Svätá hora U Příbrami - Česká republika

V tejto kategórii nájdete informácie a fotografie pamiatok, nájdete tu takisto zoznam hradov a zámkov, jaskyne, ale aj lyžiarske strediská, cyklotrasy, kúpele a iné zaujímavé miesta, ktoré sú vhodné (nie len) pre aktívny odpočinok. Pripravili sme pre Vás lokality, ktoré môžu byť atraktívne ako tip na výlet, či pre športové vyžitie. Na www.infoglobe.sk sú spracované slovenské a české lokality. Pokiaľ viete o lokalitách, ktoré by stálo za to navštíviť (aj z iných štátov) a máte ich spracované ako článok, čítajte tu (spolupráca).

Svätá hora U Příbrami

Druh lokality: Pamiatky

Kontinent: Európa

Štát: Česká republika

Lokácia: okres Příbram

Svätá Hora pri Příbrami je významné mariánske pútnické miesto. Národná kultúrna pamiatka sa týči nad mestom Příbram, vo výške 586 m, už viac ako 300 rokov. Kult milostnej sošky P. Márie Svatohorskej spadá do polovice 14. storočia, do doby pôsobenia arcibiskupa Arnošta z Pardubíc. Podľa povesti mal sošku vyrezať sám arcibiskup z hruškového dreva. 

     Výstavba komplexu prebiehala v rokoch 1658-1675. Dovtedy tu stála len malá a zatiaľ neznáma kaplnka. Zlom nastal v roku 1647, kedy kaplnku získali jezuiti a podľa plánov Carla Luraga a P. Benjamina Šlajera sa miesto začalo veľkolepo prestavovať a rozširovať. Na výzdobe areála sa okrem iných podieľal aj sochár J. Brokoff a maliar P. Brandl.

     Svätá hora sa stala postupne jedným z najslávnejších pútnických miest českých krajín. Okrem toho je to tiež významné centrum mariánskeho kultu v Európe. Cieľom pútí bola Svätá Hora už od dôb Karla IV. Za osvieteného reformného cisára Jozefa II. boli púte zakázané, to sa však nepodarilo presadiť. O hlavných pútnických slávnostiach koncom 19. storočia tu bývalo vyše 20 000 pútnikov. Od roku 1861 až dodnes, s výnimkou rokov 1950-1990, pôsobí na Svätej Hore Redemptoris (viď. nižšie). 
                                                                                                     
     Areál Svätej Hory lemujú ochodzy (krížové chodby) o rozmeroch 80 x 72 m. V rohoch sú štyri osemboké, bohato štukovo zdobené kaplnky (Plzenská, Pražská, Mníšecká a Mariánská). Hlavný vstup vedie na veľké dláždené priestranstvo s mariánskym stĺpom, vlastný chrám potom stojí na kamennej terase vnútri komplexu. Pôvodne to bola gotická stavba, ktorá bola v 17. storočí prestavaná, a zo štyroch strán obostavaná barokovými kaplnkami. Súčasťou areálu je aj kláštor, ktorý prilieha k severnému krídlu ochodza, pôvodne to bola residencia jezuitov, dnes tu žije kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa (Redemptoris). K areálu tiež patrí 365 krytých schodov, ktoré vedú zo severozápadnej kaplnky do Příbrami. V roku 1978 vypukol na Svätej Hore veliký požiar. Zničil strechu kláštora, prepoštstvo, severné časti ochodzov, veže nad kaplnkou Mníšeckou a Plzenskou a stropné maľby tejto časti ochodza. Okrem týchto malieb bolo k 250. výročiu korunovácie sošky Panny Márie všetko obnovené do roku 1982. 

    

Text: Markéta Řandová
Úprava: Pavla Voborníková
Preklad: Waniová Stanislava                       

  

     Ku Svätému kopcu a zámku v Mníšku pod Brdy so viaže jedna povesť. Mníšecký zámok má len tri veže. V dobách, kedy mal zámok ešte všetky štyri, prihnala sa veľká víchrica. Bola tak strašná, že si na prechádzku vyšiel aj sám knieža pekiel. Ako sa tak prechádzal krajinou, ocitol sa nad zámkom v Mníšku. Schmatol jednu z veží a letel ďalej, keď v tom pod ním na príbramskej Svätej Hore zvonili „klekání“, pekelnik sa zľakol a vežu pustil. Veža dopadla priamo nad studničku s liečivou vodou, a stojí tam dodnes. Pravdepodobnejšie vysvetlenie, prečo má zámok len tri veže, je fakt, že majiteľ zámku si ako príslušník nižšej šľachty nemohol dovoliť porušiť dobové pravidlá a postaviť si zámok so štyrmi vežami.