www.infoglobe.sk »
Čína: Na štúdiách – Ta-li: kúzelné jazero s kúzelným deduškom Čína: Na štúdiách – Ta-li: kúzelné jazero s kúzelným deduškom
Publikované: 12.9.2015
Ta-li 大理 je mestečko etnika Pai 白. Na prvý pohľad je zrejmý iný ráz, než je tomu pri chanských 汉 (tj. etnicky čínskych) miest. Potom, čo sme sa ubytovali, sme prechádzali uličkami okolo nášho hostelu. Nejakým zázrakom sa nám podarilo ubytovať v mieste, kde sme nestretali ani zahraničných, ani čínskych turistov – to bola naozaj príjemná zmena.
Pretože sme od jazera Er-chaj 洱海 bývali len pár desiatok metrov, nedalo sa tam nedôjsť. Jeho rozloha nás ohromila, aj keď sme tušili, že je obrovské. Okolo jazera bolo živo. Deti sa chladili v kalnej plytkej vode na brehu, vedľa nich babičky prali bielizeň, čašníčky trhali najrôznejšie rastliny pre svoje reštaurácie a rybári na lodičkách sa snažili naloviť pár rýb.
Došli sme až k drevenému altánku. Už z diaľky sme si všimli zhrbenú postavu vo vnútri. Keď sme prišli bližšie, vykľul sa zo záhadnej postavy deduško v tradičnom oblečení s modrou čapicou a vyšívanou košeľou. Zvesela sa na nás usmieval a vítal nás.
Keď sme sa dali do reči, ochotne nám ukazoval svoju fotku z mladosti. Sedel tam skutočný fešák na koni a nám zase raz došlo, ako moc a ako rýchlo sa náš svet mení. A potom sme prišli na rad my. Z dedka vypadlo, že zbiera fotografie cudzincov a cudzie peniaze a hneď ochotne vyťahoval peňaženku a predvádzal nám fotky aj najrôznejšie bankovky. V tej chvíli nás naozaj mrzelo, že sme so sebou nezobrali žiadne české peniaze...
S deduškom sme sa porozprávali, vyfotili sme sa na pamiatku a pomaly sa vydali späť k hostelu. Už na nás čakali čerstvo prezlečené postele a neposedné šteňa našej domácej. A mňa k tomu riadne vysoká horúčka...
Na druhý deň ráno mi ešte nebolo úplne najlepšie. P. a B. preto vyrazili na túru do hôr sami a my s T. sme osireli. Predsa len sa nám ale nechcelo zostať celý deň na izbe, a tak sme využili ponuku od pani domácej a požičali sme si bicykle. Jeden bicykel trochu mihal do strán, ale vždy to bolo rýchlejšie ako chôdza.
A dobrodružstvo mohlo začať. Od historického Ta-li sme bývali niekoľko kilometrov, ale nemalo by byť ťažké tam doraziť – skrátka sme nasadli s T. na bicykle a pomaly vyrazili rovno za nosom.
Po chvíli sme si uvedomili, že sme vo vyššej nadmorskej výške, než sme z domova zvyknuté. Keby sa pred nami na kopci neukázali staré mestské hradby, asi by sme mali čo robiť, aby sme odolali volaniu vrátiť sa z kopčeka späť. Doplazili sme sa k hradbám, zamkli bicykle a konečne sa poriadne nadýchli. To sme ešte netušili, že to najlepšie iba príde – bola by predsa škoda, keby sme druhej polovici našej výpravy nemali čo rozprávať...
GPS: 25°59'29.2"N 100°06'52.1"E
Text a foto: Hana Bašová
Preklad: Oskár Mažgút
Súvisiace články
Publikované: 20.2.2016
Odjazd bol otázkou minút. T. a P. odlietali do Čiech, já a B. sme už mali zbalené do Vietnamu, kde nás čakalo ďalšie dobrodružstvo. Dosť bolo spomínania. T. s P. vyzerali dosť unavene – mesiac cestovania po Číne môže dať zabrať. Mnohí síce tvrdia, že kultúrny šok ich nestretol, ale Čína predsa len nie je úplne rovnaká ako Európa.
