pokusmi čoskoro prestali.

    Celková dĺžka prehliadkovej trasy je 1370 m s prevýšením 125 m, s 860 schodmi a jej trvanie je približne 70 minút. V posledných rokoch sa jaskyňa hojne využíva na ozdravovacie speleoklimatické pobyty.
    V Belianskej jaskyni môžeme vidieť 7 druhov netopierov. Medzi nimi najmä netopiera obyčajného, menej netopiera fúzatého, netopiera Brandtovho a netopiera brvitého. Z bezstavovcov je zastúpená hlbinovka, ktorá žije v jaskynných jazierkach.

Zdroj: Slovenská správa jaskýň

Text: Z. Megerssová