Čína, Na štúdiách: Peking - Letný palác: konečne v lete
Publikované: 16.1.2016
Hodiny zostávajúce dievčatám (a vlastne aj nám) do odchodu sa dali už celkom ľahko zrátať, ale predsa sme sa rozhodli využiť ich ako sa dá a aj napriek neuveriteľnej horúčave preskúmať z Pekingu maximum.
Na mňa a B. už začínala tak trochu padať nostalgia a nenapadlo nás nič lepšie, ako ju ešte posilniť v Letnom paláci (čínsky 颐和园 I-che -jüan, čo by bolo možné voľne preložiť ako "Záhrada pestovaného súladu"). My dvaja sme ho navštívili už niekoľkokrát, ale vždy v zime. Boli sme teda zvedaví, ako sa nám bude páčiť v lete.
„Jeho výstavba začala v roku 1750 a slúžil ako útočisko cisárskej rodiny pred horúčavou Pekingu . Hoci bol po ópiovej vojne zničený intervenčnými vojskami Anglicka a Francúzska, bol v roku 1888 zrekonštruovaný a získal svoje dnešné meno ... "T. a P. nás síce počúvali a snažili sa užiť si atmosféru slávneho komplexu, ale celý dojem tej nádhery marili davy ľudí a predovšetkým smog, ktorý v ten deň na mesto dopadol takmer plnou váhou. Napriek tomu sme sa upravenými cestičkami premotkali až na kopec (vrch) Dlhého veku , aby sme sa aspoň pokúsili pozrieť na celý areál z vtáčej perspektívy. Keď sme však zistili, že nevidíme skoro ani Kchun-mingské jazero (ktorého plocha zaberá asi 300 hektárov), vydali sme sa pomaly z kopca späť dole, aby sme si prezreli všetko zblízka - Mramorovú loď (ktorá však nie je mramorová), na ktorú boli kedysi vynaložené peniaze pôvodne určené pre čínske námorníctvo, most so sedemnástimi oblúkmi, uličku Su-čou, ktorá pripomína Benátky, divadlo cisárovnej vdovy Cch'-si, alebo napríklad priestory, ktoré slúžili ako domáce väzenie pre cisára Kuang-süho.
Všade okolo na nás kričali obchodníci, ktorí predávali nanuky, len tak v škatuliach, bez akéhokoľvek chladenia. Tie najlacnejšie stáli pár centov (zrejme vystriedali obľúbené zimné pochúťky - sladkú horúcu kukuricu varenú v pare a hlohové jabĺčka obalené v hrubej červenej cukrovej vrstve).
S nanukmi v ruke sme celí upachtení obišli asi všetko, čo sa obísť dalo. Potom sme sa na chvíľku posadili do tieňa. Pozorovali sme všetok ten ruch okolo nás, všetci hučali, dohadovali sa, fotili sa obrovskými tabletmi a ohrozovali sa navzájom dáždnikmi, pretože sa báli slniečka (slniečko a v tomto smogu?). Myslím, že sme to T. a P. nikdy nepovedali, ale uistili sme sa v tom, že napriek svojmu menu je Letný palác v zime proste oveľa, oveľa krajší ...
Ale nie, že by v lete pekný nebol - návštevu Letného paláca asi neľutuje nikto. Najľahšie sa sem dostanete linkou metra č. 4, vyjdete na zastávke Pei-kung-men čan 北 宫门 站) východom C2 a pôjdete k východnej bráne Letného paláca. Vstupné cez letnú sezónu je 30 jüanov, ak chcete kompletný vstup aj do objektov, stojí lístok 60 jüanov. Cez zimnú sezónu je potom o desať jüanov lacnejší. Stačí zaplatiť a prejdete sa po miestach, po ktorých ešte pred pár storočiami chodili slávni čínski cisári ...
