www.infoglobe.sk »
Čína, Na štúdiách: Zakázané mesto – miesto, kde žil posledný čínsky cisár Čína, Na štúdiách: Zakázané mesto – miesto, kde žil posledný čínsky cisár
Publikované: 23.1.2016
Na záver veľkej cesty, ktorú sme s T. a P. podnikli, sme sa rozhodli ísť na dve miesta, na ktorých sme síce s B. už boli, ale ktoré rozhodne stoja za prehliadku. Prvým z nich bol romantický Letný palác (čínsky I-che-jüan 颐和园), ktorý sme si vďaka zimnej atmosfére pamätali ako rozprávkové miesto, ale v lete na svojej rozprávkovosti troška strácal. Tým druhým miestom bolo Zakázané mesto, správnejšie čínsky Ku-kung, čo doslova znamená „Starý palác“.
Já a B. sme ho navštívili už pred nejakou dobou, podobne ako Letný palác, tiež v zime (v období Sviatkov jari – čínsky nový rok). Nikde ani noha, všetci boli doma s rodinami, len my sme sa prechádzali zimným Pekingom a obliekali na seba, čo sa dalo, pretože bolo asi mínus pätnásť stupňov. Prehliadka legendárneho Ku-kungu, palácového komplexu, o ktorom sme sa doposiaľ len učili, bola v tomto čase nezabudnuteľná.
Teraz však bolo leto, štyridsať stupňov v tieni a na slniečku by sa dali smažiť vajíčka. Aj napriek tomu sme nemilosrdne vytiahli T. a P. na ďalší výlet po Pekingu. Ku-kung leží priamo v jeho centre už od 15. storočia. To, čo si môžeme prehliadnuť, však vzniklo predovšetkým až v 18. storočí. Ako „zakázaný“ je tento komplex označovaný preto, že sem mohli vstúpiť len osoby, ktoré sa pohybovali v okruhu cisára a jeho rodiny. Pretože tu žil cisár, bola dokonca platná vyhláška, podľa ktorej nesmeli byť žiadne budovy vyššie než tunajšie paláce. Aj keď to dnes už samozrejme neplatí a Peking sa plní vysokými budovami, Ku-kung má stále svoje kúzlo. Aj v tých štyridsiatich stupňoch.
Pokiaľ by sme chceli vidieť viac z cenných zbierok, ktoré tu kedysi bývali, museli by sme sa vypraviť až na ostrov Tchaj-wan 台湾, kam ich odviezol Čankajšek, po prehratej občianskej vojne s komunistami. Oproti predchádzajúcim obdobiam tak Ku-kung stratil na svojom lesku – časť zbierok bola ukradnutá a tiež je už dlho neobývaný. Jeho posledným obyvateľom bol Pchu-i 溥, člen vládnuceho mandžuského rodu Aisin Gioro, posledný čínsky cisár. Skôr, než do Ku-kungu zamierite, skúste si nájsť chvíľku a zhliadnuť film Posledný cisár režiséra Bertolucciho, ktorý rozpráva o pohnutom osude tohoto panovníka – panovníka, ktorý o svoju moc prišiel už vo svojich ôsmych rokoch. A až sa budete prechádzať rozľahlými nádvoriami a nahliadať do všetkých siení, možno si tu predstavíte práve tohoto malého chlapca, ktorý žil v Zakázanom meste ako vo väzení.
Dnes sem prúdia nekonečné davy turistov, a preto nie je jednoduché vychutnať si atmosféru kedysi posvätného miesta. Navyše spolu s davmi návštevníkov narastá aj cena vstupného – v súčasnosti sa pohybuje okolo 60 jüanov, v zimnej sezóne okolo 40 jüanov. Napriek všetkému je však Ku-kung (Zakázané mesto) jednou z dominánt hlavného mesta Číny, ktorú sa skrátka nedá nenavštíviť. Ani keď je vonku teplo a smog.
GPS: 39°54'58.8"N 116°23'50.1"E
Text: Hana Bašová
Foto: Hana Bašová, Wikimedia Commons: Shizhao
Preklad: O. Maňáková
Súvisiace články
Publikované: 30.4.2019
Krajina, v ktorej vynašli papier, kompas aj hodváb. Krajina, ktorá sa v pokroku nezastavila a aj dnes patrí medzi najvplyvnejších hráčov svetovej ekonomiky. Krajina, ktorá je omnoho viac ako len Made in China a Veľký čínsky múr.
Publikované: 16.5.2017
Už som vám ukázal, že Hongkong sa pýši stovkami mrakodrapov a obrovským bohatstvom. Pri moderne to ale našťastie nekončí. Pokiaľ budete pozorní, všimnete si aj množstvo detailov. Detailov, ktoré omnoho častejšie povedú k Ázii než k našej západnej kultúre.
