Expedícia Annapurna 2012 IV.: 2. výškový tábor a čakanie na počasie

Ako napísal Radek, bola to taká „Honzíkova cesta po Nepále“ - krásny Everest trek s Mirčou a ostatnými pod Lhotce - do BC (pozn. redakcie: základný tábor) Everestu. Počas ôsmich dní prespanie v 2BC v 6 400 metroch a dotyk siedmich tisíc. Tri dni trvala cesta do Lukly, potom odpočinok a dovolenka v Káthmandu a Pokhare. Proste pohoda. Lenže teraz sedíme v BC v 4 200 m n. m..

Hore na vrcholkoch je uragán a ako každý deň sa okolo poludnia začína zaťahovať a sneží. Hore je množstvo snehu a stále „sype“. Silno fúka. Sme relatívne aklimatizovaní, takže teraz len musíme čakať na aspoň 5 dní lepšieho počasia. A pokúsime sa o vrchol. Lepšie počasie vraj ale nebolo celý mesiac.
Predvčerom sme zásobili 2. VT (pozn. redakcie: druhý výškový tábor). Bola to zábava. Pekná štartová zostava, čo vyrážala hore. Je tu totiž aj Don Bowie, ktorý čas od času lezie so švajčiarskym rýchlolezcom Uelim Steckom. Ten minulý rok na jar „prebehol“ dve osmičky a takmer aj Everest. Ten sa v BC už nudil, a tak si vyrazil na „piknik“ do 5 400 m n. m.. Ako môžete tušiť, jeho a Radka sme s Oskarom (ďalší člen čo išiel hore, tuším z Peru) videli len na začiatku. Pretekári. Našťastie mal Oskar moje „normálne“ tempo. Chalanov sme pozorovali hodne vpredu. Boli sme dosť „naťažko“. Pri finálnom pokuse nám to snáď ušetrí nejaké sily, keď už aspoň do 2. VT nič moc neponesieme. Hodne cez 20 kilo mala tá moja hyena. Nakoniec mi išiel Radek aj kus naproti, aby mi s tou „Doldy mrchou“ pomohol. Vraj sa tiež musel vykúpiť, pretože zabudol hore vziať svoj prídel bombičiek. Len na vysvetlenie - ku každému plynovému variču neoddeliteľne patrí aj plynová bombička.

Druhý výškový tábor je na dosť bezpečnom mieste. Ale nízko, desne nizučko. Cca 5 400 m n. m., čo je výška BC pod Everestom. Takže sme prespali jednu noc, urobili tam depo, dopoludnia niečo nafotili a zase zbehli dole, tak za tri hodiny cesty. Hore je množstvo snehu a cesta do 3. VT je v túto chvíľu úplne panenská a my dúfame, že až sa, teda niekedy, počasie umúdri, tak sa dohodneme a vyrazíme spoločne hore. Lebo ak sa nezlepšia snehové podmienky, myslím, že nie je v ľudských silách jednotlivcov (a to tam počítam aj Radka a Dona) prešliapať to z BC až na vrchol. Zatiaľ mám však skôr pocit, že všetci budú čakať na to, až sa pohneme my. Ho ho ho, ta taktika...
Už len pohľad na výstupovú cestu z dvojky k vrcholu je tak trošku „hrozivý“. Žiadna prechádzka to nebude. Našťastie to nie je presne francúzska cesta medzi sérakami a pod. Tá je hrôzostrašná. To neviem, či by som mal „hlavu“ do toho vliezť. Ten „tohtoročný“ variant je snáď bezpečnejší.

Zatiaľ ale len čakáme. Možností ako vyplniť prázdno nie je moc, a tak plánujem – dneska napíšem tento článok, zajtra si vyperiem, pozajtra sa umyjem, popozajtra vyčistím zuby. Nepokryte musím priznať, že mi v tom čakaní chýba hlavne Mirča, ale aj Plzeň, teplo, …ajaj, to by asi ako „expedičník“ písať nemal, čo?:-)). Ešte, že je tu ten Radek, čo pohladí, milým slovom uteší, dá napiť zo slivovice a tak.

Posledné dva dni pred plánovaným výstupom dorazili len sms od Trávy. 

29. 4.  - Teraz sa budem x dní flákať. A čakať na počasie. Peklo. Váľanie. Čítanie. Sneženie. Zlé vyhliadky.

30. 4.  - Tak zajtra ideme hore. Počasie snáď bude uspokojivé. Pokus by mali dávať všetci.

Text: Jan Trávníček, Radek Jaroš (redakčne upravené)

Preklad: O. Maňáková 

Expedici ANNAPURNA 2012 sponzoruje HUMI outdoor