Publikované: 21.11.2015
Deň odjazdu z horského raja nadišiel. Mali sme však ešte voľné dopoludnie, a tak sme sa vydali na poslednú prieskumnú prechádzku. Nesmerovali sme už nikam ďaleko, iba do susedstva.
Publikované: 28.11.2015
Odjazd z tiesňavy Tigrieho skoku sme takmer zázrakom v zdraví prežili a čakal nás Li-ťiang 丽江. Po druhý raz. Musím priznať, že aj keď sme to nikto nahlas nepovedali, nijako zvlášť sme sa do tohto mesta netešili. Náš pobyt pred pár dňami nám totiž tak nejako bohato stačil. Bývali sme síce vďaka mojej vynaliezavosti hneď pri jazere La-š'-chaj 拉市海, ale rozhodne to nebola žiadna výhra. Okrem iného preto, že sme si vôbec nepozreli historické centrum, časť Li-ťiangu, kvôli ktorej sem všetci jazdia.
Publikované: 5.12.2015
Li-ťiang 丽江, mestečko v juhočínskej provincii Jün-nan 云南, má povesť rozprávkovej zeme s čistou oblohou, sviežim vzduchom a úchvatnou krajinou. To všetko skutočne Li-ťiang spĺňa – a ešte niečo navyše. V dnešnej dobe je rajom – rajom pre turistov. Pokiaľ zaplatíte vstupné osemdesiat jüanov do historického centra, okrem neodbytných predavačov už vám nič nebráni v prieskume.
Publikované: 12.12.2015
Z ticha chrámu skrytého v jednej z uličiek Li-ťiangu sme opäť vykročili medzi davy turistov. Väčšinu z nich tvorili Číňania, ktorí sa radostne vrhali na všakovaké pochutiny – hlohom v cukrovej poleve začínajúc a obrovskými opekanými kosťami končiac.
Publikované: 19.12.2015
Po niekoľkotýždňovom cestovaní nás čakal návrat do Pekingu. Bol to zvláštny pocit. Po pol roku strávenom v hlavnom meste nám s B. tak trochu pripadalo, že sa vraciame „domov“. Z Li-ťiangu 丽江 sme sa vlakom dopravili do Kchun-mingu 昆明, hlavného mesta provincie Jün-nan 云南, kde sme strávili ešte niekoľko dní. Letenky sme kupovali narýchlo, pretože sme stále čakali, že ešte zlacnejú, takže bol nakoniec zázrak, že sa nám ich podarilo zohnať.
Publikované: 26.12.2015
Naše veľké spoločné cestovanie sa už blížilo do finišu. V ten okamih to však vyzeralo, že cestovať budeme ďalších pár týždňov – predstavte si skupinu štyroch otrhaných študentov, ktorí sedia na chodníku pri ceste a čakajú na autobus, ktorý „by mal každú chvíľu ísť“.
Publikované: 2.1.2016
Pokračovať z rázcestia smerom do kopca sme zvládli na jednotku. Prechádzali sme miestnou dedinkou, niektorí si nás prezerali, iní tu očividne turistov stretávali, a tak nám len zamávali na pozdrav. Keď sme došli na ďalšie rázcestie, múr sa už pred nami začínal rysovať. A na križovatke sa pre zmenu rysoval malý obchodík, ktorý čuduj sa svete ani nebol predražený, takže sme doplnili zásoby vody. A tiež cukru v podobe nanukov. Ak existuje závislosť na nanukoch, v Číne som ňou zaručene trpela.
Publikované: 9.1.2016
Výlet na Veľký čínsky múr sme v zdraví a s úžasnými zážitkami mali za sebou a teraz nás už okrem zábavy čakali aj prípravy na odjazd. Já a B. sme mali plné ruky práce s balením. Ukázalo sa, že zbaliť rok života v Číne do jedného kufru nie je záležitosť na jedno odpoludnie. Odviedla som preto T. a P. do ich hostelu a ponechala ich osudu.