Publikované: 9.5.2017
Keď som sa niekoľkých ľudí pýtal, ako sa im páčilo v Hongkongu, nikto mi nebol schopný konkrétne odpovedať. Vraveli, že to bolo úžasné, veľmi silné, intenzívne alebo divné. Po týždni, ktorý som strávil v jednom z najdôležitejších prístavov sveta, som na tom podobne. Dokážem ale povedať, že Hong Kong je plný kontrastov, paradoxov a rozhodne stojí za návštevu.
Publikované: 13.2.2016
Počas svojho druhého študijného pobytu v Číne som už bola samozrejme o niečo málo múdrejšia než pri tom prvom. A vlastne aj pred tým prvým som si vypočula mnoho rád od starších spolužiakov. „Snaž sa veľmi nepoužívať látkové vreckovky.“ „Hlavne nezapichuj paličky do jedla.“
Publikované: 6.2.2016
Keď sme sa na letisku s B. zamysleli nad všetkými predsudkami, ktorými sa zaoberajú naši českí kamaráti, uvedomili sme si, že ani tí čínski nie sú tak úplne bez skreslených predstáv o našej kultúre.
Publikované: 30.1.2016
A bolo to tu – deň odjazdu pre nás aj pre T. s P. Dievčatá sa pomaly chystali do lietadla, zatiaľ čo ja a B. sme mali ešte trošku času, než opäť opustíme územie Číny. Ako to už býva, pred očami nám bežali všetky – predovšetkým tie pekné – zážitky, ktoré sa nám pri ročnom pobyte a následnom cestovaní prihodili. A napadalo nás tiež, že teraz sa už aj T. a P. budú potýkať s všadeprítomnými dotazmi ohľadne Číny.
Publikované: 9.1.2016
Výlet na Veľký čínsky múr sme v zdraví a s úžasnými zážitkami mali za sebou a teraz nás už okrem zábavy čakali aj prípravy na odjazd. Já a B. sme mali plné ruky práce s balením. Ukázalo sa, že zbaliť rok života v Číne do jedného kufru nie je záležitosť na jedno odpoludnie. Odviedla som preto T. a P. do ich hostelu a ponechala ich osudu.
Publikované: 16.1.2016
Hodiny zostávajúce dievčatám (a vlastne aj nám) do odchodu sa dali už celkom ľahko zrátať, ale predsa sme sa rozhodli využiť ich ako sa dá a aj napriek neuveriteľnej horúčave preskúmať z Pekingu maximum.
Publikované: 26.12.2015
Naše veľké spoločné cestovanie sa už blížilo do finišu. V ten okamih to však vyzeralo, že cestovať budeme ďalších pár týždňov – predstavte si skupinu štyroch otrhaných študentov, ktorí sedia na chodníku pri ceste a čakajú na autobus, ktorý „by mal každú chvíľu ísť“.
Publikované: 19.12.2015
Po niekoľkotýždňovom cestovaní nás čakal návrat do Pekingu. Bol to zvláštny pocit. Po pol roku strávenom v hlavnom meste nám s B. tak trochu pripadalo, že sa vraciame „domov“. Z Li-ťiangu 丽江 sme sa vlakom dopravili do Kchun-mingu 昆明, hlavného mesta provincie Jün-nan 云南, kde sme strávili ešte niekoľko dní. Letenky sme kupovali narýchlo, pretože sme stále čakali, že ešte zlacnejú, takže bol nakoniec zázrak, že sa nám ich podarilo zohnať.
Publikované: 2.1.2016
Pokračovať z rázcestia smerom do kopca sme zvládli na jednotku. Prechádzali sme miestnou dedinkou, niektorí si nás prezerali, iní tu očividne turistov stretávali, a tak nám len zamávali na pozdrav. Keď sme došli na ďalšie rázcestie, múr sa už pred nami začínal rysovať. A na križovatke sa pre zmenu rysoval malý obchodík, ktorý čuduj sa svete ani nebol predražený, takže sme doplnili zásoby vody. A tiež cukru v podobe nanukov. Ak existuje závislosť na nanukoch, v Číne som ňou zaručene trpela.
Publikované: 22.11.2014
Hovorím síce iba na základe vlastnej skúsenosti a postrehov od priateľov a známych, ale mám dojem, že snáď u každého skôr či neskôr príde čas, kedy potrebuje opustiť hlučné veľkomesto a nadýchať sa čerstvého vzduchu.
Publikované: 1.11.2014
V jednom zo svojich predchádzajúcich článkov som sa už, aspoň málinko, zmienila o jednej z čínskych menšinových národností – o Chuejích (chuej-cu 回族). Nemohla som si vynachváliť ich kuchyňu a ich priateľské a vzdelané reakcie, keď sa dozvedeli odkiaľ pochádzam.
Publikované: 9.5.2015
Aj keď sme sa snažili, nepodarilo sa nám objednať úplne ideálne počasie. Smog, tak ako nepriepustná pokrievka, držal nad Pekingom teplo a snažil sa nás vyčerpávať. Ale my sme sa nedali.
Oznamy a upozornenia pred cestovaním do zahraničia nájdete 