GPS: 39°59'59.9"N 116°16'31.2"E
Text a foto: Hana Bašová
Preklad: O. Maňáková
Súvisiace články
Publikované: 13.2.2016
Počas svojho druhého študijného pobytu v Číne som už bola samozrejme o niečo málo múdrejšia než pri tom prvom. A vlastne aj pred tým prvým som si vypočula mnoho rád od starších spolužiakov. „Snaž sa veľmi nepoužívať látkové vreckovky.“ „Hlavne nezapichuj paličky do jedla.“
Publikované: 20.3.2019
Pešia výprava do Himalájí, zapadnutých nepálskych dedín a neprebádaných údolí čínskych riek. Excentrický pútnik Ladislav Zibura sa v stredu 10. apríla v Artkine za zrkadlom podelí o pozoruhodný príbeh jeho 1500 kilometrov dlhej expedície. Tá je svedectvom o jednoduchosti života a pôvabe slobody, pri ktorom sa však budete smiať od začiatku až do konca. Či už ho práve zatýka polícia, trpí vysokohorskou chorobou alebo zachraňuje ľudský život, Ladislav všetkým prepláva s neobyčajnou ľahkosťou.
Publikované: 13.12.2018
Keby som tak raz v živote mohol vidieť Veľký čínsky múr! Zatúžili ste po tom už niekedy? Ja áno, keď som ako malý listoval v encyklopédiách a zastavil sa nad obrázkami nekonečne dlhého múru, ktorý sa tiahol čínskymi horami ako had. O pár rokov neskôr sa mi toto prianie splnilo. A verte, že prechádzať sa po tomto magickom múre nie je nič nedosiahnuteľné!
Publikované: 26.12.2017
Najväčšie mesto Číny priťahuje čím ďalej tým väčšiu pozornosť zahraničných návštevníkov. Vďaka tomu, že v
Šanghaji môžete získať bezvízové povolenie na vstup na 144 hodín, pokiaľ potom letíte ďalej, máte veľa možností čo v meste pri prestupe navštíviť. Ja som sa tu zastavil na 17 hodín počas cesty na Nový Zéland a rozhodne neľutujem.
Publikované: 16.5.2017
Už som vám ukázal, že Hongkong sa pýši stovkami mrakodrapov a obrovským bohatstvom. Pri moderne to ale našťastie nekončí. Pokiaľ budete pozorní, všimnete si aj množstvo detailov. Detailov, ktoré omnoho častejšie povedú k Ázii než k našej západnej kultúre.
Publikované: 9.5.2017
Keď som sa niekoľkých ľudí pýtal, ako sa im páčilo v Hongkongu, nikto mi nebol schopný konkrétne odpovedať. Vraveli, že to bolo úžasné, veľmi silné, intenzívne alebo divné. Po týždni, ktorý som strávil v jednom z najdôležitejších prístavov sveta, som na tom podobne. Dokážem ale povedať, že Hong Kong je plný kontrastov, paradoxov a rozhodne stojí za návštevu.
Publikované: 23.1.2016
Na záver veľkej cesty, ktorú sme s T. a P. podnikli, sme sa rozhodli ísť na dve miesta, na ktorých sme síce s B. už boli, ale ktoré rozhodne stoja za prehliadku. Prvým z nich bol romantický Letný palác (čínsky I-che-jüan 颐和园), ktorý sme si vďaka zimnej atmosfére pamätali ako rozprávkové miesto, ale v lete na svojej rozprávkovosti troška strácal. Tým druhým miestom bolo Zakázané mesto, správnejšie čínsky Ku-kung, čo doslova znamená „Starý palác“.
Publikované: 30.1.2016
A bolo to tu – deň odjazdu pre nás aj pre T. s P. Dievčatá sa pomaly chystali do lietadla, zatiaľ čo ja a B. sme mali ešte trošku času, než opäť opustíme územie Číny. Ako to už býva, pred očami nám bežali všetky – predovšetkým tie pekné – zážitky, ktoré sa nám pri ročnom pobyte a následnom cestovaní prihodili. A napadalo nás tiež, že teraz sa už aj T. a P. budú potýkať s všadeprítomnými dotazmi ohľadne Číny.
Publikované: 20.2.2016
Odjazd bol otázkou minút. T. a P. odlietali do Čiech, já a B. sme už mali zbalené do Vietnamu, kde nás čakalo ďalšie dobrodružstvo. Dosť bolo spomínania. T. s P. vyzerali dosť unavene – mesiac cestovania po Číne môže dať zabrať. Mnohí síce tvrdia, že kultúrny šok ich nestretol, ale Čína predsa len nie je úplne rovnaká ako Európa.