Publikované: 16.1.2016
Hodiny zostávajúce dievčatám (a vlastne aj nám) do odchodu sa dali už celkom ľahko zrátať, ale predsa sme sa rozhodli využiť ich ako sa dá a aj napriek neuveriteľnej horúčave preskúmať z Pekingu maximum.
Publikované: 30.1.2016
A bolo to tu – deň odjazdu pre nás aj pre T. s P. Dievčatá sa pomaly chystali do lietadla, zatiaľ čo ja a B. sme mali ešte trošku času, než opäť opustíme územie Číny. Ako to už býva, pred očami nám bežali všetky – predovšetkým tie pekné – zážitky, ktoré sa nám pri ročnom pobyte a následnom cestovaní prihodili. A napadalo nás tiež, že teraz sa už aj T. a P. budú potýkať s všadeprítomnými dotazmi ohľadne Číny.
Publikované: 6.2.2016
Keď sme sa na letisku s B. zamysleli nad všetkými predsudkami, ktorými sa zaoberajú naši českí kamaráti, uvedomili sme si, že ani tí čínski nie sú tak úplne bez skreslených predstáv o našej kultúre.
Publikované: 12.11.2015
Bohaté depozitáre Národného múzea skrývajú poklady. Keď sa otvoria, umožnia nám zblízka až na dotyk kontakt so svedkami dávnych čias, cudzích krajín a strastiplných dlhých ciest. Obdobie rokov cca 200 až 1650 n. l. v Číne vám prostredníctvom vzácnych zbierkových predmetov priblíži výstava „ Ríša stredu“ v Náprstkovom múzeu.
Publikované: 14.11.2015
Z nášho nevinného výletu k vodopádom sa stala moja nočná mora. Koníky stojace cez uzučkú cestičku nad hlbokým zrázom boli oproti vodopádu cez cestu ešte vlastne úplne neškodné. Akonáhle som sa dostala cez obe tieto prekážky na druhú stranu, pred očami sa mi objavil pán domáci a jeho nadšené inštrukcie, kadiaľ ísť za ďalšími vodopádmi. A pretože cesta viedla k nášmu hostelu iba jedna, musela som sa psychicky pripravovať na ďalšie a ďalšie vodopády.
Publikované: 7.11.2015
Zdalo sa, že prebúdzať sa do horských rán naplnených príjemným oparom nás nikdy nemôže omrzieť. V našom hosteli sme spali už niekoľkú noc a pri každých raňajkách na terase pod horskými štítmi sme dumali, či sú aj miestni stále tak okúzlení.
Publikované: 29.8.2015
Hneď ďalší deň ráno sme sa vyzbrojení tučnými ryžovými plackami s výbornou náplňou po druhý raz chystali na výpravu k Bambusovému chrámu (Čchiung-ču-s'筇竹寺). Aby sme to nemali také jednoduché, obloha sa zatiahla a opäť začalo pršať. A autobus nešiel a nešiel. Nešli ani ďalšie autobusy.
Publikované: 26.9.2015
Nastal čas odjazdu z mestečka Ta-li 大理, kde sa nám ani po pár dňoch neprestalo páčiť. Rozlúčili sme sa s pohostinnou pani domácou, s jej ockom aj s ich obrím šteniatkom, naložili sme ruksaky na chrbát a vydali sa k zastávke autobusu.
Publikované: 3.10.2015
Návštevu juhočínskeho mestečka Li-ťiang 丽江 sme nezačali práve ideálne. Vďaka mojej snahe bývať „medzi miestnymi“ sme medzi nimi bývali možno až príliš. Od samotného historického centra sme boli vzdialení dobrú polhodinu jazdy autom a k nášmu hostelu nešlo ani taxi, nieto pravidelný linkový autobus. Hostiteľka bola – mierne povedané – nie príliš pohostinná a do toho všetkého pršalo, ako keby mal prísť koniec sveta.
