Hrad Příběnice - Česká republika

V tejto kategórii nájdete informácie a fotografie pamiatok, nájdete tu takisto zoznam hradov a zámkov, jaskyne, ale aj lyžiarske strediská, cyklotrasy, kúpele a iné zaujímavé miesta, ktoré sú vhodné (nie len) pre aktívny odpočinok. Pripravili sme pre Vás lokality, ktoré môžu byť atraktívne ako tip na výlet, či pre športové vyžitie. Na www.infoglobe.sk sú spracované slovenské a české lokality. Pokiaľ viete o lokalitách, ktoré by stálo za to navštíviť (aj z iných štátov) a máte ich spracované ako článok, čítajte tu (spolupráca).

 

Na ľavom brehu rieky Lužnice necelých desať kilometrov od mesta Tábor sa vo výške 440 metrov nad morom týčil hrad zvaný Příběnice. V rovnakej vzdialenosti na pravom brehu sa nachádzal hrad Příběničky. Tieto dve samostatné hradné jednotky spoločne tvorili jednu z najrozsiahlejších pevností tých čias.

História hradu Příběnice sa začala písať v 13. storočí, kedy ho pravdepodobne založil Vítek z Příběnic, ktorý bol vlastníkom hradu do svojej smrti v roku 1259. Po ňom panstvo získal jeho brat Vok, ktorý takisto hrad užíval až do svojej smrti. Potom sa hrad dostal do rúk synom Jindřichovi a Vítkovi, ale o panstvo sa staral polkoráb (kastelán). Po smrti Vítka panstvo pripadlo Jindřichovi a neskôr jeho synovi Petrovi, ktorý nechal k hradu pristavať kaplnku. Po Petrovej smrti si majetok rozdelili jeho synovia a hrad Příběnice získal Oldřich. Po jeho smrti hrad zdedil syn Jindřich, veľký nepriateľ kráľa Václava IV., ktorý bol na hrade dokonca väznený.

Jindřichov syn Oldřich spočiatku sympatizoval s husitami. Na jeho nevyrovnanosť ukazuje zmena názorov a príklon ku kráľovi a katolíkom. Hoci sám prijímanie pod obidvoma spôsobmi najskôr podporoval, neskôr nechal zatknúť kňazov, ktorí to umožňovali. Medzi väzňami a husitami však došlo k dohode, a tí v roku 1420 Příběnice prepadli. Napriek tomu aj naďalej hrad využívali ako väzenie. Hrad potom obsadili adamiti, ktoré odtiaľ násilne vyhnal Jan Žižka. Tento akt ešte viac prehĺbil Oldřichovu nenávisť voči husitom, a preto sa stal stúpencom katolíckeho Tábora. Začiatkom konca hradu Příběnice bola zmluva z roku 1437, na základe ktorej sa mal všetok majetok navrátiť Rožmberkom. Podmienkou však bolo, že hrady Příběnice a Příběničky musia byť zbúrané. To sa nakoniec stalo.

Napriek tomu, že hrady zbúrali už v prvej polovici 15. storočia, ich základné rysy sú rozoznateľné dodnes. Konkrétne sa jedná o časť pôvodnej osembokej veže, základy paláca a kaplnky, predhradie a valy s priekopami. Žiadny hrad by nebol hradom bez legiend a povestí. Hovorí sa, že keď hrad prvýkrát obliehalo husitské vojsko, rozhostil sa v ňom strach, úzkosť a predovšetkým veľký zmätok. Najväčšie obavy mali predovšetkým mníšky v miestnom kláštora. Tie mali strach z pomstychtivých husitov, ktorí mali s Příběnickými nevybavené účty za väznenie ich priateľov v Příběnickej veži. Zo strachu pred zneuctením a smrťou upálením naskákali zo skaly do rieky Lužnice. Všetky v rieke utonuli, avšak ani tam sa im nedostalo večného pokoja. V čase, kedy v kostole slúžili omšu, vychádzali z vody, v sprievode obišli hrad a potom sa zasa vrátili do rieky. Z vody sú vraj aj naďalej počuť ich modlitbya zvlášť trúchlivý je každý rok deň ich nešťastného činu. V tento deň kráčajú hradom so svietnikmi v rukách. Potom vyjdú na skalu, z ktorej kedysi skočili. Aj keď hrad už bol dávno v troskách, ozývali sa z neho hlasy a dymilo sa z pecí, v ktorých sa piekol chlieb. Odvážlivci sa vydali na hrad a našli tam pece, v ktorých sa kúrilo a na doske bol pripravený rad pecňov.

 

Text: Denisa Arvajová

Foto: Wikimedia Commons, ŠJů, č.2, č.3, č.4, č.5