Publikované: 18.3.2020
Dnes vám prinášame trošku netradičný článok o cestovaní, v ktorom sa zameriame na ochorenie COVID-19 vyvolávajúce smútok, strach a paniku vo viac ako 150 krajinách či autonómnych oblastiach sveta.
Publikované: 6.2.2016
Keď sme sa na letisku s B. zamysleli nad všetkými predsudkami, ktorými sa zaoberajú naši českí kamaráti, uvedomili sme si, že ani tí čínski nie sú tak úplne bez skreslených predstáv o našej kultúre.
Publikované: 24.10.2015
Aj keď sa zdalo, že nejaký balvan na nás cestou do hostelu skrátka spadnúť musí, vodič nás doviezol v úplnom poriadku a ešte sme zvládli visieť z okienok a fotiť okolitú krajinu, akoby to bola jediná príležitosť. Behom niekoľkých nasledujúcich dní sme však zistili, že tohto miesta sa snáď skutočne nedá nabažiť...
Publikované: 9.1.2016
Výlet na Veľký čínsky múr sme v zdraví a s úžasnými zážitkami mali za sebou a teraz nás už okrem zábavy čakali aj prípravy na odjazd. Já a B. sme mali plné ruky práce s balením. Ukázalo sa, že zbaliť rok života v Číne do jedného kufru nie je záležitosť na jedno odpoludnie. Odviedla som preto T. a P. do ich hostelu a ponechala ich osudu.
Publikované: 21.11.2015
Deň odjazdu z horského raja nadišiel. Mali sme však ešte voľné dopoludnie, a tak sme sa vydali na poslednú prieskumnú prechádzku. Nesmerovali sme už nikam ďaleko, iba do susedstva.
Publikované: 31.10.2015
V maličkom domácom hosteli v blízkosti tiesňavy Tigrieho skoku (Chu-tchiao sia 虎跳峡) sme spali spánkom spravodlivých. Hneď po našom príjazde sme sa boli pozrieť na besniacu rieku Ťin-ša 金沙, ktorú v jej najužšom bode údajne preskočil tiger, a pohyb na nezvyčajne čerstvom vzduchu nás veľmi úspešne unavil. Aj tak sme však druhý deň ráno skoro vstali, aby sme si z terasy vychutnali pohľad na slnečné lúče, ktoré nesmelo postupovali ranným oparom.
Publikované: 7.11.2015
Zdalo sa, že prebúdzať sa do horských rán naplnených príjemným oparom nás nikdy nemôže omrzieť. V našom hosteli sme spali už niekoľkú noc a pri každých raňajkách na terase pod horskými štítmi sme dumali, či sú aj miestni stále tak okúzlení.
Publikované: 14.11.2015
Z nášho nevinného výletu k vodopádom sa stala moja nočná mora. Koníky stojace cez uzučkú cestičku nad hlbokým zrázom boli oproti vodopádu cez cestu ešte vlastne úplne neškodné. Akonáhle som sa dostala cez obe tieto prekážky na druhú stranu, pred očami sa mi objavil pán domáci a jeho nadšené inštrukcie, kadiaľ ísť za ďalšími vodopádmi. A pretože cesta viedla k nášmu hostelu iba jedna, musela som sa psychicky pripravovať na ďalšie a ďalšie vodopády.
Publikované: 28.11.2015
Odjazd z tiesňavy Tigrieho skoku sme takmer zázrakom v zdraví prežili a čakal nás Li-ťiang 丽江. Po druhý raz. Musím priznať, že aj keď sme to nikto nahlas nepovedali, nijako zvlášť sme sa do tohto mesta netešili. Náš pobyt pred pár dňami nám totiž tak nejako bohato stačil. Bývali sme síce vďaka mojej vynaliezavosti hneď pri jazere La-š'-chaj 拉市海, ale rozhodne to nebola žiadna výhra. Okrem iného preto, že sme si vôbec nepozreli historické centrum, časť Li-ťiangu, kvôli ktorej sem všetci jazdia.