Publikované: 10.10.2015
Už v minulom článku som tak trochu začala rozprávať o jazere La-š'-chaj 拉市海, ku ktorému sme sa chceli vypraviť. Jazero sa rozkladá pri južnom úpätí Snežnej hory nefritového draka (čínsky Jü-lung süe-šan 玉龙雪山) v nadmorskej výške cez 2 400 metrov, jeho plocha činí asi 5 330 hektárov. Predtým tu viedla stará konská čajová cesta, veľmi dôležitým artiklom bol chuťovo výrazný čaj pchu-er 普洱. Dnes je jazero hniezdiskom takmer šesťdesiatich druhov vtákov – v zime sa ich tu zíde cez tridsaťtisíc. Najlepším časom na ich pozorovanie je vraj december.
Publikované: 17.10.2015
Z Li-ťiangu 丽江, malého a turisticky veľmi známeho juhočínskeho mestečka, sme odchádzali vcelku radi. Trochu nás ťažilo pomyslenie, že sa do nášho hostelu budeme musieť na spiatočnej ceste vrátiť, ale rozhodli sme sa zahodiť starosti za hlavu a tešiť sa na ďalšie dobrodružstvo.
Publikované: 24.10.2015
Aj keď sa zdalo, že nejaký balvan na nás cestou do hostelu skrátka spadnúť musí, vodič nás doviezol v úplnom poriadku a ešte sme zvládli visieť z okienok a fotiť okolitú krajinu, akoby to bola jediná príležitosť. Behom niekoľkých nasledujúcich dní sme však zistili, že tohto miesta sa snáď skutočne nedá nabažiť...
Publikované: 31.10.2015
V maličkom domácom hosteli v blízkosti tiesňavy Tigrieho skoku (Chu-tchiao sia 虎跳峡) sme spali spánkom spravodlivých. Hneď po našom príjazde sme sa boli pozrieť na besniacu rieku Ťin-ša 金沙, ktorú v jej najužšom bode údajne preskočil tiger, a pohyb na nezvyčajne čerstvom vzduchu nás veľmi úspešne unavil. Aj tak sme však druhý deň ráno skoro vstali, aby sme si z terasy vychutnali pohľad na slnečné lúče, ktoré nesmelo postupovali ranným oparom.
Publikované: 1.11.2014
V jednom zo svojich predchádzajúcich článkov som sa už, aspoň málinko, zmienila o jednej z čínskych menšinových národností – o Chuejích (chuej-cu 回族). Nemohla som si vynachváliť ich kuchyňu a ich priateľské a vzdelané reakcie, keď sa dozvedeli odkiaľ pochádzam.
Publikované: 1.8.2015
Kchun-ming 昆明 nás prebudil zamračenou oblohou a ľahučkým cinkaním dažďových kvapiek na okno. Nezdalo sa, že by sa počasie chystalo umúdriť, a tak sme si obliekli pláštenky a vydali sa v ústrety dobrodružstvám.
Publikované: 11.10.2014
Už v niekoľkých článkoch som sa dostala k tej istej téme – k pitiu horúcej vody. Odmala ma desila predstava, že keď som chorá, tak musím piť horúce nápoje. Vždy som tvrdila, že je predsa omnoho jednoduchšie a chutnejšie namiešať si šťavu. A potom som odišla do Číny.
Publikované: 11.4.2015
Som jedna z tých, ktorá si nákupy jednoducho nevie užiť. Mám väčšinou pocit, že by som čas venovaný hľadaniu niečoho, čo nakoniec aj tak často nenájdem, mohla využiť omnoho efektívnejšie. A keď sa už odhodlám a do obchodu vyrazím, potrebujem čas.
Publikované: 11.7.2015
Konečne sme sedeli v autobuse. Síce sme si museli pár jüanov priplatiť, ale zato sa nám nebývalou mierou zvýšila pravdepodobnosť, že sa dostaneme do Si-čchangu 西昌 včas, aby sme stihli ďalší nadväzujúci vlak ešte ďalej na juh.