Publikované: 12.12.2015
Z ticha chrámu skrytého v jednej z uličiek Li-ťiangu sme opäť vykročili medzi davy turistov. Väčšinu z nich tvorili Číňania, ktorí sa radostne vrhali na všakovaké pochutiny – hlohom v cukrovej poleve začínajúc a obrovskými opekanými kosťami končiac.
Publikované: 10.10.2015
Už v minulom článku som tak trochu začala rozprávať o jazere La-š'-chaj 拉市海, ku ktorému sme sa chceli vypraviť. Jazero sa rozkladá pri južnom úpätí Snežnej hory nefritového draka (čínsky Jü-lung süe-šan 玉龙雪山) v nadmorskej výške cez 2 400 metrov, jeho plocha činí asi 5 330 hektárov. Predtým tu viedla stará konská čajová cesta, veľmi dôležitým artiklom bol chuťovo výrazný čaj pchu-er 普洱. Dnes je jazero hniezdiskom takmer šesťdesiatich druhov vtákov – v zime sa ich tu zíde cez tridsaťtisíc. Najlepším časom na ich pozorovanie je vraj december.
Publikované: 5.12.2015
Li-ťiang 丽江, mestečko v juhočínskej provincii Jün-nan 云南, má povesť rozprávkovej zeme s čistou oblohou, sviežim vzduchom a úchvatnou krajinou. To všetko skutočne Li-ťiang spĺňa – a ešte niečo navyše. V dnešnej dobe je rajom – rajom pre turistov. Pokiaľ zaplatíte vstupné osemdesiat jüanov do historického centra, okrem neodbytných predavačov už vám nič nebráni v prieskume.
Publikované: 26.12.2015
Naše veľké spoločné cestovanie sa už blížilo do finišu. V ten okamih to však vyzeralo, že cestovať budeme ďalších pár týždňov – predstavte si skupinu štyroch otrhaných študentov, ktorí sedia na chodníku pri ceste a čakajú na autobus, ktorý „by mal každú chvíľu ísť“.
Publikované: 19.12.2015
Po niekoľkotýždňovom cestovaní nás čakal návrat do Pekingu. Bol to zvláštny pocit. Po pol roku strávenom v hlavnom meste nám s B. tak trochu pripadalo, že sa vraciame „domov“. Z Li-ťiangu 丽江 sme sa vlakom dopravili do Kchun-mingu 昆明, hlavného mesta provincie Jün-nan 云南, kde sme strávili ešte niekoľko dní. Letenky sme kupovali narýchlo, pretože sme stále čakali, že ešte zlacnejú, takže bol nakoniec zázrak, že sa nám ich podarilo zohnať.
Publikované: 2.1.2016
Pokračovať z rázcestia smerom do kopca sme zvládli na jednotku. Prechádzali sme miestnou dedinkou, niektorí si nás prezerali, iní tu očividne turistov stretávali, a tak nám len zamávali na pozdrav. Keď sme došli na ďalšie rázcestie, múr sa už pred nami začínal rysovať. A na križovatke sa pre zmenu rysoval malý obchodík, ktorý čuduj sa svete ani nebol predražený, takže sme doplnili zásoby vody. A tiež cukru v podobe nanukov. Ak existuje závislosť na nanukoch, v Číne som ňou zaručene trpela.
Publikované: 17.10.2015
Z Li-ťiangu 丽江, malého a turisticky veľmi známeho juhočínskeho mestečka, sme odchádzali vcelku radi. Trochu nás ťažilo pomyslenie, že sa do nášho hostelu budeme musieť na spiatočnej ceste vrátiť, ale rozhodli sme sa zahodiť starosti za hlavu a tešiť sa na ďalšie dobrodružstvo.
Publikované: 11.4.2015
Som jedna z tých, ktorá si nákupy jednoducho nevie užiť. Mám väčšinou pocit, že by som čas venovaný hľadaniu niečoho, čo nakoniec aj tak často nenájdem, mohla využiť omnoho efektívnejšie. A keď sa už odhodlám a do obchodu vyrazím, potrebujem čas.
Publikované: 27.6.2015
V Čcheng-tu 成都 sme navštívili miesta, o ktorých už tu bola reč v minulých článkoch. Ja som si užívala nostalgiu, ostatní členovia našej výpravy zasa príjemné počasie – väčšinu času jemne pršalo, takže nebolo také teplo, aké v tom čase v Čcheng-tu obyčajne býva.
Publikované: 20.6.2015
Náš odjazd zo Si-anu 西安 sa nezadržateľne blížil. Nezostávalo, než sa aj s batohmi presunúť mestským autobusom na vlakovú stanicu. Potiaľ to bolo celkom jednoduché...
Publikované: 21.2.2015
Po krušnom príjazde do Chang-čou 杭州 nás čakal nabitý program. Hneď z rána sme sa teda vydali na prieskum, aby sme zistili, kde to vôbec sme a ako sa dostaneme k nášmu ďalšiemu cieľu – dedinke Lung-ťing 龙井, preslávenej čajovými plantážami.
Publikované: 28.2.2015
Z dedinky Lung-ťing 龙井 sme sa vracali mierne rozladení. Zase nám dotieravá pani pripomenula, že sme v Číne stále turisti – a s tvárou, ktorú mám, pre veľa Číňanov turistom jednoducho navždy zostanem.
Publikované: 22.11.2014
Hovorím síce iba na základe vlastnej skúsenosti a postrehov od priateľov a známych, ale mám dojem, že snáď u každého skôr či neskôr príde čas, kedy potrebuje opustiť hlučné veľkomesto a nadýchať sa čerstvého vzduchu.
Publikované: 29.11.2014
Dni v Pekingu veselo ubiehali. Ráno do školy, popoludní zo školy, učiť sa, porozprávať sa s kamarátmi... Každodennú rutinu sme prekladali občasnými víkendovými výletmi. Letný Peking, pravda, nebol moc kúzelný.
Publikované: 3.1.2015
Keď ste v Číne na štúdiách a chcete toho skúsiť ešte viac, než sa naučíte v klasických kurzoch, môžete sa poohliadnuť po voliteľných kurzoch. Väčšinou ich univerzity ponúkajú mnoho. Od najrôznejších športov cez prednášky o literatúre alebo reáliách až po kurzy kaligrafie alebo miestneho dialektu.
Publikované: 13.12.2014
Viem, že staré príslovie začína trošku inak, ale niekedy mi napadne, že aj táto jeho obmena má niečo do seba. Sú miesta, na ktorých mi to príde na um častejšie, a potom tiež také miesta, kde mi to napadne skoro každý deň. Ako už isto tušíte, do druhého prípadu spadá aj Čína.
Publikované: 27.12.2014
Aj keď som v Číne pomerne dosť precestovala, hlavným dôvodom, prečo som sem prišla, predsa len bolo štúdium čínštiny. A pretože sa ma v poslednej dobe stále viac známych aj takmer neznámych ľudí pýta, ako vlastne taká výučba v Číne vyzerá, pokúsim sa vám to aspoň trošku priblížiť.
Publikované: 1.11.2014
V jednom zo svojich predchádzajúcich článkov som sa už, aspoň málinko, zmienila o jednej z čínskych menšinových národností – o Chuejích (chuej-cu 回族). Nemohla som si vynachváliť ich kuchyňu a ich priateľské a vzdelané reakcie, keď sa dozvedeli odkiaľ pochádzam.
Publikované: 9.5.2015
Aj keď sme sa snažili, nepodarilo sa nám objednať úplne ideálne počasie. Smog, tak ako nepriepustná pokrievka, držal nad Pekingom teplo a snažil sa nás vyčerpávať. Ale my sme sa nedali.
Publikované: 16.5.2015
Peking, mesto nášho ročného študijného pobytu, neprivítal dievčatá práve najústretovejšie. Ale ani cez všetky prekážky, ktoré nám postavil do cesty, sme si nenechali skaziť náladu a povedali sme si, že sa na pamiatky, na ktoré sme sa počas prvých pár dní nedostali, pozrieme pre odletom. S prípadnými nezdarmi bolo však v našom veľkolepom bojovom cestovnom pláne počítané.
Publikované: 8.11.2014
Na úvod je možno potrebné povedať, že pochádzam z malého mesta. A veľký šok pre mňa bol už len príjazd do Prahy. Keď som vtedy nešťastne a stratene pobehovala rannou Prahou a snažila sa nájsť správnu adresu, netušila som, že si takýto zážitok ešte zopakujem. A že bude ďaleko intenzívnejší.
Publikované: 20.12.2014
„Na konečnú? Ale čo tam budete robiť, veď tam nič nie je?“
Publikované: 25.10.2014
Určite existujú zoznamy najpoužívanejších slov, a to v každom jazyku. Učíme sa, ktoré slová používame v našej materinskej reči najviac. A väčšinou sa tomu nedivíme, skutočne sa jedná o slová, pri ktorých sa nám to zdá logické.
Publikované: 25.4.2015
...vari to nie je radostné? Už v jednom z minulých článkov som neodolala a citovala prvú vetu z Konfuciových Hovorov. Aby som bola úprimná, mala som ju na mysli veľmi často. Pred mojím odjazdom do Číny sa ma pýtal snáď každý druhý: „A to za tebou budem môcť prísť? To vieš, keď už tam budeš, tak nebudem musieť zháňať sprievodcu...“
Publikované: 15.11.2014
„Ty študuješ čínštinu? To ako prečítaš ten rozsypaný čaj?“ „Čínštinu? Ťing ťing ťong?“ „A čo, už máš z tej ryže šikmé oči?“
Publikované: 10.1.2015
S blížiacou sa jarou nás to tiahlo z Pekingu von do prírody. „Prečo nejdete do Š'-tu 十渡,“ navrhla nám jedna z našich učiteliek – kamarátok. Podľa popisu to vyzeralo krásne: vraj „Kuej-lin 桂林 severu“.
Publikované: 30.5.2015
„To je niečo, čo musíte vidieť!“
„Určite to stojí za to!“
„Je to div sveta.“
Publikované: 23.5.2015
Chrám Ôsmych nesmrteľných (Pa sien an 八仙庵) je najväčší taoistický chrám v Si-ane 西安. Keď sme sa rozhodovali, na ktorú pamiatku vyrazíme najskôr, bol celkom jasnou voľbou.
Publikované: 13.6.2015
V Si-ane 西安 nám zostával posledný deň. Na večer sme totiž mali kúpené lístky – nie do opery, ale na nočný vlak do môjho milovaného Čcheng-tu 成都.
Publikované: 6.6.2015
Terakotová armáda v Si-ane 西安 nás síce zaujala, ale rozhodne to nebola jediná téma toho dňa. Boli sme dosť možno trochu sklamaní všetkými tými ľuďmi, ktorých sme tam stretávali. Či už to boli senzáciechtiví turisti alebo ziskuchtiví obchodníci. Nehovoriac o nemalom vstupnom... Ani na dobré jedlo sme nikde v okolí nenarazili, a tak sme zjedli len niečo málo a nasadli na autobus späť do mesta.
Publikované: 14.3.2015
Ešte kým som sa vydala do Číny, na všelijakých reklamných plagátoch som si všímala podivné, väčšinou kruhovité budovy a nechápala som, prečo niekto niečo takéto vôbec staval alebo dokonca ešte stavia.
Publikované: 21.3.2015
Náš pobyt v Jün-jung-jao 云永谣 začal pomerne netradične pohrebom, ktorého sa zúčastnila valná časť miestnych – niektorí priamo v sprievode, iní ich sledovali z diaľky. Za chvíľu ale praskanie ustalo, hudba utíchla a o všetkom mohli rozprávať iba ulice plné červených papierikov po trhavinách.
Publikované: 28.3.2015
Pri našom pátraní po tchu-lou 土楼 sme sa po chvíli snaženia dostali úplne mimo turisticky atraktívnej dediny, kde neúnavne vyhrávala hudba. Čínski turisti sa veselo fotili v najrôznejšom tradičnom aj netradičnom oblečení požičanom za nehorázne sumy. Okolo nás zrazu všetko utíchlo a my sme sa po uzučkej cestičke dostávali bližšie k miestnym kopcom.
Publikované: 7.3.2015
Keď sme skoro ráno vystrčili nos do ulice, zistili sme, že to tam skutočne žije. Bager vytrvalo búral jeden z domčekov a ostatní sa čulo venovali svojej práci, ako by sa nechumelilo. Trochu namrzene sme sa snažili ochrániť svoje raňajky pred všadeprítomným prachom a rozhodnutie bolo jasné – dostať sa odtiaľto pre dnešok čo najďalej.
Publikované: 4.4.2015
Náš výlet za slávnymi tchu-lou 土楼 dopadol dobre. Objavila sa tajomná dodávka, ktorá nakoniec vôbec nebola tajomná. Nasadli čínski turisti a nasadli sme aj my, pretože nám pri pokladni objektu povedali, že posledný autobus už dávno odišiel a vodič dodávky nám aj tak dá najlepšiu cenu.
Publikované: 6.12.2014
Snáď každý, kto navštívil Peking a mal trochu času, zavítal aj do známeho Letného paláca (I-che-jüan 颐和园) na severozápade Pekingu. Už menej turistov však vie, že neďaleko od „nového“ Letného paláca si môžu prezrieť aj Starý letný palác (Jüan-ming-jüan 圆明园).
Publikované: 31.1.2015
Po všetkých informáciách, ktoré sme od učiteľov i kamarátov o Su-čou 苏州 získali, kto by sa sem netešil! "Hore je raj, dole sú Su-čou a Chang-čou," (čínsky Šang jou tchien-tchang, sia jou Su-Chang 上有天堂,下有苏杭) znelo nám v ušiach, keď sme nasadali na zelené mestské bicykle a prepletali sa úzkymi uličkami okolo nášho hostelu.
Publikované: 7.2.2015
Keď sme sa vrátili na hostel, boli sme rozhodnutí, že vstaneme skoro ráno, vyšplháme sa na strechu a začneme deň pohľadom na ranné Su-čou 苏州. Hneď pri zvonení budíku sme sa za ten nápad začali preklínať. Ale pretože sme jeden pred druhým nechceli stratiť tvár, vyškriabali sme sa z teplých perín a zamierili na strechu.
Publikované: 12.9.2015
Ta-li 大理 je mestečko etnika Pai 白. Na prvý pohľad je zrejmý iný ráz, než je tomu pri chanských 汉 (tj. etnicky čínskych) miest. Potom, čo sme sa ubytovali, sme prechádzali uličkami okolo nášho hostelu. Nejakým zázrakom sa nám podarilo ubytovať v mieste, kde sme nestretali ani zahraničných, ani čínskych turistov – to bola naozaj príjemná zmena.
Publikované: 18.4.2015
Nebolo to tak dávno, čo som sadala do lietadla smer Helsinki a premýšľala, kde strávim noc pred letom do Pekingu. Zrazu som zistila, že sa môj pobyt v Číne rýchlo blíži ku koncu. A bola to jedna z tých chvíľ, kedy som sa skrátka neubránila trochu tej nostalgii a spomínaniu.
Publikované: 17.1.2015
V období Vianoc a Nového roku snáď každý aspoň na chvíľku zaspomína, aký rok prežil, ako a s kým trávil Vianoce a aké to bolo. Ani u mňa to nebolo inak a pohľad na šedivé ulice bez snehu mi pripomenul moje prvé Vianoce mimo domova. Vianoce v Čcheng-tu 成都.
Publikované: 2.5.2015
Koniec júna sa niesol v znamení odchodov. Už od mája mi postupne odchádzali spolužiaci. Blížilo sa totiž skúškové obdobie a tí, ktorí nepotrebovali žiadne potvrdenia o štúdiu a urobených skúškach skrátka zbalili kufre a nasadli na lietadlo. Ďalší už do školy nechodili, pretože im prišli na návštevu príbuzní a kamaráti. Internáty postupne osireli.
Publikované: 4.10.2014
Ako som si pri prieskumnom zájazde do kampusu sľúbila, tak som aj urobila. Na začiatku septembra som spoločne so všetkou svojou batožinou opäť naklusala do svojho budúceho kampusu (kampus je areál vysokej školy alebo univerzity zahŕňajúci pozemky aj budovy, čiže celé vysokoškolské mestečko).
Publikované: 24.1.2015
V Pekingu nebolo zle, ale čas od času sa človeku skrátka zachcelo odísť preč. Kamkoľvek. Blížili sa prázdniny okolo prvého mája a my sme už dávno zabudli, aké šialené je cestovať, keď majú voľno aj ostatní. Nutné ale podotknúť, že sme boli zase o niečo chytrejší – naučili sme sa kupovať vlakové lístky na internete.
Publikované: 14.2.2015
Po rozlúčke so Su-čou 苏州 nás vlak unášal ďalej do slávneho Šanghaja 上海. Šanghaj je dnes meno, ktoré sa vybaví snáď každému, ak sa spýtate na nejaké čínske mesto. Skôr to však bývala malá rybárska dedinka.
Publikované: 27.9.2014
Keď som sa pred odjazdom z Čcheng-tu 成都 odhodlala k finálnemu baleniu, zistila som, že mám rozhodne viac než len svojich päť sliviek.
Publikované: 4.7.2015
Celé toto rozprávanie, ktoré začalo už v minulom článku, sa postupom času stalo jednou z našich najobľúbenejších historiek. Skrátka – hovoríme o tom, ako sme išli z Čcheng-tu 成都 do Čcheng-tu.
Publikované: 15.8.2015
Keď sme nasadali do autobusu, aby sme sa od dediny jün-nanských národnostných menšín (čínsky Jün-nan min-cu cchun 云南民族村) dostali bez platenia zbytočných poplatkov k jazeru Tien-čch‘ 滇池, určite sme to nemysleli zle. Len sme v tom teple mali už dosť toho, ako sa z nás hocikto snažil vymámiť peniaze pre nič za nič.
Publikované: 22.8.2015
Ďalší deň sme vstávali celí nadšení. Chystali sme sa totiž objaviť tajomný chrám, ktorý tak trochu pripomínal Rockford z Harryho Pottera. Na žiadnej internetovej diskusii sa totiž nezhodli ani dvaja ľudia na inštrukciách, ako sa k chrámu dostať, ale každý z nich bol presvedčený, že okrem jeho návodu žiadna iná cesta neexistuje.
Publikované: 25.7.2015
Tak sme konečne po všetkých tých peripetiách dorazili do Kchun-mingu 昆明, hlavného mesta juhočínskej provincie Jün-nan 云南. Moji kamaráti mi o Kchun-mingu veľa rozprávali, nie je preto divu, že som sa sem tešila.
Publikované: 29.8.2015
Hneď ďalší deň ráno sme sa vyzbrojení tučnými ryžovými plackami s výbornou náplňou po druhý raz chystali na výpravu k Bambusovému chrámu (Čchiung-ču-s'筇竹寺). Aby sme to nemali také jednoduché, obloha sa zatiahla a opäť začalo pršať. A autobus nešiel a nešiel. Nešli ani ďalšie autobusy.
Publikované: 8.8.2015
Počasie sa umúdrilo. Možno sa za nás prihovorila korytnačka, ktorej sme deň predtým pomohli späť na nohy v chráme Jüan-tchung 圆通, kto vie... Nech je tomu tak, či onak, miesto bubnovania dažďa nás budili slnečné lúče a my už sme sa nemohli dočkať, až si dáme zvláštne ryžové placky z tučného cesta, pečené a plnené zvláštnou sladko – slanou zmesou, v ktorej sme boli schopní rozlíšiť len arašidy a pálivé papričky.
Publikované: 1.8.2015
Kchun-ming 昆明 nás prebudil zamračenou oblohou a ľahučkým cinkaním dažďových kvapiek na okno. Nezdalo sa, že by sa počasie chystalo umúdriť, a tak sme si obliekli pláštenky a vydali sa v ústrety dobrodružstvám.